Nezveličuj svoju minulosť - 18. august

„Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ (Flp 3:7)

Niektorí kresťania plynutím času zmenia svoje osobné svedectvo tak, že ho po troche každým rozprávaním čoraz viac zveličujú. Myslím si, že to robia preto, aby ich svedectvo znelo atraktívnejšie.

Keď hovoríš ľuďom svoje svedectvo, neospevuj alebo nezveličuj svoju minulosť. Dôležitá je presnosť. Rovnako ako pravdivosť. Potrebuješ byť úplne úprimný a povedať pravdu.

Dávaj si pozor, aby tvoja minulosť nebola atraktívnejšia než prítomnosť. Počul som už aj také svedectvá veriacich. Svedčia o všetkých veciach, ktoré v minulosti robili, a ako tak rozprávajú o starých časoch, v skutočnosti znejú lepšie, než ich nový život. Počúvať ich je deprimujúce. Svedčia takým spôsobom, že ich minulosť vyznieva lepšie ako prítomnosť. A to ma núti zamyslieť sa nad tým, či naozaj rozumejú tomu, čo znamená byť kresťanom. Skutočne rozumejú tomu, aká bola ich minulosť?

Páči sa mi, ako o tom píše Pavol: „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ Áno, v porovnaní s večnou hodnotou poznania Krista ako svojho Pána je všetko ostatné bezcenné. „A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána, pre ktorého som všetko stratil a všetko pokladám za smeti, aby som Krista získal...“ (Flp 3:7-8)

Za účelom zdôraznenia svojej myšlienky Pavol zvolil slovo smeti. Čo môže byť odpornejšie? Smetí sa chce každý zbaviť. Neukladáš si ich a určite sa o nich nerozprávaš s druhými ľuďmi. Vidíš to tak, ako to je – odpad.

To je to, čím bola tvoja minulosť predtým, než si spoznal Krista. Smeroval si k istému rozsudku. Avšak Boh vo svojej milosti vnikol do tvojho sveta a priviedol ťa k viere.

Oslavuj Pána a rozprávaj o tom, čo pre teba urobil.

https://www.harvest.org

Cieľ svedectva - 15. august

„No Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.“ (Rim 5:8)

Keď hovoríš druhým ľuďom o tom, čo pre teba Boh urobil, šíriš svoje svedectvo. Svedectvo je šírenie tvojho príbehu viery. Každý kresťan má svedectvo.

Niektorí kresťania majú dramatické svedectvá, v ktorých rozprávajú o tom, ako boli zachránení od života v drogovej závislosti alebo od zločinu, či ohavných skutkov. Iní kresťania nemajú svedectvá, ktoré sú natoľko dramatické, no sú rovnako významné.

Rád počúvam o tom, ako sa ľudia dostali ku Kristovi, no nemám rád, keď ľudia začnú vyťahovať brutálne detaily svojej minulosti. Poznáme aj svedectvá, v ktorých ľudia hovoria, čoho všetkého sa kvôli Kristovi vzdali. Hovoria veci ako: „Kvôli Ježišovi som sa vdal toho a tamtoho. Toľko som pre Pána obetoval. Všetko som to urobil pre Neho!“

Tvoje svedectvo nie je o tom, čoho si sa kvôli Ježišovi vzdal. Je o tom, čoho sa On vzdal kvôli tebe. Nehovor o tom, čo si urobil pre Ježiša. Hovor o tom, čo Ježiš urobil pre teba. Ježiš je ten, ktorý všetko vykonal. Je to Ježiš, o ktorom kážeme.

Svedectvo, ktoré je dobré a silné, bude vyzdvihovať, čo vykonal Kristus. Pravdou je, že všetci sme boli hriešnici zúfalo oddelení od Boha, plaviaci sa na jednej lodi smerujúcej do pekla. Dostalo sa k nám rovnaké evanjelium a zmenilo nás. To je svedectvo, ktoré máme všetci.

https://www.harvest.org

Mocné svedectvo prizerajúcemu sa svetu - 13. august

„Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (Sk 1:25)

Za najhoršiu vec, najväčší výsmech a nespravodlivosť, ktorá sa kedy v histórii udiala, považujem moment, keď ukrižovali samotného Ježiša Krista. Čo by mohlo byť horšie? Čo by mohlo byť pre Boha Otca horšie, než pozerať sa z nebies na zem a vidieť Svojho Syna, ktorý Ho miloval z celého srdca, trpieť a umierať pre hriechy sveta? Ako to len Boh mohol dopustiť? Bolo to také strašné.

