Greg Laurie

„Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu.“ (Dan 6:5)

V Starej zmluve čítame o mužovi menom Daniel, ktorému ostatní úradníci v kráľovstve závideli. Žiarlili na jeho významnú pozíciu a chceli mu podraziť nohy. Daniel však žil takým zbožným životom, že na ňom nemohli nájsť žiadnu chybu. Preskúmali ho. Pozorovali ho. On však vždy kráčal priamo a úzko.

Napokon uznali, že na Danielovi nemôžu nájsť nič zlé, ak by sa to netýkalo jeho a Boha. Vedeli, že každý deň sa Daniel modlí tvárou k Jeruzalemu. Preto nechali kráľa vypracovať zákon, ktorý každému zakazoval modliť sa k akémukoľvek inému bohu okrem kráľa. Zákon bol nariadený, ale Danielovi nepriatelia vedeli, že sa bude stále modliť k svojmu Bohu.

Vďaka Bohu, keď si tvoji nepriatelia musia o tebe vymýšľať lži, pretože na ničom inom nemôžu stavať svoje obvinenia. Na Danielovi nebolo nič zlé, preto mu jeho nepriatelia museli nastražiť pascu.

Mohli by to povedať o tebe alebo o mne? Ježiš vyhlásil: „Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé;  radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ (Mt 5:11-12) Ak o nás ľudia budú niečo hovoriť, potom nech sú to klamstvá ­− a nie to, že zlyhávame v žití zbožných životov.

Ako veľmi potrebujeme ľudí ako Daniel, ktorí nebojácne prehlasujú Božie slovo Nebukadnecarovi a potom jeho vnukovi napriek potenciálnej škode na svojom vlastnom živote.

Modlím sa, aby sme v dnešnej dobe mali viac skutočných kresťanov, ktorí prevrátia svoj svet hore nohami a pozitívne ovplyvnia svoju kultúru.

https://www.harvest.org

„Napodobňujte teda Boha ako milované deti.“ (Ef 5:1)

Len málo vecí v živote nám dokáže priniesť toľko potešenia a bolesti ako naše rodiny. Keď veci v rodine fungujú dobre, je to skvelé. A keď veci nejdú až tak dobre, je to ťažké.

Rodičia majú rozpory s deťmi. Deti majú rozpory s rodičmi. Manželia majú rozpory s manželkami a manželky zase s manželmi.

Zaujímavé je, že Biblia nás učí, že jedným zo znakov posledných časov bude nedostatok úcty k rodičom: „Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní“ (2Tim 3:2).

Rodina je komplikovaná, no nezabúdajme na to, že rodinu ustanovil Boh. V Prvej knihe Mojžišovej vidíme, ako Boh spojil Adama a Evu. On začal s rodinou. Je len jeden obraz, ktorý Boh daroval stratenému svetu, aby ukázal svoju lásku cirkvi a lásku cirkvi k nemu. Tým obrazom je manželstvo. Biblia nabáda: „Buďte si vospolok poddaní v bázni Kristovej: ženy svojim mužom ako Pánovi,… Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5:21-22; 25).

V skutočnosti Boh vraví: „Pozri sa na tento kresťanský pár. Vidíš, ako manžel miluje svoju manželku? Takto milujem ja cirkev. Vidíš, ako táto manželka miluje svojho manžela? Takto miluje moja cirkev mňa.“

Keď sa kresťanská rodina začne rozpadať, keď sa kresťania začnú rozvádzať, je to devastujúce v mnohých smeroch pre svedectvo veriacich v danej komunite. Možnože to je dôvod, prečo diabol nenávidí rodinu a v podstate jej vyhlásil vojnu.

Hovorí sa, že rodina dokáže prežiť bez národa, ale národ nedokáže prežiť bez rodiny.

https://www.harvest.org

„Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť.“ (Mk 6:31)

Počas nasledujúcich dvadsiatich štyroch hodín tvoje srdce udrie stotritisíckrát, tvoja krv precestuje stošesťdesiatosem miliónov míľ, nadýchneš sa dvadsaťtritisíckrát, vdýchneš štyristoosemdesiat metrov kubických vzduchu, zješ jeden a pol kila jedla, povieš štyritisícosemsto slov, pohneš sedemsto päťdesiatimi svalmi a precvičíš sedem miliónov mozgových buniek.

Niet divu, že sa cítime unavení. Stále sme v pohybe. Američania sú jediný národ na svete, ktorý má horu s názvom Rushmore, čo v preklade znamená „Ponáhľaj sa viac.“ Na amerických náhrobkoch by mohli byť vyryté tri slová: Uponáhľaný. Ustarostený. Pochovaný. Vždy sa niekde ponáhľame. Máme všetky možné druhy technológie, ktoré majú naše životy uľahčiť, ale robia to? Myslím, že sme oveľa viac rozrušení. Máme neustálu konverzáciu, ktorá jednoducho nemôže počkať.

Myslím si, že je skvelé niekedy všetko odpojiť. Všetko vypnúť, oddychovať a dobiť si baterky. To je princíp sabatu. Nie je to legalistický deň, ktorý musíme dodržiavať, ale je to vhodný čas zamerať sa na Boha. Pre mnohých z nás je týmto dňom nedeľa. Páči sa mi, že ako Pánov deň je vydelená nedeľa. Je to ako v ranej cirkvi. Uctievanie s Božím ľudom by sme mali urobiť našou prvoradou prioritou. Myslím si, že ak to urobíme, Boh to v našich životoch ocení.

Dokonca aj Ježiš oddychoval. V Evanjeliu podľa Marka v šiestej kapitole čítame: „Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. (verše 30-31)

Ak nebudeme chodiť s Pánom na osamelé miesto, zrútime sa. Zameraj sa na Božie veci.

https://www.harvest.org

„… aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“

(F 2:10-11)

Záleží ti na svojej povesti? Páči sa ti, keď ťa ľudia ohovárajú alebo o tebe hovoria veci, ktoré nie sú pravda? Už sa ti to niekedy stalo? Mne sa to stalo. Nikoho to neteší. Svoje meno si chceme chrániť. Biblia učí, že dobré meno je vzácnejšie než veľké bohatstvo (pozri Príslovia 22:1).

Aj Bohu záleží na svojom mene. Tretie Božie prikázanie nás učí: „Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!“ (2M 20:7)

Ako ľudia berú Božie meno nadarmo? Jeden zrejmý spôsob je nadávanie. Je zaujímavé, ako často ľudia týmto spôsobom používajú meno Ježiša Krista. Dokonca neveriaci, vo svojom duchovne otupenom stave vedia, že meno Ježiša Krista je iné, že je na ňom niečo mocné, hoci ho zneužívajú.

Ďalší spôsob, ktorým ľudia berú meno Božie nadarmo, je, keď povedia: „Prisahám Bohu.“ Prečo to hovoria? Možno ich slovo nie je spoľahlivé, takže si myslia, že musia prisahať. Spomínaš si na frázu držať sa svojho slova? Ak niekto povedal, že niečo urobí, znamenalo to, že to urobí. A čo keď sa dvaja ľudia zaviažu jeden druhému v manželstve? A čo dodržanie týchto sľubov? Keď musíme prisahať Bohu, ukazuje to, že niečo nie je v poriadku. Naše slovo by malo stačiť.

Myslím si, že najhorší spôsob ako môžeme brať meno Božie nadarmo, je, keď hovoríme jednu vec a robíme druhú, čo je pokrytectvo. Ježiš povedal: „Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?“ (L 6:46) Pokrytectvo v cirkvi je oveľa horšie ako nadávanie na uliciach.

https://www.harvest.org

„Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. Tí, čo ich zhotovili, budú im podobní, i každý, kto v nich dúfa.“ (Ž 115:4, 8)

Mojžiš nebol preč veľmi dlho, keď niektorí Izraeliti pristúpili k Áronovi, a v podstate povedali: „Už sme akosi unavení z čakania na Mojžiša. Potrebujeme boha, ktorého môžeme uctievať. Pamätáte si na všetkých egyptských bohov? Potrebujeme boha, ku ktorému sa môžeme načiahnuť a dotknúť sa ho.

Áron ich mal pokarhať a povedať: „Vy ste sa zbláznili! Uctievajte Hospodina! Pozrite sa na všetko, čo pre vás vykonal!“ Namiesto toho roztopil zlato, ktoré mu priniesli, a vytvoril z neho zlaté teľa, ktoré mohli uctievať.

Nám je to cudzie. Ako sa to mohlo stať? Je to jednoduchšie, než si myslíme. Ich modloslužba mala dve fázy. Prvá bola rafinovaná a menej očividná. Druhá bola do oči bijúca a zásadná. Jedna vždy vyplynie z druhej.

Koreňom ich otvorenej modloslužby bolo vzdialenie ich srdca od Pána a ich prílišné spoliehanie na Boží nástroj, Mojžiša. Ich prvou modlou bol Mojžiš a tou druhou zlaté teľa.

Môžeme si urobiť modly z ľudí, ktorých obdivujeme. Už si niekedy počul o hrdinoch športu? A čo Superstar? Zo žartu môžeme povedať: „Zbožňujem toho človeka“ alebo „Je gitarový boh“, či „Tento človek je športovým bohom.“ Keď však vidíme, ako sa niektorí ľudia správajú, možno ten človek je pre nich bohom.

To isté môžeme urobiť aj v cirkvi. Môžeme si urobiť modlu z Božieho muža alebo ženy, niekoho, koho Pán použil na to, aby nás požehnal. Dôležitá správa: Sú to rovnakí ľudia ako ty a každý ťa určitým spôsobom sklame, bude ťa tvarovať a formovať.

Nepotrebujeme modly. Nerobme si modly ani z ľudí, ani z vecí.

https://www.harvest.org

„Haleluja!  Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu.“ (Ž 112:1)

Pred mnohými rokmi som bol vo svojej záhrade a videl som, ako sa v tráve uhniezdil svetlo sfarbený vtáčik. Nebol to vtáčik, ktorého by ste mohli bežne vidieť vo voľnej prírode. Bol to ten druh vtáčika, ktorého mal niekto v klietke. Pomyslel som si, že to možno je nejaký domáci miláčik, ktorý niekomu uletel.

Takisto som si všimol, že môj nemecký ovčiak sústredene vtáčika pozoroval. Vtedy mi napadlo: „Dni tohto vtáčika sú spočítané. Jeho minúty sú zrátané.“ Preto som sa znížil na úroveň vtáčika a načiahol svoj prst. Naozaj skočil priamo na môj prst. Prišiel som do kuchyne s nádherným malým vtáčikom, ktorý sedel na mojom prste. Cathe a ja sme boli presvedčení, že to bol niekoho domáci miláčik, ktorý uletel. Požičali sme si klietku od susedov na konci ulice, postavili sme ju na barový pult a otvorili sme dvere. Malému vtáčikovi trochu trvalo, kým sa tam dostal. Hneď však poskakoval z bidla na bidlo a neustále švitoril. Znova mu nastali šťastné dni.

Môžeme si myslieť, že sa zdá kruté vložiť úbohého vtáčika do klietky. Vtáčik však nechcel byť od klietky oslobodený. Klietku nevidel ako niečo, čo ho obmedzovalo; videl ju ako bariéru, ktorá ho chránila pred nemeckým ovčiakom.

Podobne aj ty, ak chceš byť šťastný, budeš žiť v určitých medziach. Žalm 112:1 hovorí: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu.“  Slovo požehnaný môže byť preložené ako „šťastný, prešťastný.“ Inými slovami, super šťastný je muž alebo žena, ktorý sa bojí Pána, a v jeho príkazoch má veľkú záľubu.

