„a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím.“ (Jk 2:23)
Abrahám je nám v Písme jedinečne predstavený ako Boží priateľ. Raz povedal Boh svojmu priateľovi Abrahámovi, že chce, aby opustil svoj pohanský život a uctievanie falošných bohov, rodinu. Zbalil si svoje veci a šiel. Boh v podstate povedal: „Chcem, aby si so svojou ženou Sárou išiel na isté miesto. Netušíš ani, kde to miesto je. To ti odhalím neskôr. No chcem, aby si šiel.“
Abrahám poslúchol − sčasti. Veľký krok bol, že odišiel. Ešte väčší, že opustil svoju rodinu. No jedného člena rodiny si vzal so sebou: svojho synovca Lóta, ktorý mal na svojho strýka nepriaznivý vplyv.
Všetci poznáme ľudí, ktorí nás duchovne budujú, keď sa nachádzame v ich blízkosti. Odchádzame od nich s pocitom väčšej blízkosti s Pánom a posilenenia vo viere. Taktiež však poznáme ľudí, ktorí nás duchovne rúcajú, keď sa nachádzame v ich blízkosti. Lót bol ten typ človeka, ktorý Abraháma ťahal dole.
Ako vraví 2Tim 2:22: „Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“
Mal som príležitosť stretnúť a spoznať mnoho úžasných Božích mužov a žien, ktorí na mňa hlboko zapôsobili. A potom som tiež spoznal iných kresťanov, ktorí boli vždy kvôli niečo podráždení. Stále ich niečo vytáčalo. Pripomínajú mi Dona Quichota bojujúceho s veternými mlynmi. Vždy musia mať nejakého nepriateľa alebo sa snažia o pomstu. Veľmi ma to vyčerpáva.
A čo ty? Aký vplyv máš na ostatných? Si božím alebo bezbožným vplyvom? Buduješ ostatných, alebo im dávaš zabrať?