A predsa Biblia hovorí: „Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho...“ (Iz 53:10) Znamená to, že Bohu sa páčilo pozerať sa na utrpenie Svojho Syna? Určite nie. Boha Otca však tešilo poznanie, že toto utrpenie spôsobí niečo úžasné – spásu pre teba a pre mňa. Tak strašné ako to bolo, to dosiahlo Boží zámer. Z toho najväčieho zla vzišlo to najväčšie dobro. To je spôsob, akým nám Boh preukázal lásku. Ako píše Ján: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (Jn 3:16)

Rovnako keď prichádza utrpenie a ty stále chváliš Pána, na neveriacich to robí dojem. Pamätáš si príbeh Pavla a Sílasa, keď boli uväznení za kázanie evanjelia? V Skutkoch apoštolov čítame: „Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali.“ (16:25)

Možno teraz prechádzaš ťažkým obdobím. Možno sa pýtaš: „Prečo, Bože?“

Boh má zámer. On to dopustil. Buď to Boh spôsobil, alebo to dopustil. Vysporiadaj sa s tým najlepšie, ako vieš a snaž sa cez to Bohu priniesť slávu. Je to mocné svedectvo svetu, ktorý Boha nepozná.

https://www.harvest.org

Povolaný činiť učeníkov - 9. august

„Jeho zvestujeme my, napomíname a učíme každého človeka vo všetkej múdrosti, aby sme každého človeka učinili dokonalým v Kristovi.“ (Kol 1:28)

Ako kresťania sme už počuli o dobre známom Veľkom poverení: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal...“ (Mt 28:19-20).

Niekedy však prepočujeme časť o činení učeníkov. A v prípade, že nerozumiete, čo znamená činiť učeníkov, Ježiš to definoval v Jeho výzve a povolaní, ktoré nám zanechal: „... učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal...“

Dovoľte mi opýtať sa niečo: Čo keby bola celá cirkev práve taká ako ste vy? Čo keby sa každý kresťan správal presne tak ako sa správaš ty? Ako by vyzerali naše chvály? Ako by vyzerali naše modlitebné stretnutia? Koľko ľudí by bolo zasiahnutých evanjeliom Ježiša Krista? Mali by sme nejaké zdroje, ktoré by sme mohli použiť pri šírení evanjelia? Ak by bola celá cirkev presne ako ty, boli by sme biblicky negramotná cirkev, alebo by sme boli cirkev, ktorá je zakorenená a má správne učenie?

Uvádzam to preto, lebo ako kresťan si povolaný k multiplikácii. Mal by si Ježišovi činiť učeníkov. A oni sa budú učiť nasledovaním tvojho príkladu. Možno niekedy cítiš, že v skutočnosti na tom nezáleží. Snažíš sa odovzdávať Božie pravdy ďalším veriacim, no nevieš, kam to povedie. Musíš však byť trpezlivý, pretože úplný vplyv toho, čo si urobil, si nemusíš uvedomiť ešte v tomto živote.

Dnes môžeš ovplyvniť niekoho, kto ovplyvní svoj svet zajtra. Človek, ktorého si zoberieš pod svoje krídla, môže byť ďalší muž či žena, ktorý otrasie týmto svetom. Len buď usilovný v tom, čo ti Boh zveril.

https://www.harvest.org

Od tvojho príbehu k Jeho príbehu - 7. august

„Vierou bol uchvátený Henoch, aby nevidel smrť, a nenašli ho viac, lebo Boh ho uchvátil. A skôr, ako bol uchvátený, dostalo sa mu osvedčenia, že si ho Boh obľúbil.“ (Žid 11:5)

Henoch je jeden z dvoch pomenovaných mužov v Biblii, ktorý nikdy neuzrel smrť. Biblia nám hovorí, že Henoch kráčal s Bohom (pozri 1M 5:22,24). Takisto ale hovorí, že sa mu dostalo osvedčenia (pozri Žid 11:5).

