Greg Laurie

„Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda.“ (J 17:17)

Existujú rôzne spôsoby počúvania. Môžeme počúvať pasívne. Môžeme si zvoliť, že nebudeme počúvať vôbec. Alebo môžeme počúvať sústredene.

Ak by si išiel robiť zoskok voľným pádom, svojho inštruktora by si počúval veľmi pozorne. Počúval by si ho alebo ju, keď by ti vysvetľovali, ako používať padák, kde je umiestnené odisťovacie lanko a kedy ho potiahnuť. Prečo? Pretože od toho závisí tvoj život.

Ak chceš počuť, ako k tebe Boh hovorí cez svoje Písmo, záleží na tom, ako počúvaš. Potrebuješ počúvať, akoby od toho závisel tvoj život, pretože aj závisí.

Ak chceš byť pravým nasledovníkom Ježiša, potom potrebuješ spomaliť a naučiť sa počúvať. Ježiš povedal: „Ak vy zostanete v mojom slove, ste naozaj moji učeníci.“ A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8:31-32)

Niekedy je tento verš vytrhnutý z kontextu. Počujeme, ako ho ľudia používajú na opísanie všetkých možných druhov takzvaných právd, ktorými chcú poučiť niekoho iného. Tento verš je však veľmi konkrétny. Nevzťahuje sa na hocijakú pravdu; je to konkrétna, absolútna pravda, ktorú môžeme nájsť výlučne na stránkach Písma. Kontextom tohto verša je čítanie, študovanie, poznanie a žitie Písma. Táto pravda nás vyslobodí.

Pravda, ktorú nachádzame v Biblii, je jedinou absolútnou pravdou. Ježiš sa modlil: „Tvoje slovo je pravda“ (J 17:17), a tiež povedal: „Ja som cesta i pravda i život“ (J 14:6). Toto je jediná absolútna pravda, ktorou si môžeme byť istí. A keď porozumieme tomu, čo Boh hovorí vo svojom Slove, vyslobodí nás to.

Ak chceš byť Ježišov nasledovník, potom budeš pozorne čítať, študovať a žiť v súlade s Božím Slovom.

https://www.harvest.org

„Vaše deti, o ktorých ste hovorili, že budú korisťou, a vaši synovia, ktorí dnes ešte nerozoznávajú dobré od zlého, oni ta vojdú; im ju dám a oni ju zaujmú.“

(5M 1:39)

Izraeliti boli prepustení z Egypta a bez problémov sa dostali do bodu vstupu do Kanánskej krajiny, Zasľúbenej zeme, ktorá sa nakoniec mala stať izraelským národom. Avšak namiesto toho, aby do krajiny vstúpili, vyslali do krajiny dvanástich vyzvedačov. Józua a Káleb vkročili spolu s ďalšími desiatimi vyzvedačmi do krajiny a vrátili sa s dvoma správami.

Väčšina v podstate povedala: „Nemáme šancu sa tam dostať. Ľudia sú veľmi veľkí. V skutočnosti sme sa im zdali ako kobylky.“

Józua a Káleb sa však vrátili s inou, no menšinovou správou: „Smelo vystúpme hore a zaberme krajinu, lebo ju určite premôžeme.“ (4M 13:30)

Izraeliti však povedali Józuovi, a Kálebovi nie. Boli plní nevery a nechceli ísť. Tá neviera ich stála štyridsať rokov zbytočného putovania púšťou.

Neviera vraví: „Ostaňme tam, kde budeme v bezpečí.“

V porovnaní s tým viera hovorí: „Poďme ďalej, kde Boh niečo robí.“

Problém je, že nešli ďalej. Namiesto toho chodili dookola v kruhu, kým Boh nevyradil všetkých pochybovačov. Prešlo štyridsať rokov a staršia generácia vymrela. Bola tu úplne nová generácia, ktorá zažila len púšť. Počuli príbehy o prechode cez Červené more, avšak potrebovali zažiť svoje vlastné stretnutie s Pánom. Každá generácia to potrebuje.

