Greg Laurie

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň.“ (Lk 21:34)

Abraham Lincoln povedal: „Môžete klamať svojím počínaním niektorých ľudí nejaký čas, niektorých dokonca po celý čas, ale nikdy nie všetkých po celý čas.“

Ježiš rozprával podobenstvo o mužovi, ktorý zasial na pole pšenicu, no v noci prišiel jeho nepriateľ a zasial medzi pšenicu kúkoľ. Kúkoľ spočiatku vyzeral ako pšenica, no omnoho neskôr si farmár uvedomil, že to v skutočnosti nebola pšenica.

Boh má na tomto svete skutočných veriacich rovnako ako satan svoj kúkoľ medzi pšenicou. Dýchajú ten istý vzduch. Tešia sa z toho istého slnka a toho istého dažďa. Jedia to isté jedlo. Chodia do rovnakých škôl a žijú v rovnakých susedstvách. Chodia do tých istých kostolov. Spievajú tie isté piesne. Hovoria o tom istom. No jedného dňa Boh oddelí pšenicu od kúkoľa, pravé od nepravého. Nie je to našou úlohou, urobí to Boh.

Popiera však prítomnosť tejto hŕstky pokrytcov, farizejov či veriacich, ktorí to pokašľali, tvrdenia Krista? Vôbec nie. Ježiš bol vždy presne taký, ako sľúbil.

To neospravedlňuje kresťanov, ktorí ho reprezentujú. Mali by sme sa snažiť byť dobrými reprezentantmi Ježiša Krista. Mali by do toho dať všetko. Treba si však uvedomiť jedno – ľudia zlyhávajú, no Boh nikdy nezlyhá.

Boh všetko vie a všetko vidí. Povrchná výhovorka, že v kostole bolo príliš veľa pokrytcov, v deň súdu neobstojí. Boh sa ťa spýta: „Prijal si môjho Syna, Ježiša Krista? Čo si s Ním urobil?“ A ty budeš musieť odpovedať.

https://www.harvest.org

„Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo.“ (Gal 1:7)

Nadprirodzené veci nás niekedy dokážu riadne zmiasť. Keď niekto urobí zázrak, automaticky predpokladáme, že je to Boží človek. No je to naozaj tak? Mali by sme veriť hocikomu, kto dokáže urobiť zázrak?

Satan má svojich falošných kresťanov. Myslím, že sa riadi starým anglickým príslovím, ktoré hovorí, že ak nemôžeš poraziť svojho súpera, máš sa pridať na jeho stranu. Satan veľmi rád falšuje a predstiera. K všetkým dobrým veciam v kresťanskom živote vytvoril satan na tomto svete svoju napodobeninu.

Vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú klamať a tvrdiť, že niečo je zázrakom, hoci to zázrakom vôbec nie je. No a potom sú tu zázraky, ktoré dokáže učiniť aj diabol. Biblia nás varuje pred falošnými znameniami a zázrakmi, ktoré učiní Antikrist a falošní proroci, ktorí s ním budú v posledných časoch spolupracovať. Preto nemôžeme veriť niekomu len preto, že údajne slúži ľuďom a činí zázraky.

Okrem falošných zázrakov sú tu falošní veriaci a falošné evanjelium. Apoštol Pavol píše, že bol často „v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi“ (2Kor 11:26). A v liste do Galácie napísal: „Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo.“ (Gal 1:6-7)

Ako teda rozlíšiť, kto je Boží a kto nie? Počúvaj, čo daný človek hovorí. Ak si jeho výroky odporujú s biblickým učením, nepočúvaj ho.

https://www.harvest.org

„No nejaký muž, menom Ananiáš, s manželkou Zafirou predal majetok, s vedomím manželky odložil si z utŕženej ceny a len čiastku priniesol a položil apoštolom k nohám.“ (Sk 5:1-2)

Ananiáš a Zafira mali na výber – mohli dať mnoho, mohli dať trošku, alebo nemuseli dať vôbec nič. Nikto od nich nič nevyžadoval. Oni sa však rozhodli, že sa budú správať, akoby dali mnoho, hoci to nebola pravda. Chceli vyzerať o niečo svätejší ako všetci ostatní. Ich hriechom bolo pokrytectvo, a to urazilo Boha.

Na tejto pasáži ma zaráža, že sa v nej píše, že klamali Duchu Svätému. O pár veršov ďalej sa zas píše, že Ho pokúšali. Zdá sa, že to bol špecifický hriech voči Duchu Svätému.

Niekedy sa mi zdá, že ľuďom je ťažké uchopiť, kto je Duch Svätý. Rozumejú Bohu Otcovi a Božiemu Synovi, ale Duch Svätý? Ten je príliš záhadný.