Svoje šťastie nájdeme v tom, čo robíme, rovnako ako i tom, čo nerobíme.

https://www.harvest.org

„Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú;“ (Mt 7:13)

Sú dva spôsoby, ktorými môžeme žiť svoje životy: Môžeme žiť správne alebo nesprávne. V živote si môžeme vybrať jednu z dvoch ciest: Môžeme si vybrať úzku cestu, ktorá vedie do života, alebo sa môžeme vydať na širokú cestu, ktorá vedie ku skaze. Sú dva základy, na ktorých môžeme stavať svoje životy: Môžeme stavať na pevnej skale, alebo môžeme stavať na nestálom piesku.

Koniec koncov, môžeme žiť šťastne a sväto alebo nešťastne a zvrátene.

Veľa neveriacich má nesprávnu predstavu o tom, čo znamená byť kresťanom. Ich pochopenie kresťana vyzerá nasledovne: 1. Si nevýrazný, 2. Nevieš sa zabaviť a 3. Si nudný − nikdy sa nič nedeje.

Ježiš hovoril príbeh o chlapcovi, ktorý utiekol z domu. Unavil ho život so svojím otcom a myslel si, že všetka možná zábava bola mimo jeho domu. Preto odišiel. Čo v skutočnosti hľadal? Z príbehu sa zdá, že chcel pekné oblečenie, vynikajúce jedlo a chodiť na párty. Odišiel teda, minul všetky svoje peniaze a vrátil sa nešťastný s prázdnymi rukami.

A predsa prvá vec, ktorú jeho otec urobil, bola, že mu poskytol pekné oblečenie. Následne objednal vynikajúce jedlo. Rozkázal: „potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil;  bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť.“ (L 15:23-24) Všetko, čo chlapec hľadal, bolo po celý čas v otcovom dome.

Rovnako, všetko čo hľadáme, môžeme nájsť vo vzťahu s Bohom.

https://www.harvest.org

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily.“ (Mk 12:30)

Ak si skutočný nasledovník Ježiša Krista, a žiješ tak, ako by si mal, v tvojom živote sa vyskytnú určití ľudia, ktorí ťa len kvôli tomu nebudú mať radi. Nie je to preto, že si nepríjemný alebo útočný; je to jednoducho preto, lebo si Jeho nasledovník. Keď niekde prídeš, vyrušuješ ľudí svojou prítomnosťou. Nech ťa to nezraňuje. Musíš pochopiť, že je to nevyhnutné.

Ak žiješ podľa Božej vôle, niektorých ľudí to bude hnevať. Potrebuješ to vedieť. Ježiš vyhlásil: „Beda, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo práve tak robili ich otcovia falošným prorokom.“ (L 6:26) Takisto povedal: „Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán.  Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás;…“ (J 15:20).

Si ochotný vyčnievať z davu? Ak zažiješ nejaký stupeň prenasledovania, je to skutočný ukazovateľ toho, že si naozaj kresťanom. Sú len dve možnosti: buď budeš v súlade s Bohom a nezhode s ľuďmi, alebo budeš v súlade s ľuďmi, ale v rozpore s Bohom.

Zváž však nasledovné: Ak skutočne miluješ Boha z celého srdca, duše, mysle a sily, budeš mať väčšiu lásku k ostatným ľuďom. Budeš schopný milovať ľudí, ktorí ťa nahnevali. Ježiš nám vraví, aby sme Ho milovali viac než kohokoľvek alebo čokoľvek iné a výsledok toho bude, že budeš mať viac lásky pre ľudí, než si mal predtým.

Jednou z unikátnych vlastností kresťanského života je, že Boh ti dáva nadprirodzenú schopnosť milovať nepríjemných ľudí.

