„Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli!“ (1K 9:24)

Keď som bol na strednej škole, chodieval som si von zabehať. Bol som celkom dobrý bežec na krátke trate. Na dlhých tratiach som však zomieral. Na začiatku pretekov by som vyštartoval a zanechal všetkých vo svojom prachu. Bol by som vpredu a cítil by som sa dobre. No potom by som sa začal cítiť trochu vysilený. A čoskoro by ma ľudia začali obiehať.

Myslím, že apoštol Pavol musel byť niečo ako športový fanúšik, pretože celkom často používal športové analógie, obzvlášť analógiu behania pretekov. Keď písal do Korintu, spomenul nasledovné: „Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný.“ (1K 9:24-25)

A v Liste Filipským, 3. Kapitole, v 14. verši Pavol napísal: „cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ Pavol vlastne hovoril: „Som ako bežec v poslednom vypätí síl, čo bolí. Ale dotiahnem to do konca. Som odhodlaný.“

Mnoho kresťanov začína svoje duchovné preteky z plných síl, viac-menej spôsobom, ako som začínal ja svoje preteky na strednej škole. Sú z Pána takí nadšení. Rýchlo vyštartujú a ostatných nechajú vo svojom prachu. Potom skolabujú a padnú.

Kresťanský život sú preteky, ale nie je to šprint. Je to diaľkový beh. Budú obdobia, kedy skolabujeme a padneme. A všetko, čo vtedy môžeme urobiť, je znova vstať a pokračovať v behu, pokiaľ neprekročíme cieľovú čiaru.

https://www.harvest.org

Laurie


Prečítané 1797 krát

Zdieľajte: