Greg Laurie

„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Kol 3:17

V roku 1789 vyhlásil prezident George Washington prvý národný deň vďakyvzdania, keď vyhlásil „celoštátny deň vďaky a modlitieb, ktorý sa má sláviť tak, že s vďačným srdcom odpovieme na mnohé znamenia priazne všemocného Boha.“

V dnešnej dobe môže byť veľmi ľahké zabudnúť počas hodovania na Toho, koho oslavujeme počas vďakyvzdania. A niekedy celkom zabudneme poďakovať. Možno povieš: „No, nemám veľmi za čo ďakovať. Toho roku necítim práve vďačnosť.“ Možno máš finančné ťažkosti, zdravotné problémy alebo konflikt v rodine.

Ale možno potrebujeme iný uhol pohľadu. Hlavný dôvod, prečo Boh umiestnil nás, ľudské bytosti, na túto zem, bol, aby sme Ho oslavovali a vzdávali Mu vďaku. Biblia nám to hovorí znovu a znovu. Ž 107:1 hovorí: „Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť.“ Kol 3:17 hovorí: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ V Žid 13:15 sa píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“

Áno, chvála i uctievanie môže byť niekedy obetou, pretože sa nám to nechce. A môže to byť preto, že sme skľúčení, alebo máme zlú náladu, alebo sa nám až tak dobre nedarí. Možno nás postretla núdza alebo tragédia a my nemáme chuť chváliť Boha. Ale Biblia nehovorí: ďakuj Bohu, pretože sa cítiš fajn. Skôr hovorí: „Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý!“ Potrebujeme správny uhol pohľadu.  

https://www.harvest.org

„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ 1Tes 5:18

Duchovný v nemocnici si zapísal 2 000 pacientov, ktorých poznal, boli bezpochyby vo veľmi vážnom stave a prejavovali známky pokánia. Udáva, že z tých, ktorí vyzdraveli, len u dvoch pozoroval po zotavení to, čo on považoval za výrazné zmeny v duchovnom živote. Inými slovami, keď si mysleli, že zomierajú, chceli, aby im Boh pomohol. Ale keď vyzdraveli, zabudli na Neho. Ďalej žili tak, ako chceli.

Až príliš často prosíme Boha o pomoc, no keď nám ju poskytne, neprejavíme Mu žiadnu vďaku. Čo by si si myslel o človeku, ktorý stále žiada prostriedky a služby a nikdy nemá čas sa poďakovať? (Myslím, že ich voláme deti.)

Jedna vec je poďakovať, keď je všetko v poriadku, ale my môžeme ďakovať, aj keď je nám ťažko. Premýšľaj o Dávidovi a nádherných žalmoch, ktoré zložil. Jedným z mojich najobľúbenejších je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v. 4-5)

Môžeme si myslieť, že Dávid napísal tieto slová, keď oddychoval počas nádherného slnečného dňa. Ale v skutočnosti napísal Žalm 63 v pustatine na úteku pred synom Absolónom, ktorý chcel získať jeho trón. Uprostred útrap a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú...“

Môžeme chváliť Pána, keď sa máme dobre, ale môžeme Ho chváliť, aj keď sa máme zle. Vzdávaš Mu chválu, ktorá Mu patrí?  

https://www.harvest.org

„Dobre ste bežali! Kto vám zabránil naďalej poslúchať pravdu?“ (Gal 5:7)

Nemám rád nadnesené biografie, čo znejú ako nejaká reklama, keď opisujú príbeh človeka, ktorý nikdy nespravil žiadnu chybu. Oveľa radšej čítam biografie, ktoré hovoria o silných aj slabých stránkach, o rôznych úchylkách či nedokonalostiach danej osoby. Nedokážem sa stotožniť s dokonalou osobou, pretože sám nie som dokonalý.

Jednou z vecí, ktorú si na Biblii cením, je jej úprimnosť. Opisuje hrdinov i zbabelcov, všetkých. Obsahuje mnoho príbehov o ľuďoch, ktorí boli na začiatku duchovne silní a neskôr začali upadať. Mnoho biblických postáv malo obrovský potenciál, no potom padli a úplne vyhoreli.

Ako prvý mi napadá Saul, prvý izraelský kráľ. Zdalo sa, že má samé skvelé vlastnosti. Bol charizmatický, krásny, vysoký, bystrý. Istým spôsobom bol pokorný a nenamýšľal si o sebe priveľa. Čo je však najdôležitejšie, zostúpil naňho Boží Duch a pomazal ho za knieža.

Keď sa stal kráľom Izraela, všetko sa vyvíjalo dobre a pomerne rýchlo. No Saul prepadol pýche, paranoji a závisti. Úplne ho pohltili a jeho predčasný koniec prišiel na bojisku.

Saul si v podstate sám napísal epitaf, keď povedal: „Veru nerozumne som si počínal, náramne som poblúdil.“ (1Sam 26:21) Mal pravdu. Odhodil všetko vzácne, čo mal.

Ak chceš skončiť dobre, záleží len na jednom – na Tebe. Čo chceš robiť? Boh túži, aby každý dobehol do cieľa a splnil svoju misiu. Otázka teda znie: chceš to aj ty? Chceš prebehnúť cieľovou čiarou? Ak áno, dokážeš to. Ak nie, neprebehneš ňou. Je to len a len na Tebe.

https://www.harvest.org

„Preto sa stal Chebrón dedičným vlastníctvom Kenazovca Káleba, syna Jefunneho, až do dnešného dňa, pretože sa dôsledne pridŕžal Hospodina, Boha Izraela.“ (Joz 14:14)

Kostolné lavice sú dnes plné vlažných kresťanov. Chcú dávať úplné minimum Tomu, kto za nich dal úplne všetko. Poznajú Pána príliš dobre na to, aby boli šťastní v tomto svete, no zároveň milujú svet až príliš na to, aby mohli byť šťastní v Pánovi. Žijú v mizernej krajine nikoho.

V Biblii sa nachádza príbeh o Kálebovi, jednom z nedocenených hrdinov Písma. Duchovne sa nikdy nestratil a celkovo žil svoj život dobre. Bol verný až dokonca.

Po štyridsiatich rokoch putovania pustatinou Káleb, Józua a Izraeliti vstúpili do zasľúbenej zeme a rozdeľovali si krajinu. Káleb dávno dostal sľub, že mu bude patriť konkrétny kúsok krajiny. Jeho príbeh zaznamenáva 14. kapitola Knihy Józuovej, kde Káleb žiada to, čo mu bolo sľúbené:

„Bol som štyridsaťročný, keď ma služobník Hospodinov, Mojžiš, vyslal z Kádéš-Barnei presliediť krajinu, a ja som mu doniesol správu, ako som najlepšie vedel. Ale moji bratia, ktorí išli so mnou, prestrašili srdce ľudu, ja som sa však úplne pridŕžal Hospodina, svojho Boha... Preto mi teraz daj toto pohorie, o ktorom Hospodin hovoril v onen deň.“ (Joz 14:7-8,12)

Ak chceš žiť kresťanský život tak, ako sa má žiť, musíš sa podobne ako Káleb úplne pridŕžať Hospodina, svojho Boha.

Keď som sa stal kresťanom, stretol som mnoho vlažných a polovičatých veriacich, ktorí si chceli užívať vo svete a zároveň byť kresťanmi. Vôbec mi to nedávalo zmysel. Uvedomoval som si, aké to bolo prázdne a márne.

Vyzývam vás, aby ste nežili polovičatý život. Dôsledne sa pridŕžajte Pána, svojho Boha, ako Káleb.

https://www.harvest.org

„Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23:26)

Pre mnohých je dnes kríž len ozdobným ornamentom či módnym doplnkom. Na predaj sú zlaté a strieborné krížiky zdobené perlami či diamantmi. No kríž, na ktorom zomrel Ježiš, nebol módnym doplnkom. Bol to neopracovaný drevený nástroj, ktorý vymysleli Rimania na týranie tých, ktorí na ňom umierali.

Biblia hovorí, že Židia vybrali Šimona Kyrenejského, aby niesol Ježišov kríž. Šimon bol návštevníkom Jeruzalema. Nevieme, prečo sa tam vtedy nachádzal. Možno prišiel sláviť Paschu a možno sa dozvedel o rušnej situácii v meste, tak sa šiel pozrieť, čo sa tam deje. Nech bol dôvod jeho návštevy akýkoľvek, Šimonovi sa dostalo obrovské privilégium v histórii ľudstva.

Aj my dnes máme toto privilégium. Ježiš povedal: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (Lk 9:23) Ježiš aj dnes hľadá ľudí ako Šimon, ktorí zodvihnú kríž a ponesú ho.

Niektorí vravia: „Mojím životným krížom sú moje deti. Ony sú krížom, ktorý musím niesť,“ alebo „Mojím krížom je moje postihnutie.“ Avšak kríž nie je niečo, čo nám spôsobuje problémy. Kríž je pre každého rovnaký. Ľudia, ktorí niesli kríž v 1. storočí v Jeruzaleme, kráčali v ústrety svojej smrti.

