Greg Laurie

„On mu však odpovedal: Je napísané: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4:4)

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že väčšina ľudí nedáva pozor, keď letušky na začiatku letu opisujú núdzové postupy? Ani ja sám väčšinou nedávam pozor, pretože som už letel veľakrát. Všetko som to už počul.

Ale čo keby som uprostred letu zrazu začul zvonku hluk a videl, že sa z motora dymí? Letuška by vyšla dopredu a do interkomu oznámila: „Musíme núdzovo pristáť. Zopakujem vám núdzové postupy, prosím, pozorne ma počúvajte.“

Myslíte, že by som v takejto situácii odložil svoj časopis? Zachytil by som, kde sa nachádzajú únikové východy? Určite áno! Veď sa k tým východom musím dostať. Dával by som pozor z jediného dôvodu – išlo by mi o život.

Ak hovoríme o Božom slove, taktiež sa potrebujeme sústrediť. Prečo? Pretože naše duchovné životy závisia od Božieho slova. To, že počúvaš Ježišove učenie, z teba nerobí učeníka. Ak chceš byť Ježišovým učeníkom, musíš pokračovať v Božom slove.

Čítaš si Bibliu každý deň? Je to dôležité! Úspech či zlyhanie v kresťanskom živote závisí od toho, koľko Božieho slova každodenne dostaneme do nášho srdca a mysle a či sme mu poslušní.

Ak v tvojom duchovnom jedálničku chýba Biblia, budeš duchovne upadať a chradnúť. Ak však pravidelne prijímaš Božie slovo, budeš duchovne silný.

Musíme si uvedomiť, že všetko, čo o Bohu potrebujeme vedieť, sa skrýva na stránkach Jeho slova.

https://www.harvest.org

„I riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ (J 8:31)

Kto je učeník? Učeník je v podstate poslucháč, študent či žiak.

Medzi žiakom a učeníkom je však rozdiel. Predstav si napríklad, že si na základnej či strednej škole. Si žiak. Si tam preto, lebo tam musíš byť. Nemáš na výber.

Keď si už trošku starší, rozhodneš sa ísť na vysokú školu. Rozhodneš sa, aký odbor budeš študovať. Daná téma ťa naozaj zaujíma a chceš sa naučiť všetko, čo sa dá. Už nie si žiakom, podobáš sa viac na učeníka, pretože teraz už na hodiny chceš chodiť. Chceš získať informácie. Obetuješ čas, aby si bol študentom niekoho iného, kto sa v danom odbore vyzná viac než ty.

Teraz si to prenesme na kresťanský život. Si učeníkom alebo žiakom proti svojej vôli? Ak chodíš do kostola, akoby to bola trieda, v ktorej vlastne ani nechceš byť, pravdepodobne z toho nebudeš nič mať. Musíš prichádzať ako učeník, ako študent, ako niekto, kto sa chce učiť.

Ježiš povedal: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ (J 8:31)

Podľa Biblie je učeník niekto, kto počúva osobu, ktorá má plné poznanie. Takýto poslucháč hltá každé jedno slovo, všíma si každú zmenu hlasu, vstrebáva každý detail. Nikdy nemá dosť a vždy sa úmyselne sústredí.

Práve preto Ježiš často hovorieval: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Inými slovami: „Dávajte pozor na to, čo vám hovorím.“

Jednoznačne potrebujeme pomazanie pri kázaní a učení, no taktiež potrebujeme pomazanie pri počúvaní.

https://www.harvest.org

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28:19)

Ako kresťania sa nemáme snažiť len získať ľudí pre Ježiša Krista, máme sa snažiť postaviť ich na vlastné duchovné nohy, aby boli schopní kráčať ďalej sami a budovať svoj vzťah s Ním. Volá sa to učeníctvo.

Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Mt 28:19-20)

Akosi sme oddelili hlásanie evanjelia od učeníctva, ale Boh chce, aby sme privádzali ľudí ku Kristovi a zároveň ich učili, ako majú duchovne stáť na vlastných nohách.

Som veľmi vďačný za to, že Boh do môjho života priviedol takého človeka. Keď som sa rozhodol pre Krista, nepoznal som mnoho kresťanov. Nejako som sa nevedel zaradiť. Prežíval som zvláštnu etapu – medzi kresťanmi som sa cítil pomerne nesvoj, no zároveň som nechcel tráviť čas so svojimi starými priateľmi.

