nedeľa, 23 august 2020 02:00

Počúvať a odpovedať - 23. august

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Takmer v celej dĺžke veľkej starozmluvnej knihy, ktorá nesie jeho meno, Jób volá k Bohu v zúfalej modlitbe. Napriek všetkým svojim sťažnostiam Jób nikdy neodíde od Boha, ani nepoprie Jeho existenciu – všetku svoju bolesť a utrpenie spracováva skrze modlitbu. Napriek tomu nedokáže prijať život, ku ktorému ho Boh povolal. Potom sa zatiahne obloha a Boh prehovorí k Jóbovi „z búrky“ (Job 38:1). Pán opisuje v živých detailoch, ako stvoril a udržiava vesmír a svet. Jób je ohromený a pokorený touto hlbšou víziou Boha (Job 40:3-5) a dosiahne prielom. Nakoniec sa modlí mocnú modlitbu pokánia a uctievania (Job 42:1-6).

Otázka knihy Jób je položená hneď na samom začiatku. Je možné, aby muž alebo žena milovali Boha pre Jeho samotného, a existuje teda zásadná spokojnosť v živote bez ohľadu na okolnosti (Job 1:9)?[1] Na konci knihy vidíme odpoveď. Áno je to možné, ale iba skrze modlitbu.

Čo sa stalo? Čím jasnejšie Jób vidí, kto Boh je, tým plnšie sa stávajú jeho modlitby – posúvajú sa od jednoduchých sťažností k vyznaniu hriechov, apelu a chvále. Na konci spravil prielom a bol schopný čeliť všetkému v živote. Toto nové zdokonalenie a úroveň charakteru prišlo skrze interakciu počúvania Božieho zjaveného Slova a odpovedania v modlitbe. Čím pravdivejšie je jeho poznanie Boha, tým plodnejšie sa stávajú jeho modlitby a tým rozsiahlejšia je zmena v jeho živote.

Sila našich modlitieb teda neleží primárne v našom úsilí a snahe, alebo v nejakej technike, ale skôr v našom poznaní Boha. Môžeš reagovať: „Ale Boh počuteľne prehovoril k Jóbovi v búrke. Kiežby tak Boh prehovoril ku mne.“ Odpoveď je – my máme niečo lepšie, nevypočítateľne jasnejšie vyjadrenie Božieho charakteru. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi… On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ (Žid 1:1 – 3, ekum. preklad).

Ježiš Kristus je tým Božím Slovom (J 1:1 – 14), pretože nie je možná komplexnejšia, osobnejšia a nádhernejšia Božia komunikácia. Našimi očami nemôžeme hľadieť priamo na slnko. Jeho sláva by okamžite ohromila a zničila náš zrak. Musíme na neho hľadieť cez filter a potom môžeme vidieť jeho veľkú žiaru a farby. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista, ako nám ho ukazuje Písmo, pozeráme sa na Božiu slávu skrze filter ľudskej prirodzenosti. Toto je jeden z mnohých dôvodov, ako uvidíme, prečo sa kresťania modlia „v Ježišovom mene“. Skrze Krista sa modlitba stáva tým, čo škótsky reformátor John Knox nazval „sústredeným a dôverným rozprávaním s Bohom“ a Ján Kalvín „intímnym rozhovorom“ veriacich s Bohom, alebo inde „spoločenstvom ľudí s Bohom“ – obojsmernou komunikatívnou interakciou.[2] „… lebo skrze Neho [Krista] obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu.“ (Ef 2:18)


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] Pozri dlhšie diskusiu o tomto príbehu v Timothy Keller, Walking with God through Pain and Suffering (New York: Dutton, 2013), str. 270  – 293.

[2] Bloesch cituje Johna Knoxa, Struggle of Prayer, str. 50. Prvý a druhý citát od Jána Kalvína sú prevzaté z McNeill, Calvin: Institutes, 3.20.16, 3.20.2, str. 872 a 851.

Prečítané 846 krát Naposledy zmenené sobota, 22 august 2020 22:56
Timothy Keller

Timothy Keller sa narodil v roku 1950 a vyrástol v Pennsylvánii. Študoval na Bucknell University, Cordon-Conwell Theological Seminary Westminster Theological Seminary. Začal ako pastor v meste v Hopewell vo Virgínii. V roku 1989 spolu s manželkou Kathy a ich tromi synmi založil Redeemer Presbyterian Church na Manhattane. V súčasnosti má zbor takmer šesťtisíc členov na piatich bohoslužbách a v dcérskych zboroch.