Čo teda Ježiš myslel slovami „nech berie svoj kríž deň po deň“? Vziať svoj kríž znamená povýšiť Božiu vôľu nad svoju. Znamená to nechať umrieť svoje ambície, plány, voľby či rozhodnutia. Vziať svoj kríž znamená milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek iné.

https://www.harvest.org

„Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8)

Stovky rokov kresťania diskutujú o predestinácii. Ako si nás Boh vybral? Prečo si nás vybral? Koho si Boh vlastne vybral? Úplne im však uniká dôvod, na čo si nás vybral.

Prečo sa namiesto debát o tom, ako a prečo si Ťa vybral, nesústredíš radšej na úlohu, pre ktorú si Ťa vybral? Ak veríš v Ježiša Krista a nazývaš sa kresťanom, s určitosťou Ti na základe Písma môžem povedať, že si Ťa Pán Boh vyvolil.

A tak prestaň debatovať a radšej sa sústreď na svoju úlohu. Boh si nás vyvolil so zámerom. Čo je tým zámerom? Prinášať duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J  15:8)

A tak otázka, ktorú by sme mali riešiť, znie: „Ako sa Ti darí v prinášaní ovocia?“ Inými slovami, čo robíš pre nebo? Čo robíš pre Božie kráľovstvo, kým si tu na zemi?

Je to naozaj smutné, no mnohí premárnia veľkú časť svojho života tým, že sa ženú za ničotou. Raz som čítal, že priemerný človek strávi 15 rokov života pozeraním televízie. Myslím, že dnes ľudia trávia viac času na internete ako pred telkou. Nechcem povedať, že pozerať televíziu alebo surfovať na internete je vyslovene zlé. Snažím sa povedať, že márniť čas je veľmi jednoduché. A ironicky potom hovoríme: „Ja proste nemám čas na Bibliu. Nestíham sa modliť. Tento týždeň fakt nestihnem ísť do kostola. Som taký zaneprázdnený, mám toho hrozne veľa.“

Využívajme naše životy na Božiu slávu!

https://www.harvest.org

„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Ž 16:11)

Dôležitá otázka, ktorú si všetci potrebujeme zodpovedať, znie: „Prečo som na tomto svete?“ Ak túto otázku nemáme vyriešenú, máme problém.

Sme tu, aby sme spoznali a uctievali Boha, a teda prinášali duchovné ovocie. Sme stvorení, aby sme oslavovali Boha. Sme stvorení, aby sme Ho ctili. Sme stvorení, aby sme Mu prinášali radosť. Problémom je skutočnosť, že niektorí ľudia žijú len pre vlastné potešenie.

Boh dal každému z nás dar. Každému z nás dal z milosti život, čas na zemi, ktorý máme využiť. Je v tom však aj háčik. Nevieme, ako dlho náš život potrvá. Predpokladáme, že to bude dlho. Aspoň tak to plánujeme. Pravdou však je, že nevieme, ako dlho budeme žiť. To závisí len a len od Boha. A práve preto by sme nemali odkladať nič duchovné na neskôr. Vyriešme to hneď teraz, pretože nemôžeme premárniť ani chvíľku.

Biblia dokonca hovorí, že v posledných dňoch budú ľudia „milovníci skôr rozkoší ako Boha“ (2Tim 3:4). Háčik je však v tom, že radosť nikdy nenájdeme, ak sa za ňou ženieme. No ak robíme to, na čo sme boli stvorení, teda spoznávame Boha a uctievame Ho, nachádzame radosť. Nie prchavé potešenie, ktoré ponúka tento svet, ale skutočnú zbožnú a svätú radosť pri kráčaní s Bohom.

Výsledkom je duchovné ovocie, keďže ľudia vidia, ako v nás Kristus koná. Vidia Hospodina v našich životoch a ťahá ich to bližšie k Nemu. Platí to aj pre Teba? Napĺňaš Boží zámer pre Tvoj život?

https://www.harvest.org

„A zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť...“ (R 2:7)

Máme tendenciu si myslieť, že všetko, čo sa má stať, sa musí stať počas tej krátkej chvíľky, kým žijeme na zemi. No podľa Biblie budeme žiť večne a sú veci, ktoré na nás čakajú až v budúcnosti.