Duch Svätý nie je akási sila či moc, On je osoba. Ježiš o Ňom povedal: „A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde.“ (Jn 16:8)

Ananiáš a Zafira zhrešili, pretože predstierali, že sú niekým, kým vôbec neboli. Boli to pokrytci. Ananiáš chcel, aby si všetci mysleli, že je úplne oddaný Bohu, hoci nebol.

Skôr než prirýchlo odsúdiš Ananiáša a Zafiru, skús sa spýtať samého seba: Už si niekedy urobil niečo duchovné, aby si zapôsobil na iných? Nepredstieraj, že si svätý muž alebo svätá žena, ak ním alebo ňou nechceš naozaj byť. Boha to uráža. Nechcem tým povedať, že je lepšie byť hriešnikom. Chcem povedať, že je horšie predstierať, že si svätý, keď v skutočnosti svätým nechceš byť. Klameš tak len sám seba.

https://www.harvest.org

„Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9:13)

Keď Ježiš kráčal po tejto zemi, najväčšmi kritizoval pokrytcov a náboženských farizejov. Keď k nemu náboženskí vodcovia priviedli ženu, ktorú prichytili pri cudzoložstve,  povedali Mu: „Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?“ (Jn 8:5)

Ježiš sa zohol a začal niečo písať do piesku. Nech napísal čokoľvek, očividne to bolo obsažné, pretože všetci postupne odišli, od najstarších až po najmladších. Ježiš sa potom obrátil k žene a povedal: „Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?“ (verš 10)

„Nikto, Pane!“ odpovedala.

„Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ (verš 11)

Mohol jej povedať: „Nevieš, čo hovorí Biblia? Prečo prestupuješ Božie prikázania?“ No Ježiš ju nepoučoval. Zbavil sa všetkých náboženských pokrytcov a zaobchádzal s ňou s milosťou. Myslím, že Ježiš vedel, že si už uvedomila vážnosť svojho hriechu a bola ochotná ďalej nehrešiť. A tak jej odpustil. Znamená to, že Ježiš súhlasil s jej spôsobom života? Vôbec nie. Boh nám veľmi jasne dáva najavo, ako máme žiť podľa Jeho vôle.

Mám pocit, že trávime priveľa času bojkotovaním správania neveriacich namiesto toho, aby sme im priniesli skutočné riešenie problémov. Samozrejme, vždy je priestor na vyjadrenie nesúhlasu. Treba si však uvedomiť podstatnú vec, a to, že ľudia sú prázdni. Potrebujú počuť evanjelium Ježiša Krista. Investujme viac energie do zvestovania evanjelia, pretože podstatou je skutočnosť, že ľudia sú stratení. Potrebujú Krista, a my im tú dobrú správu potrebujeme priniesť.

https://www.harvest.org

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Nikdy sa nemodlíme, aby bol Boh voči nám spravodlivý. Nechceme totiž, aby nám Boh dal to, čo si zaslúžime, teda súd a odsúdenie.  Radšej sa modlíme, aby sa Boh nad nami zľutoval a udelil nám milosť. Zľutovanie znamená, že nedostaneme to, čo si zaslúžime. No a keď nám Boh dáva milosť, dáva nám nezaslúžené požehnanie.

Biblia hovorí: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Typickým príkladom milosti je príbeh márnotratného syna. Tento syn zhrešil a poškvrnil meno svojej rodiny. Keby s ním otec zaobchádzal spravodlivo, dovolil by, aby ho ukrižovali. Bolo by to spravodlivé.

Keby s ním otec zaobchádzal čisto so zľutovaním, dovolil by mu vrátiť sa a stať sa jedným z jeho nájomníkov, presne ako syn žiadal.

No otec mu preukázal milosť. Dal mu priniesť prepychové rúcho a nasadil mu prsteň. Nebola to spravodlivosť a bolo to viac než len zľutovanie. Otec mu preukázal milosť.

Práve Božia milosť udržiavala a posilňovala apoštola Pavla aj napriek tomu, že ho na tele trápil akýsi osteň. Nevieme presne, čo ho trápilo, možno mal nejaký hendikep, možno to boli následky zranenia po kameňovaní alebo stroskotaní lode, ktoré prežil. Nech už to bolo čokoľvek, vieme, že Boha trikrát žiadal, aby to od neho vzal. No Boh mu odpovedal: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ (2Kor 12:9)

https://www.harvest.org

„Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1Jn 1:3)

V poslednom čase som sa stretol s mnohými slávnymi osobnosťami. Naživo sa mi vždy zdajú menší alebo jednoducho iní, ako som očakával. Zvláštne, ako niektorí ľudia vyzerajú na fotkách lepšie ako v reálnom živote alebo práve naopak, vyzerajú v reálnom živote lepšie ako na fotkách. Zvláštne, ako kamery či fotoaparáty snímajú ľudí.