Viac ako pred štyridsiatimi rokmi sme tu mali Jesus Movement, ktoré ovplyvnilo celú generáciu. Teraz sme však všetci starými rodičmi. Modlíme sa za ďalšie Ježišovo hnutie pre našu súčasnú mládež, aby sa stretla s Bohom svojím vlastným spôsobom, a videla Pána konať. Za toto by sme sa momentálne mali modliť.

https://www.harvest.org

„Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“

(Žid 12:2)

Nie vždy to, čo začnem, aj dokončím. Prednedávnom som si začal doma upratovať svoju kanceláriu, ale nie celkom som upratovanie dokončil. Vyzerala úplne inak, no zopár malých kôpok tam ostalo. Neprešlo veľa času, keď som si uvedomil, že tie malé kôpky začínali znova rásť. Svoju kanceláriu som neupratal správne. Potreboval som ju upratať úplne. Nedokončil som to, čo som začal.

Keď apoštol Pavol opisoval, ako vyzerá obrátenie, povedal, že sa obrátime „od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu“ (Sk 26:18). A predsa niektorí ľudia prejdú len polovicu cesty, podobne ako som ja upratal kanceláriu. Vyhlásia: „Budem nasledovať Ježiša, ale mám tu zopár malých kôpok, ktoré si nechávam pre seba.“ Z malých kôpok sa stanú veľké a oni čoskoro zistia, že sa nezmenili natoľko, ako by mali.

To, čo povedal Boh Izraelitom v princípe platí aj pre nás: „Ajhľa, predkladám vám dnes požehnanie i kliatbu. Požehnanie, ak budete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, ktoré vám dnes dávam,  a kliatbu, ak nebudete poslúchať prikázania Hospodina, svojho Boha, odbočíte z cesty, ktorú vám dnes prikazujem, a pôjdete za inými bohmi, ktorých nepoznáte.“ (5M 11:26-28)

Túto voľbu máme pred sebou každý deň. Môžeme si zvoliť požehnanie, ak sa rozhodneme nasledovať Boha, alebo si môžeme vybrať kliatbu, ak Ho nasledovať nebudeme.

Možno sa vo svojom živote nachádzaš v štádiu, keď ti veci nedávajú zmysel. Zdá sa, že je tu mnoho otvorených koncov, mnoho nezodpovedaných otázok. Boh má vždy plán. On má začiatok, stred a koniec. A vždy dokončí to, čo začne.

https://www.harvest.org

„Jericho bolo dôkladne uzavreté pred Izraelitmi. Nikto nevychádzal a nikto nevchádzal. Vtedy Hospodin povedal Józuovi: Hľa, dávam ti do rúk Jericho i s jeho kráľom a s udatnými bojovníkmi.“

(Joz 6:1-2)

Už si niekedy čelil niečomu, čo vyzeralo ako neprekonateľná prekážka, niečomu, čo bolo tak veľké a tak zdrvujúce, že si si želal, aby si sa mohol otočiť a utiecť? Možno práve teraz niečomu takému čelíš: nevyliečiteľná choroba, márnotratné dieťa či rozpadávajúce sa manželstvo. Možno si myslíš, že sa to už nikdy nenapraví.

Ak si už niekedy čelil niečomu podobnému, vieš si predstaviť, ako sa cítil izraelský národ, keď stál pred silným starovekým mestom Jerichom, ktoré mali podľa Božieho príkazu dobyť. Boží plán boja bol jeden z najneortodoxnejších, aké si vôbec v ľudskej histórii viete predstaviť. Ich úlohou bolo obkľúčiť mesto. Počas šiestich dní ho obíjsť raz a na siedmy deň sedemkrát, pričom kňazi mali trúbiť a ľud následne kričať. Boh vymyslel tento plán, aby ukázal svoju moc.

Niekedy Boh v našich životoch dopustí Jericho – niečo obrovské a desivé. Môže to byť nejaký problém. Môže to byť nejaká výzva. Dokonca to môže byť aj nejaká príležitosť. Avšak to, čo vieš, je, že je to veľké a že vlastnou silou si s tým neporadíš. Pre mnohých je najväčšou ťažkosťou dostať sa do bodu, keď sú ochotní si priznať, že potrebujú Boha. Je to miesto, kde sú ochotní si pripustiť, že vec, ktorej čelia, je pre nich priveľká a že ak nezasiahne Boh, tak to nezvládnu.