Jedného dňa za mnou však prišiel chlapík, ktorý sa volal Mark, a predstavil sa mi. Zobral ma so sebou do kostola a predstavil ma ostatným kresťanom. Poradil mi, čo mám čítať, a odkrýval mi význam jednotlivých častí Písma. Mal som milión otázok a on mi všetko trpezlivo vysvetľoval. Pomohol mi prejsť spomínanou etapou. Ďakujem zaňho Bohu.

Aj ty môžeš byť „Markom“ pre nového veriaceho. Možno ťa Boh nepovolal, aby si sa stal kazateľom či vedúcim chvál, no môžeš byť priateľom niekoho, kto sa nedávno rozhodol pre Krista. Môžeš s ním tráviť čas. Môžeš mu ukázať, ako v tomto svete žiť kresťanským životom.

https://www.harvest.org

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

V čase, keď som ešte nebol veriaci, ma na kresťanstve veľmi priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, v čase hipisákov a kultúry drog. Všade sme mali symboly mieru a používali sme divné slová. Celé to malo byť o láske a mieri, ale bol to podvod. Žiadna láska ani mier. Rýchlo som pochopil, že šlo o faloš a pokrytectvo.

Keďže som žil v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že hipisácka kultúra by mi mohla pomôcť. Dokonca som sa nejaký čas zaoberal filozofiou. Nehľadal som nejaké pocity či senzácie, hľadal som zmysel života.

Nenašiel som ho, až kým som sa nezačal stretávať s kresťanmi. Mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Stretávali sa na biblických hodinách v areáli našej strednej školy. Vždy som sledoval, ako sa objímajú a hovoria si: „Nech ťa požehná Pán.“

Myslel som si, že to nemôže byť pravda, že nie je možné, aby sa ľudia takto o seba zaujímali a starali. No čím ďalej som ich pozoroval, tým viac ma to vyrušovalo. Kládol som si mnoho otázok. Čo ak majú pravdu a ja sa mýlim? Čo ak je láska medzi nimi skutočná a nič nepredstierajú? Čo ak Boh naozaj žije v ich vnútri? Ak je to pravda, tak som na omyle ja, a teda nemám zodpovedaných mnoho otázok. Preto som musel zistiť, čo hovoria.

Vidia ľudia takúto lásku aj v tvojom živote? Keď ľudia rozličných vekových kategórií a z rôznych sociálnych pozadí či kultúr odsunú nabok všetky rozdiely a stretnú sa, aby spolu uctievali Ježiša Krista, je to mocné svedectvo pre svet, ktorý je dnes rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

https://www.harvest.org

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20)

Si učeníkom Ježiša Krista? To, že niekto je kresťanom, ešte nemusí znamenať, že je aj učeníkom.

Učeník Ježiša Krista prináša mnoho duchovného ovocia. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) A inde: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, prinášaš vo svojom živote duchovné ovocie.

V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovoril o semene, ktoré padlo vždy na inú pôdu. Toto podobenstvo hovorilo o rôznych reakciách na evanjelium. Poslednou kategóriou sú ľudia, ktorí prinesú mnoho ovocia: „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí duchovne vytrvajú, prijímajú túto pravdu a prinášajú duchovné ovocie.

Ovocie prinášame napríklad chválou a uctievaním Boha. List Židom hovorí: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (Žid 13:15) Oslavou Bohu prinášame duchovné ovocie.

Naše slová sú tiež určitým typom ovocia nášho života. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45)

Zmena nášho správania či charakteru je tiež istým typom duchovného ovocia. List Galatským hovorí: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“ (G 5:22-23)

Vidia ľudia tieto črty v Tvojom živote? Život kresťana charakterizujú práve tieto vlastnosti. Prinášaš mnoho duchovného ovocia?

https://www.harvest.org

 „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Ľudia často nenasledujú Ježiša, pretože ich brzdí strach z toho, čo si o nich iní pomyslia. Neodovzdali svoje životy Kristovi, pretože sa boja názoru iných. Možno je to názor priateľa či priateľky, manžela či manželky. Možno je to názor blízkeho priateľa alebo bandy kamarátov, s ktorou vždy trávia čas. Možno je to názor rodičov.

Vedia, že ak by dali svoj život Kristovi, stratili by niekoľko takzvaných „priateľov“. Alebo by to mohlo znamenať koniec vzťahu či nezhody v rodine. To všetko ich brzdí.

Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Takéto vyjadrenie môže znieť veľmi šokujúco, najmä preto, že v sebe zahŕňa slovko nenávisť. Keď si to však porovnáme s ostatnými časťami Biblie, a vysvetlíme si to v kontexte celého Písma, nie je na tom nič šokujúce. Biblia nám v žiadnom prípade nehovorí, aby sme nenávideli ľudí. Prečo by nám Ježiš hovoril, aby sme si ctili otca i matku, a potom od nás zároveň žiadal, aby sme ich nenávideli? Alebo prečo by Pavol hovoril manželom, aby milovali svoje manželky, ako aj Kristus miloval cirkev (Ef 5:25)?

Ježiš teda nepovedal, že máme nenávidieť ľudí. V podstate hovoril, že by sme mali milovať Boha viac než kohokoľvek a čokoľvek. Máme Ho milovať tak, že naša láska k ľuďom a veciam sa môže zdať ako nenávisť v porovnaní s našou láskou k Nemu.

Keď nad tým premýšľam, úplne to dáva zmysel. Ak chceš žiť kresťanským životom naozaj naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek. Miluješ Ho takto veľmi?

https://www.harvest.org

„Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem.“ (Sk 17:6)

Ako je možné, že veriaci v 1. storočí tak radikálne ovplyvnili svet okolo nich? Nemali žiadne technológie, ktorými dnes disponujeme my. Nemali veľké kresťanské kapely. Neexistovali žiadne obrovské kresťanské zbory. Nemali ani len kníhtlač. No aj napriek tomu relatívne malá skupinka mužov a žien obrátila v 1. storočí svet naruby.  

Myslím, že dnes máme často len zriedenú a nevýraznú verziu kresťanstva. Myslím, že naše štandardy kresťanskej viery sú veľmi ďaleko od štandardov prvej cirkvi. Taká odľahčená viera. Zdá sa, že veriaci chcú robiť len to, čo je skutočne nevyhnutné.

Ježiš má dnes mnoho nespoľahlivých nasledovníkov, ktorí rýchlo a ľahko prevracajú kabát. Sú kresťanmi, keď im to vyhovuje, keď je to jednoduché a cool. No v momente, keď prichádzajú ťažkosti či prenasledovanie, sú z toho vonku. Nie sú pravými nasledovníkmi. Nie sú skutočnými učeníkmi.

Práve preto dnes neobraciame svet naruby ako prvá cirkev. Dokonca by som povedal, že práve preto obracia až príliš často svet naruby cirkev.

Potrebujeme sa vrátiť ku kresťanstvu, ktoré nám odovzdáva Biblia, ktoré ohlasoval Pán Ježiš, ku kresťanstvu, ktorým žila prvá cirkev a o ktorom nás učí Biblia. Nie k zriedenej verzii kresťanstva, ale k autentickému kresťanstvu z Nového zákona. Jednoducho sa potrebujeme stať učeníkmi Pána.

Si učeníkom Ježiša Krista? Ježiš nás volá, aby sme vystúpili z davu a oddelili sa od nestálych ľudí, ktorí prevracajú kabáty. Volá nás, aby sme boli Jeho skutočnými učeníkmi.

https://www.harvest.org

 „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti.“ (Žid 6:1)

Ako otec a starý otec môžem z vlastnej skúsenosti povedať, že s deťmi je veľa roboty. Napríklad keď chcete dieťa naučiť jesť. Najprv mu samozrejme dávate jedlo pre deti a neskôr prichádza na rad tuhá strava, ktorú musíte krájať na maličké kúsky. No a niekedy dieťa vôbec nechce jesť, a tak musíte vymýšľať rôzne kreatívne spôsoby, ktorými ho napokon nakŕmite. Deti sa musia naučiť jesť, pokrájať si jedlo a nakoniec si ho sami pripraviť. Volá sa to rast.

Mnohí ľudia však duchovne nikdy nevyrástli. Urobili počiatočné rozhodnutie pre Krista, ale nikdy v skutočnosti neporozumeli tomu, čo znamená byť Ježišovým odovzdaným nasledovníkom. V skratke, nikdy nezareagovali na biblické učeníctvo.

Kresťanstvo je viac ako jednoduchá modlitba, v ktorej dáme život Kristovi. Kresťanstvo znamená nasledovať Ježiša nielen ako Spasiteľa, ale zároveň ako Pána. Ak sú kázne iných ľudí Tvojím jediným zdrojom duchovnej potravy, pravdepodobne nie si duchovne veľmi silný. Učenie a kázne sú dobré a majú v živote kresťana svoje miesto, ale zároveň sa musíš sám naučiť krájať svoje jedlo. Musíš sa naučiť duchovne jesť.