Prestavte si učeníkov, ktorí kráčali a rozprávali sa s Ježišom. Premýšľam, či Ježiš niekedy ráno otvoril oči a našiel okolo seba učeníkov, ako naňho uprene hľadia. Apoštol Ján, ktorý s Kristom strávil veľa času, povedal: „Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme pozerali a čoho sa nám dotýkali ruky, (o tom svedčíme, totiž) o Slove života.“ (1Jn 1:1) Časť „čo sme videli na vlastné oči“ v origináli znamená aj: „čo sme pozorne sledovali, nad čím sme rozjímali, na čo sme s údivom hľadeli.“

Ján v podstate hovoril: „Stále Ho vo svojej mysli vidíme. Stále počujeme Jeho hlas.“ To je ale privilégium! Je skvelé si uvedomiť, že Boh v ľudskom tele kráčal medzi nami.

Možno premýšľaš, aké skvelé to muselo byť. Možno by si aj ty chcel byť jedným z učeníkov a kráčať s Ježišom. No Ján vo svojom liste pokračuje: „Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. Toto vám píšeme, aby naša radosť bola úplná.“ (1Jn 1:3-4)

Ján v liste hovorí: „Toto privilégium nepatrí len nám. Áno, my sme s Ním kráčali a hovorili sme s Ním, ale aj vy môžete poznať Boha rovnako dôverne.“

https://www.harvest.org

„A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:41-42)

Ježiš je nepochybne najkontroverznejšou postavou v dejinách ľudstva. Niektorí ho milujú, uctievajú a nasledujú. Iní ho nenávidia, odmietajú a opovrhujú Ním. Väčšina Ho zas úplne ignoruje. No stále je to Ježiš.

Kto je Ježiš? Pred dvetisíc rokmi sa sám Kristus pýtal rovnakú otázku: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:42) A ľudia sú dodnes zmätení odpoveďou. Je veľmi pravdepodobné, že v histórii nebolo nikdy viac ľudí, ktorí veria v Ježiša a zároveň nemajú poňatia, kým Ježiš vlastne je.

Mnohí o Ježišovi hovoria s rešpektom. Vravia napríklad: „Verím, že Ježiš bol úžasným prorokom,“ alebo, „Verím, že Ježiš bol Boží posol,“ alebo, „Verím, že Ježiš bol najlepším človekom na svete.“

No Biblia nás učí, že Ježiš Kristus bol jediným Synom Božím, nehovorí, že bol človekom, ktorý sa stal Bohom. Je to Boh, ktorý sa stal človekom. Biblia ďalej učí, že Ježiš je druhým členom Trojice a že bol nadprirodzene počatý v lone Panny Márie. Ježiš nebol len nejakým učiteľom, bol najlepším a najväčším učiteľom, Bohom v ľudskej podobe.

Biblia hovorí, že Kristus bol fyzicky ukrižovaný a že vstal z mŕtvych. Biblia nás tiež učí, že Ježiš nebol jeden z mnohých bohov, ale že je jediný Boh, že si je rovný s Otcom a že je vyvýšený nad všetko ostatné. Práve preto nás mohla vykúpiť len a len Ježišova smrť, nič iné by pred spravodlivým Bohom neobstálo.

Ježiš sa nikdy nestal Bohom. Vždy bol Bohom. Kráčal medzi nami a vyzeral ako obyčajný muž, no stále to bol Boh.

https://www.harvest.org

„A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal,“ (F 3:8)

V Lukášovom evanjeliu nachádzame podobenstvo o márnotratnom synovi – príbeh, ktorý Ježiš porozprával o mladom mužovi, ktorý sa chcel dostať preč z otcovho domu. V skutočnosti svojmu otcovi povedal: „Odchádzam. Idem preč a budem si robiť, čo chcem. Len mi daj moju časť dedičstva.“

Tento syn odišiel, premrhal všetky peniaze, skončil v handrách a potuloval sa s bandou prasiat. Ale jedného dňa prišiel k rozumu a rozhodol sa pre návrat domov.

Je treba poznamenať, že všetko, po čom márnotratný syn túžil, sa dalo nájsť v dome jeho otca. Súdiac podľa jeho konania, mu išlo o pekné šaty, dobré jedlo a „žúrky“.