Miluj Boha viac než kohokoľvek alebo čokoľvek iné.

https://www.harvest.org

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)

Keď Ježiš začal svoju verejnú službu, prvé slovo, ktoré vyšlo z jeho úst, bolo: čiňte pokánie. Biblia nám vraví, aby sme sa kajali a obrátili (pozri Sk 3:19) a že Boh prikázal všetkým ľuďom, aby činili pokánie (pozri Sk 17:30).

Napriek tomu je to niečo, čo podľa môjho názoru chýba v živote mnohých ľudí. Nikdy nečinili pokánie zo svojich hriechov. Je možné, že existujú tisíce a tisíce ľudí s falošným presvedčením, ktorí dnes sedia v kostolných laviciach. Myslia si, že pôjdu do neba, pretože sa zosobášili v kostole alebo sa modlili jednoduchú modlitbu.

Napriek tomu však nikdy nenaplnili jednu zo základných podmienok odpustenia hriechov, ktorou je pokánie. Je nádherné uvedomiť si, že Boh ťa miluje. Je úžasné rozpoznať, že je pripravený odpustiť ti. A áno, musíš Ježiša požiadať, aby prišiel do tvojho srdca. Biblia však hovorí, že časťou tohto procesu je odvrátenie od hriechu.

Sú ľudia, ktorí nikdy neurobili tento krok. Vravia: „Verím, že Ježiš je Božím Synom. Verím, že za mňa zomrel na kríži. Verím, že ma môže zmeniť. A Pane, žiadam Ťa, aby si prišiel do môjho života a bol mojím priateľom.“ Medzitým sa však nikdy nekajali. Nikdy sa neodvrátili od vedomého hriechu.

V súčasnosti existuje mnoho ľudí, ktorí prišli k Ježišovi blízko, ale nie dostatočne blízko. Rozpoznanie osobného hriechu je vždy základom pokánia. Robiť však iba to, môže byť prinajlepšom zbytočné, a prinajhoršom nebezpečné. Rozpoznanie osobného hriechu bez vysporiadania s ním môže byť sebaklamom, pretože nás to vedie k mysleniu, že obyčajné priznanie hriechu je všetko, čo je nevyhnutné.

https://www.harvest.org

„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Zamýšľam sa nad tým, či ľudia v dnešnej dobe vôbec vedia, čo je hanba. Veci, ktoré nás v minulosti zahanbovali, sú v dnešnej dobe považované za cnosti. Z nesprávneho sa stalo správne. Zo správneho sa stalo nesprávne. Všetko je prevrátené hore nohami. Zabudli sme, ako sa červenať. Zabudli sme, aké je to byť zahanbený.

Toto opisoval Daniel, keď sa modlil: „Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám,…“ (Dan 9:7) V Biblii čítame o Danielovom živote. Ani raz som nečítal o tom, že zhrešil. Nevravím, že Daniel nehrešil, pretože skutočne bol smrteľnou ľudskou bytosťou ako každý z nás. Skutočnosťou však je, že žil zbožným životom. Napriek tomu si myslel, že je nevyhnutné činiť osobné pokánie.

Pripomína nám to, že čím bližšie sa k Bohu dostaneš, tým väčší je tvoj pocit vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že si duchovne zrelý, ti Pán ukáže trochu viac z tvojho srdca, a vtedy si uvedomíš, ako ďaleko si musel zájsť. Čím viac budeš poznať Pána, tým viac budeš vidieť do seba a viac si budeš uvedomovať, že stále toho musíš veľa zmeniť.

Daniel vyznával svoj hriech pred Pánom, pretože nechcel, aby sa nevyznaný hriech postavil do cesty jeho vzťahu s Bohom. Ako povedal žalmista: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Je nejaký hriech, z ktorého potrebuješ činiť pokánie? Je nejaká oblasť tvojho života, ktorá Boha neteší? Hriech je prekážkou a môže brzdiť tvoj modlitebný život. Zbav sa ho. Nechaj ho tak.

https://www.harvest.org