„A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť.“ (Mk 6:48)
Keď učeníci bojovali so zúrivou búrkou na Galilejskom jazere, pravdepodobne si mysleli: „Kde je Ježiš?“
On ich pozoroval. Možno si hovoríš: „Greg, nie je vzdialenosť od hory k stredu Galilejského jazera náhodou priveľká?“
Áno, je, no tu hovoríme o Božom Synovi. Vie o všetkom, čo sa deje. Ježiš nepozoroval učeníkov pasívne. Totiž, som si istý, že sa tam za nich modlil.
Učeníci nemohli vidieť Ježiša, On však videl ich. Prihováral sa za nich. Mal o nich starosť. A chystal sa o nich postarať napriek všetkému, čo sa dialo. Oni ho nevideli, no On tam bol.
Vedel si, že Ježiš sa modlí aj za teba? Biblia vraví, že sa za teba práve teraz prihovára v nebi: „Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás“ (R 8:34).
Po pozorovaní a modlitbe Ježiš prišiel za nimi. Všimni si však, kedy to bolo: „O štvrtej nočnej stráži prišiel k nim (Ježiš), chodiac po mori.“ (Mt 14:25) Je to posledná časť noci tesne pred svitaním. Znamená to, že učeníci boli na mori a zápasili v tejto extrémnej búrke deväť hodín.
Prečo Ježiš čakal tak dlho? Odpoveď nepoznáme. Nemyslím si, že by Boh niekedy meškal. Niekedy to však môže vzbudiť ten dojem. Možno Ježiš čakal, kým sa im úplne nevyčerpajú zdroje. Hovorí sa: „Keď prídeš na pokraj vlastných síl, dostávaš sa na začiatok Božích.“ Je to príležitosť pre Boha, aby ukázal svoju slávu.