List Židom 6:1 nám hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha.“

Každý veriaci musí raz dospieť. Nemôžeme navždy ostať duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť v Božie ženy a Božích mužov.

https://www.harvest.org

„Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ (F 3:20)

Niekde hlboko vo svojom vnútri stále chceme od života niečo viac. Chceme vždy to najnovšie, najčerstvejšie, najmodernejšie, najlepšie. Chceme viac. Myslím, že to Boh nás takto stvoril. No aj napriek tomu, ako žijeme, koľko rôznych vecí vyskúšame, koľko nádherných miest uvidíme, stále sa nám zdá, že to nestačí. Prečo? Biblia hovorí, že Boh do našich sŕdc vložil večnosť (Kaz 3:11).

Hlboko vnútri uznávame, že tento svet nedokáže splniť, čo sľubuje. Ako sa spieva v jednej piesni: „Tento svet nie je mojím domovom. Len tadiaľto prechádzam.“ Biblia hovorí, že sme občanmi a občiankami iného kráľovstva. Ak uveríš v Ježiša Krista, stávaš sa občanom neba. To je Tvoj skutočný domov, nie je tu na Zemi.

V Liste Filipským sa píše: „Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ Práve preto je v hĺbke nášho vnútra tá zvláštna túžba, ktorú nedokáže naplniť nič na tejto zemi.

Preto nikdy nebudeme úplne ladiť s týmto svetom a so všetkým, čo uctieva. Práve preto ostávame chladní pri istých veciach, ktoré tento svet vystavuje na obdiv. Ako nasledovníci Krista chceme niečo viac. Chceme omnoho viac.

S. Lewis opísal túto túžbu nášho srdca ako „neutíšiteľnú túžbu“. Povedal: „Niekedy si myslím, že v skutočnosti vôbec netúžime po nebi. Oveľa častejšie však uvažujem o tom, či sme v hĺbke nášho srdca niekedy túžili po niečom inom.“

Zem a tento svet nedokáže dodržať svoje sľuby, nebo áno. A ako kresťania budeme naozaj žiť šťastne naveky – v nebi, v prítomnosti Boha.

https://www.harvest.org

„Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov.“ (Iz 55:8)

V živote sa niekedy ocitneme v situáciách, keď si vravíme: „Nerozumiem tomu. Doteraz bolo všetko v poriadku. Vôbec ničomu nerozumiem.“ Možno dokonca dodáme aj: „Bože, prečo?“

Je v poriadku pýtať sa Boha prečo. Len netreba očakávať odpoveď. Nie preto, že odpoveď neexistuje, ale preto, že aj keby nám Boh odpovedal, nepochopili by sme to.

Keď sa snažím vysvetliť isté veci mojim vnúčatám, niektorým porozumejú, a niektorým zas nie. Ešte nie sú pripravené, aby uchopili, čo im vysvetľujem.

Podobne by sa mohol nekonečný Boh snažiť vysvetliť niečo obmedzenému Gregovi a Greg by odpovedal: „S tým vôbec nesúhlasím a myslím si, že je to hrozné rozhodnutie.“

A tak Boh hovorí: „Ani Ti to nejdem snažiť vysvetľovať. Som s Tebou. To je moja odpoveď. Som s Tebou a všetkým Ťa prevediem. Neskôr sa na to spätne pozrieš a pochopíš, ako to všetko slúžilo na dobré. Nakoniec diely skladačky zapadnú na svoje miesto a Ty uvidíš celý obraz. Dovtedy mi však musíš dôverovať.“

Možno práve prechádzaš životnou búrkou. Možno loď Tvojho života akosi stroskotala, prežil si traumu či tragédiu. Vravíš: „Neviem, ako mám toto všetko zvládnuť. Neviem, čo mám robiť.“ Moja rada znie – ver Bohu.

Veríš Bohu? Je Pánom Tvojho života? Už si niekedy vyznal: „ Pane, chcem robiť to, čo odo mňa chceš Ty. Pôjdem tam, kde ma chceš mať. Patrím Ti.“?

Si tam, kde Ťa chce mať? Nie vždy to pôjde hladko, ale s Ním určite bezpečne dorazíš do cieľa.

https://www.harvest.org