Byť na takom mieste nie je nepríjemné. Boh pre teba má plán. Nebude ho však v tvojom živote uskutočňovať nasilu. Boží plán môžeš prekaziť, zámerne narušiť alebo s ním môžeš spolupracovať. Je to na tebe. Boh nebude svoj plán s tebou uskutočňovať nasilu.

https://www.harvest.org

„Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc.“ (2K 3:3)

Sammy Mason bol akrobatický pilot a oddaný nasledovník Ježiša Krista. Takisto bol letovým inštruktorom na letisku Santa Paula v Kalifornii. Jedného dňa ho prišiel navštíviť nejaký muž v súvislosti s leteckým tréningom, pretože si nedávno kúpil starožitný model lietadla – Stearmanov dvojplošník. Tým mužom bol Steve McQueen. Po výhre v automobilových a motokrosových pretekoch sa svetoznámy herec chcel naučiť lietať.

McQueena vychovávala matka alkoholička, ktorá naňho mala veľmi málo času, ak vôbec nejaký, a tak svoj čas trávil s kapelou Boys Republic v Chino Hills. V Hollywoode dosiahol vrchol a zarábal milióny dolárov. Vo svojom srdci mal však veľkú dieru.

McQueen strávil so Sammym Masonom v kokpite hodiny a obdivoval ho. Jedného dňa sa svojho inštruktora opýtal, čo bolo jeho tajomstvom, a Mason mu povedal o svojej viere v Ježiša Krista. Potom sa ho McQueen opýtal, či by s ním mohol ísť do kostola.  Šli do kostola Ventura Missionary Church, kde pastor Leonard DeWitt kázal evanjelium a každú bohoslužbu pozýval ľudí ku Kristovi. Po pár týždňoch mal McQueen dlhý rozhovor s pastorom, ktorý skončil tým, že McQueen odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi.

Počuli sme už o Stevovi McQueenovi, ale pravdepodobne sme nepočuli o Sammym Masonovi. Jeden človek môže spôsobiť veľkú zmenu. Všetci máme niečo urobiť. Všetci máme nejakú sféru vplyvu. Chceme urobiť, čo môžeme, pokiaľ to môžeme urobiť.

Ak si veriaci, potom reprezentuješ Krista. Môžeš byť jediným kresťanom, akého niektorí ľudia budú vôbec poznať. Bolo povedané, že kresťania sú kráčajúcimi listami napísanými Bohom a čítanými ľuďmi. Možno si jediná Biblia, ktorú kedy ľudia čítali.

https://www.harvest.org

„Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8)

Duchovné ovocie nevyrastie za noc. Neprídeš do svojej záhrady, nevytiahneš stoličku pred svoju broskyňu a nečakáš na to, kedy začnú broskyne rásť. (Mohol by si, ale neuvidel by si nič.) Avšak ak by si si nastavil fotoaparát na fotografovanie v intervaloch, videl by si počas nejakého obdobia dramatický rast.

Ježiš vyhlásil: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) Ak si naozaj Ježišov učeník, potom budeš mať vo svojom živote duchovné ovocie. Znamená to výsledky. Znamená to dôkazy. Jednou z prvých vecí, ktorú ako kresťania robíme, je, že vydávame – ako to Ježiš nazval – „ovocie hodné pokánia“ (Mt 3:8).

Napríklad, možno tvoj priateľ vraví: „Poďme si dať po práci nejaký drink.“

„Už to viac nerobievam.“

„Čo? Už to viac nerobievaš? Nie je s tebou niečo v poriadku?“

Ty odpovedáš: „Nie je to o tom, že by so mnou niečo nebolo v poriadku. Práveže, všetko je v poriadku. Do môjho života vstúpil Ježiš.“

Ľudia ťa poznajú po ovocí tvojho pokánia. Nejaké veci si prestal robiť a namiesto nich si začal robiť Božie veci. To ich upútava a takisto mätie. Ako Ježišovi učeníci by sme mali byť poznaní na základe nášho pokánia.