A čo dostal, keď sa nakoniec vrátil domov? Dostal to, čo hľadal. Prvá vec, ktorú otec urobil, bola, že povedal sluhom, aby mu doniesli tie najlepšie šaty a obliekli ho. Jeho otec tiež povedal: „vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil;“ (Lk 15:23-24).

Rovnakým spôsobom všetko, čo v živote potrebujeme my, sa dá nájsť vo vzťahu s Bohom. No môžeme to objaviť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom. Niekto môže povedať: „Chcem sa len zabávať. A mám pocit, že nie som jediný.“ Odhalí pravdu ťažkou cestou. Nie preto, lebo to hovorím ja, ale pretože to hovorí Boh. A hovorí to pre naše dobro.

Akékoľvek šťastie, ktoré ponúka tento svet, bude slepou uličkou, pretože ak si už raz okúsil originál, lacná napodobenina ti nikdy stačiť nebude.

https://www.harvest.org

„A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd,“ (Žid 9:27)

Čo ak by tvoj život dnes skončil? Aký odkaz by si zanechal? Prečo by si ťa ľudia pamätali? Ešte nie je príliš neskoro na zmenu.

Čítal som článok o opernom spevákovi, ktorý si neuvedomoval, aké prorocké slová vyslovuje. Richard Versailles bol tenorom Metropolitnej opery. Počas predstavenia vyšiel na rebrík a zaspieval: „Veľká škoda, že nemôžeš žiť dlhšie.“ Zrazu zmeravel a spadol na zem. Predstavenie ihneď zastavili a uháňali s ním do nemocnice. Onedlho po príchode ho vyhlásili za mŕtveho. Nevedel, že tie slová sú jeho posledné.

Každý z nás vysloví posledné slová, poslednýkrát vydýchne. Nezáleží na tom, či si niekto slávny a či niekto neznámy. Každého čaká posledný výdych. Čo ak by ten tvoj prišiel dnes? Kde stráviš večnosť?

Biblia hovorí: „ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd“ (Žid 9:27). Po smrti už nie je žiadna ďalšia šanca. Ale sú ich tisíce, možno až milióny pred ňou. Raz zomrieš a hotovo. Už nebude žiadna možnosť, aby si skúsil niečo zmeniť. Potom už bude príliš neskoro. Ty určuješ, predtým než zomrieš, kde stráviš večnosť. To je obdobie, kedy si vyberáš.

Dnes žiješ jedným z dvoch spôsobov. Žiješ buď správne, alebo nesprávne. Buď si na úzkej ceste, ktorá vedie k životu, alebo na širokej ceste, ktorá vedie k zániku. Žiješ buď šťastný kresťanský život, radostný život, život, ktorý má cieľ a zmysel, alebo žiješ smutný, prázdny život oddelený od Boha. Konečným cieľom cesty je nebo alebo peklo. Ty rozhoduješ, kam pôjdeš.

https://www.harvest.org

„ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy,“ (1Pt 1:8)

Väčšina ľudí, keď premýšľa nad kresťanským životom, životom zasvätenom Bohu, predpokladá, že je plný pravidiel a obmedzení, trápenia a nudy.

Biblia nám hovorí: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.“  (1K 2:14)

Keď spoznáš Boha, a uvedomíš si, že Biblia nie je len obyčajná kniha, ale živé Božie slovo pre každého z nás, život dostáva úplne nový zmysel. Keď si uvedomíš, že modlitba nie je nejaký rituál, ale že hovoríme so všemocným, vševediacim a vždy milujúcim Bohom, ktorý sa o nás zaujíma, znamená to veľa. A keď sa zhromaždíme a spievame Mu chvály, to nie je len, že spolu spievame pár piesní, ale vyvyšujeme meno Pánovo. To je niečo, čo svet nemá. Tam von nič také nie je.

Keď naozaj spoznáš Boha, uvedomíš si, že kresťanský život je ten najlepší, aký existuje. A keď chodíš s Pánom, ako hovorí Biblia, máš „nevýslovnú radosť“. To nie je taká radosť, aká pochádza z nabudenia alkoholom či drogami, lebo za ňu sa platí privysoký účet.

Ak hľadíš len na tento svet a netráviš dostatok času s Pánom, potom budeš mať nižšiu mienku o Bohu a zveličenú o svete, aj keď by to malo byť úplne naopak. Ale keď vieš, kto je Ježiš, vieš aj, aký je svet.

Šťastný život je život s Bohom. Neuspokoj sa s nejakou lacnou chabou náhradou, ktorú ponúka tento svet. Snaž sa o skutočný život.

https://www.harvest.org