Premýšľam nad svojím synom Christopherom, ktorý je už v nebi. Išiel domov k Pánovi, keď mal 33 rokov. Christopher bol úprimný kresťan, milujúci syn, brat, manžel a otec. Zároveň bol talentovaný dizajnér. Plánuje si Boh ešte použiť tento jeho dar? Možno v budúcnosti. Biblia o tomto tisícročí hovorí: „Budú stavať domy a bývať v nich, vysadia vinice a jesť budú ich ovocie.“ (Iz 65:21)

Čaká nás práca. Čakajú nás úlohy. Možno sa sny, ktoré sa Ti nikdy nepodarilo zrealizovať na zemi, stanú skutočnosťou v nebi, resp. na Novej Zemi, keď príde Kristus, aby vládol a panoval spolu so svojimi nasledovníkmi.

Boh nás miluje a každému z nás dal určité schopnosti. Dal nám túžbu dosahovať ciele a niečo s našimi životmi urobiť. List Rímskym hovorí: „A zjaví sa spravodlivý súd Boha, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov: večným životom tým, čo s vytrvalosťou v dobrom skutku hľadajú slávu, česť a nesmrteľnosť...“ (R 2:7) Presne to chceme. Chceme niečo dosiahnuť. Chceme, aby na našich životoch záležalo. To Boh nás takto stvoril. Všetko sa to naplní v Božom čase, buď tu na zemi, alebo v nebi.

Dovtedy však ostaňme verní. Ostaňme verní ceste, ktorú nám Pán pripravil. Využime rozumne naše životy, náš čas a naše zdroje.

https://www.harvest.org

„Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1J 2:17)

A. M. Bounds raz napísal: „Nebo by malo tak veľmi napĺňať naše srdce, ruky, naše spôsoby, konverzácie, náš charakter a vlastnosti, že by všetci naokolo mali postrehnúť, že sme cudzincami... Nebo je naša krajina pôvodu a náš domov a úmrtie nie je hodinou smrti, ale hodinou narodenia.“

Život plynie rýchlo a vieme, že jedného dňa znovu uvidíme našich milovaných v nebi. Ich absencia v našom živote je ako čiarka, nie ako bodka. Zem je len dočasným bydliskom, kde sa rozhodujeme o našej večnosti. Jedného dňa si Ježiš Kristus povolá všetkých veriacich do neba – buď zomrieme, alebo sa Pán vráti.

Nebo je naším skutočným domovom a nádej, že jedného dňa budeme v nebi, by nás mala motivovať. Ako povedal Warren Wiersbe: „Pre kresťanov nebo nie je len destináciou, ale motiváciou.“

Biblia nám to pripomína v 1. Jánovom liste: „Nemilujte svet... Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1J 2:15-17)

Čo však s ľuďmi, ktorí nemohli spraviť všetko, po čom túžili, lebo im to nedovolila invalidita alebo iná choroba, za ktorú nijako nemohli? Čo s tými, ktorých životy boli kratšie, ako dúfali? Boh nepremárni žiaden život ani dar.

Pre veriaceho smrť nie je koncom života, ale jeho pokračovaním na inom mieste

https://www.harvest.org

 „Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17:15-16)

Biblia hovorí príbeh o desiatich mužoch, ktorí mali naozaj dobrý dôvod na vďaku. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi na okraji spoločnosti. Boli malomocní. Ak v tejto dobe niekto trpel neliečiteľným malomocenstvom, bol úplnou spodinou a nižšie už spadnúť nemohol.

Ak sa zistilo, že je niekto malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj domov a priateľov a žiť oddelene. Tento príbeh teda hovorí o mužoch, ktorí žili izolovaný, opustený a mizerný život. No počuli o Ježišovi, o tom, ako sa dotýkal chorých, a tí boli uzdravení.

Preto volali na Pána a prosili o Jeho uzdravujúci dotyk. Každý z nich bol v inom štádiu rozkladu. Ich šatstvo bolo pravdepodobne celé zničené z neustáleho náreku. Niektorým bolo možno vidieť časť lebky. Kamkoľvek šli, mali podľa Mojžišovho zákona povinnosť kričať: „Nečistý! Nečistý!“

No Ježiš z toho nerobil žiadnu scénu, odpovedal im pokojne a jednoducho: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (L 17:14) Oni tak spravili a boli uzdravení.

Napriek tomu sa Ježišovi prišiel poďakovať iba jeden. Biblia hovorí, že to bol Samaritán, čo nám možno veľa nehovorí, ale za normálnych okolností sa Židia so Samaritánmi vôbec nebavili. Pohŕdali nimi. No a napriek tomu sa Ježišovi neprišiel poďakovať ani jeden zo synov Abraháma. Prišiel Samaritán a Ježiš ho za to pochválil.

Často Boha žiadame o pomoc, ale nezabúdajme Mu zároveň ďakovať, keď nás situáciou prevedie.

https://www.harvest.org