Zmena v tvojom správaní je duchovným ovocím. G 5:22-23 vraví: „ Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.“

Vzdávanie chvály a vďaky Bohu je spôsob, akým prinášame ovocie. List Židom 13:15 nás napomína: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ Keď Bohu spievame chvály, je to prinášanie ovocia.

Môžu ľudia v tvojom živote vidieť duchovné ovocie?

https://www.harvest.org

„Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená?  Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“ (Mt 5:13)

V 1. storočí bola soľ vzácna. V skutočnosti, bola tak dôležitá a hodnotná, že rímski vojaci boli občas vyplácaní soľou. Odtiaľ pochádza výraz: „Nie je hodný svojej soli.“

Aj soľ môže mať vplyv. Trocha soli vydrží veľmi veľa. Soľ dostáva červený či žltý melón na inú úroveň. Len štipka pomáha ovsenému jedlu. Soľ rovnako zastavuje hnilobný proces. Bez chladničky ľudia v 1. storočí konzervovali mäso tak, že doň vtlačili soľ.

Rovnakým spôsobom dokáže Ježišov učeník zastaviť šírenie zla. Keď je niečo zlé, kresťan sa môže nahlas zastať toho, čo je správne – v triede, v kancelárii, v susedstve alebo v našej kultúre. A to najdôležitejšie je, že môžeme hovoriť nahlas o Ježišovi Kristovi.

Najvýznamnejší kompliment, ktorý môže kresťan dostať, je, keď neveriaci vyhlási: „Čo je na tebe také, že ťa obdivujem? Chcem vedieť, čo ťa motivuje.“ Vtedy si si vykonal svoju prácu, kresťan, pretože si v niekom vyvolal smäd.

Ježiš povedal: „Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená?  Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali.“ (Mt 5:13) Soľ bez chuti nie je dobrá ani pre pôdu, ani do hnoja. Je vyhodená. Je ako espresso bez kofeínu.

Ježiš v podstate hovoril: „K čomu je dobrý polovičný kresťan? K čomu je dobrý zriedený veriaci? K čomu je dobrý učeník bez kofeínu? Odpoveď je: k ničomu. Ježišovi učeníci musia ovplyvňovať svoju kultúru.

Si soľou zeme. To znamená, že ako Ježišov učeník si vzácny. Tvoj život môže priniesť zmenu.

https://www.harvest.org

„A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (L 14:33)

Moja vnučka Allie miluje zbieranie plyšových zvierat. Kedykoľvek idem niekam na výlet, povie mi: „Starký, prines mi plyšové zvieratko.“ Pred nedávnom som bol na výlete a urobil som video nejakých plyšových zvieratiek pre Allie. Potom som jej zavolal, aby som sa jej opýtal, ktoré sa jej páčilo.

„Starký, už nie som zbláznená do plyšových zvieratiek,“ povedala.

„Ó, naozaj?“

„Som zbláznená do rozprávania s tebou.“

To ma zahrialo pri srdci. Myslím si, že všetci by sme mali Bohu povedať: „Pane, som zbláznený do rozprávania s Tebou, kráčania s Tebou, počúvania Tvojho hlasu a poznávania Ťa.“

Ježišovi učeníci musia odovzdať vlastnícky list svojich životov Kristovi. Ježiš upozorňoval: „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má.“ (L 14:33) V anglickom origináli prekladu novej verzie kráľa Jakuba tento verš znie nasledovne: „Ktokoľvek z vás, kto sa nevzdá všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“ Je to pripomienka toho, že v skutočnosti nie sme majiteľmi, ale správcami. Všetko, čo máme, jedného dňa niekomu zanecháme.

Znamená to, že je hriech mať auto alebo dom, či oblečenie, alebo nejaké peniaze v banke? Samozrejme, že nie. Tento verš by mohol byť preložený nasledovne: „Ak chceš byť mojím učeníkom, vzdaj sa nároku na všetko vo svojom živote.“ Je to pochopenie, že Boh je vlastníkom. Boh má nad tým kontrolu. Uznávame, že sme nad tým len správcami na určité obdobie.

