nedeľa, 30 august 2020 02:00

Modlitba ponorením do Božieho Slova - 30. august

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Vieme, ku komu sa modlíme, iba ak sa to najprv naučíme z Biblie. A vieme, ako by sme sa mali modliť, jedine ak dostaneme našu slovnú zásobu z Biblie. Nič z toho by nemalo byť prekvapením, pretože vidíme, že táto základná dynamika sa odohráva vo vývoji každej novej ľudskej bytosti.

Eugene Peterson nám pripomína, že „pretože sme sa jazyk naučili tak skoro na začiatku našich životov, nepamätáme si tento proces“ a preto si predstavujeme, že sme to boli my, ktorí sme prevzali iniciatívu, a začali sa učiť hovoriť. Nebolo to však tak. „Jazyk je do nás vložený. Učíme sa ho, iba keď k nám hovoria. Po narodení sme ponorení do mora jazyka. Potom pomaly slabiku po slabike získame schopnosť odpovedať: mama, tata, fľaša, deka, áno, nie. Ani jedno z týchto slov nebolo prvé. Ku všetkým z nás najprv hovorili, predtým ako sme prehovorili my.“[1] Po rokoch, odkedy to Peterson napísal, štúdie ukázali, že schopnosť detí rozumieť a komunikovať je hlboko ovplyvnená množstvom slov a šírkou slovnej zásoby, ktorej boli vystavené ako dojčatá a batoľatá. Hovoríme iba do tej miery, do akej hovoria k nám.

Pre prax modlitby je preto nevyhnutné rozoznať to, čo Peterson nazýva „ohromujúcim predchádzaním Božej reči našim modlitbám.“[2] Tento teologický princíp má praktické následky. Znamená, že naše vlastné modlitby by mali vyvierať z ponorenia do Písma. Mali by sme sa „ponoriť do mora Božieho jazyka, Biblie. Mali by sme počúvať, študovať, premýšľať, reflektovať a hĺbať nad Písmom, kým v našich srdciach a mysliach nevznikne odpoveď. Môže to byť hanba, radosť, zmätok alebo prosba – ale táto reakcia na Božiu reč je skutočne modlitbou a má byť daná Bohu.

Ak cieľom modlitby je skutočné, osobné spojenie s Bohom, potom sa naučíme modliť jedine ponorením do jazyka Biblie, možno práve tak pomaly, ako sa dieťa učí hovoriť. To, samozrejme, neznamená, že pred každou individuálnou modlitbou musím doslova prečítať Bibliu. Špongia musí byť nasiaknutá vodou iba periodicky, aby konala svoju úlohu. Môžeme volať k Bohu po celý deň, ak pravidelne trávime čas s Jeho Slovom. Peterson sa pozerá na modlitby pisateľov a postáv Biblie a dochádza k záveru, že sa ich

„nemodlili ľudia, ktorí sa pokúšali porozumieť sebe. Neboli záznamom ľudí, ktoré sa snažili nájsť zmysel života. Modlili sa ich ľudia, ktorí chápali, že… Boh, nie ich pocity, je centrom. … Ľudské skúsenosti mohli vyprovokovať ich modlitby, ale nepodmieňujú ich. … Nie je to jednoducho viera v Boha, ktorá podmieňuje tieto modlitby… ale doktrína Boha.[3]

V Biblii objavujeme skutočného a komplexného Boha. Ak máš osobný vzťah s akoukoľvek skutočnou osobou, pravidelne ťa on alebo ona zmätú a nahnevajú. Rovnako budeš pravidelne zmätený Bohom, ktorého stretneš v Písmach – rovnako ako užasnutý a potešený. Tvoja modlitba musí byť pevne spojená a zakotvená v tvojom čítaní Slova. Tento sobáš Biblie a modlitby ukotví tvoj život v skutočnom Bohu.


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] Eugene H. Peterson, Working the Angles: The Shape of Pastoral Integrity (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 1987), str. 49.

[2] Tamtiež, str. 48.

[3] Peterson, Answering God, str. 14.

Prečítané 820 krát Naposledy zmenené sobota, 29 august 2020 22:25
Timothy Keller

Timothy Keller sa narodil v roku 1950 a vyrástol v Pennsylvánii. Študoval na Bucknell University, Cordon-Conwell Theological Seminary Westminster Theological Seminary. Začal ako pastor v meste v Hopewell vo Virgínii. V roku 1989 spolu s manželkou Kathy a ich tromi synmi založil Redeemer Presbyterian Church na Manhattane. V súčasnosti má zbor takmer šesťtisíc členov na piatich bohoslužbách a v dcérskych zboroch.