„Nech každý z vás každú nedeľu odloží, čo mohol usporiť, aby sa zbierky nekonali práve vtedy, keď prídem.“ (1K 16:2)
Sú dve témy, o ktorých keď ako pastor hovorím, výrazne umlčia zhromaždenie. Ktoré to sú? Evanjelizácia a dávanie. Prečo sú práve tieto témy také nepríjemné? Mylím si, že to môže byť preto, že v týchto oblastiach nerobíme to, čo robiť potrebujeme.
Domnievam sa, že naša odpoveď na kázeň o evanjelizácii by bola pozitívna, ak by sme svoju vieru šírili pravidelne. Ak z našich financií verne dávame a počujeme kázeň o dávaní, naša reakcia bude: „Samozrejme. Poznám to. Je to také požehnanie!“ Ak však pri týchto témach pociťujeme nepohodlie, príčina môže byť tá, že vo svojich životoch v týchto oblastiach zápasíme.
Pri dávaní nerozumieme hlavne tomu, že ak to robíme, Boh nám zasľubuje požehnanie. V Biblii je v súvislosti s dávaním desiatkov špeciálny prísľub, v ktorom Boh hovorí: „Prinášajte celé desiatky do pokladnice a v mojom dome bude poživeň; vyskúšajte ma týmto − vraví Hospodin mocností: Či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás až nadbytok požehnania!“ (Mal 3:10)
Slovo desiatok znamená desatina. Dávanie desiatku znamená dávanie desatiny nášho príjmu Pánovi. Bez ohľadu na to či je to hrubý alebo čistý zisk, jednoducho niekde začni. A vedz nasledovné: Všetko, čo máme, patrí Bohu. Biblia vraví o prinášaní desiatkov a obiet Pánovi. Štúdie napriek tomu ukazujú, že len dve až tri percentá kresťanov pravidelne zo svojho príjmu dávajú Bohu.
Martin Luther povedal: „Existujú tri nevyhnutné obrátenia: obrátenie srdca, mysle a peňaženky.“ Ak naše peňaženky ešte obrátené neboli, prichádzame o požehnanie.