Nie je zlé mať kariéru, ale je zlé, ak má kariéra teba. Nie je zlé mať majetok. Zlé to môže byť vtedy, ak má tvoj majetok teba. Tvoja jediná skutočná vášeň a posadnutosť v živote by mal byť Kristus. Všetky ostatné veci v živote majú svoje miesto – nie však to najdôležitejšie.

https://www.harvest.org

„Vtedy riekol Ježiš učeníkom: Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!  Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho.“ (Mt 16:24-25)

Čo ti napadne, keď zbadáš kríž? Možno o ňom uvažuješ ako o symbole cirkvi alebo kresťanstva. Pre mnohých je kríž moderným doplnkom alebo možno dokonca tetovaním. Raná cirkev ale nepoužívala kríž ako svoj symbol; ako svoj symbol používali rybu. Raná cirkev kríže nenosila, ale na krížoch zomierala. Bol to znepokojujúci a šokujúci obraz.

V 1. storočí ľudia, ktorí žili v akejkoľvek oblasti okupovanej Rimanmi, poznali kríže, pretože Rimania mali v obľube ľudí križovať. Ukrižovanie nebol účinný spôsob, ako človeka usmrtiť. Existovalo oveľa viac účinnejších spôsobov. Rimania používali ukrižovanie ako prostriedok utrpenia. Používali ho, aby spôsobili obeti maximálnu bolesť. Križovali ľudí a verejne ich vystavovali, čo slúžilo ako varovanie komukoľvek, kto by sa odvážil vzdorovať rímskej moci.

Preto Ježiš povedal: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ (Mt 16:24) Spôsob, akým to frázoval, bol znepokojujúci. Znamenal len jedno: smrť. Znie to dosť nepríťažlivo. Predstavuješ si, ako žiješ mizerný, obetný život – nešťastný život.

Ale Ježiš zašiel ďalej, keď povedal: „Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; ale kto by stratil život pre mňa, nájde ho“ (v. 25). Pravdou je, že ak úprimne berieš na seba svoj kríž, zažívaš život.

Cieľom nie je naučiť sa milovať seba; cieľom je zaprieť samého seba. Ak sa chceš skutočne nájsť, potom musíš stratiť svoje ja.  A ako stratíš svoje ja? Zoberieš na seba svoj kríž a budeš nasledovať Ježiša.

https://www.harvest.org

„Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia.  Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“ (Lk 17:10)

Už ste niekedy videli na aute nálepku so slovami Boh je môj spoluvodič? Pravdou je, že Boh nechce byť tvoj spoluvodič; dokonca ťa nechce ani v riadiacej kabíne.

Niektorí ľudia si predstavujú Boha ako svojho spoluvodiča, ako svoju oporu či blízkeho kamaráta. Hoci je pravda, že Boh bude tvoj priateľ, On chce byť oveľa viac než len to. Vidíš, že On je hrnčiar a ty si hlina. On je Pastier a ty si ovečka. On je Pán a ty si služobník.

V 1K 6:19-20 sa píše: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha,  a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“

Vždy musíme pamätať na to, že všetko patrí Bohu. Náš majetok patrí Bohu, naša rodina prináleží Bohu a naša budúcnosť tiež. Všetko patrí Jemu.

Naším životným cieľom nie je zistiť, ako môže Boh požehnať naše sny a túžby – hoci toto sa dnes v našich cirkvách nie vždy učí. Naším životným cieľom je skôr spoznať Boží plán a potom sa k nemu pripojiť.

Možno si myslíš: „Bohu nezáleží na snoch. Bohu nezáleží na mojich túžbach. Záleží. Naším cieľom by však malo byť robiť to, čo Boh chce, aby sme robili. A nakoniec si uvedomíme, že Božie plány pre nás sú lepšie než naše vlastné.

Nikdy sa neboj zveriť neznámu budúcnosť Bohu, ktorého poznáš. To znamená byť služobníkom. A znamená to aj byť Ježišovým učeníkom.

https://www.harvest.org