Henoch mal svedectvo. Každý človek má nejaké svedectvo, nejakú povesť. Môže byť dobré. Môže byť zlé. Môže byť obyčajné. Všetci však máme nejaké svedectvo. A prv než by sme mohli pre Boha svedčiť účinne, musíme s Ním kráčať.

Myslím tým, že ak je tvoj život naplnený Ježišom Kristom, potom ti hlásanie evanjelia pôjde celkom ľahko. Nie je to niečo, na čo sa budeš musieť cítiť mentálne pripravený. Skôr je to niečo, čo budeš jednoducho robiť preto, lebo Boh je k tebe neskutočne dobrý.

Keď budeš kráčať s Pánom tak, ako by si mal, zistíš, ako to preniká tvojím život a ovplyvňuje ťa v spôsobe, akým žiješ, v rozhodnutiach, ktoré robíš, v kamarátoch, ktorých si vyberáš a v reči. A bude to pre teba čistý kompliment, keď ti ľudia povedia: „Pozoroval som ťa. Si nejaký iný. Čo ťa motivuje? Prečo si taký, aký si?

Vtedy môžeš zareagovať: „Dovoľ mi povedať ti o svojom vzťahu s Ježišom Kristom.“ Namiesto kázne im povedz svoj príbeh. A ako im budeš hovoriť, čo sa stalo tebe, môžeš premostiť reč od svojho príbehu k Jeho. Môžeš začať osobným svedectvom. Potom im rozpovedz najúžasnejší príbeh, aký bol kedy vyrozprávaný: Ježiš sa narodil, žil dokonalý život, zomrel na kríži a znova vstal z mŕtvych.

Máš príbeh, ktorý môžeš rozprávať.

https://www.harvest.org

Božie vyvolené nádoby - 4. august

„Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás.“ (2Kor 4:7)

Už si sa niekedy pokúšal nariadiť deťom nejakú prácu? Možno si ich požiadal, aby vyniesli smeti alebo upratali. No podarilo sa im urobiť ešte väčší neporiadok.

Je oveľa jednoduchšie povedať: „Nechaj tak.  Ja to urobím.“ Prečo teda deti stále žiadaš o pomoc? Je to preto, lebo ich chceš naučiť zodpovednosti. Chceš, aby boli súčasťou procesu. Nežiadaš deti o pomoc, pretože ich potrebuješ. Skutočnosť je taká, že ich nepotrebuješ. Oni potrebujú teba.

Keď sa zastavíš a porozmýšľaš nad celým procesom šírenia evanjelia, možno si lámeš hlavu nad tým, prečo sa vôbec Boh rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. Keby som bol Boh ja, rozhrnul by som oblohu, prestrčil cez ňu tvár a zahlásil by som: „Zdravím, ľudstvo. Ja som Boh, nie vy. Buď vo mňa teraz budete veriť alebo zomriete.“ (Nie ste radi, že nie som Boh?)

Keby som však bol Boh, prinajmenšom by som na kázanie evanjelia povolal armádu anjelov. Nebol by to silný zážitok, keby k tebe prišiel anjel Pánov a hlásal pravdu Ježiša Krista? Nikdy by som však nepoužil ľudí. Nie sú dokonalí. Robia chyby. Sú nedostatoční. Sú nestáli. Niekedy je ich spôsob života v rozpore s ich slovami.

Boh sa však vo svojej veľkej múdrosti rozhodol použiť na evanjelizovanie ľudí. V Novej zmluve asi ťažko nájdeš príbeh, v ktorom sa človek dostane k viere bez účasti iného človeka. Áno, bolo to vykonané skrze Ducha Svätého. Boh však pracoval cez človeka, aby niekoho priviedol k viere. A dnes chce Boh rovnakým spôsobom použiť nás.

https://www.harvest.org