Prečo musel Kristus trpieť? - 20. február

„Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ Lk 23,34

Otvorme naše srdcia a hľaďme na Krista, nášho Pána, vo všetkej pravde. Vaše oči neuvidia žiadnu parádu; uvidia len hanbu a biedu, ktorá žalostne visí na kríži. No pozrite do Jeho srdca, tam uvidíte poklad, za ktorý mu nebudete nikdy schopní vzdať dostatok vďaky. Je vyzdobený nádhernou a úprimnou poslušnosťou voči svojmu nebeskému Otcovi, ktorý dovolil, aby bol opľutý, zbitý a mučený na Jeho slávu. V tomto živote je pre nás nemožné vidieť taký poklad; no vieme, že všetky perly, zamat a zlato sa s ním nedajú porovnať. Ďalšia časť toho pokladu je tá nádherná láska od Pána, ktorý nepovažoval svoj život za taký dôležitý, aby ho ušetril, ale položil ho za nás, lebo vedel, že to potrebujeme viac než čokoľvek iné. Kto z nás vie dostatočne pochopiť a obsiahnuť Kristovu lásku voči nám? Takú oddanú, že aj uprostred utrpenia, mučenia a hanby nevyriekol ani jedno zlé slovo voči nám, za ktorých trpel.

Toto je dokonalá a najúprimnejšia láska: vydáva sa za nás až tak, že zabúda na vlastné nebezpečenstvo či utrpenie. Je to ako keď sa matka či otec rozbehnú skrze oheň, aby zachránili svoje deti. Ich láska je taká obrovská, že neberie ohľad na vlastné nebezpečenstvo, ale jediné, čo ju zaujíma, je pomoc milovaným deťom. Podobne, aj srdce nášho Pána horí tak, že sa dokáže preraziť skrze bolesť ako oheň, cez ktorý uteká, aby nás zachytil do svojej lásky a milosti. A toto je pravý poklad, ktorým je náš Pán vyzdobený. Možno to zvonku nie je vidieť, ale zvnútra je, tak ako to aj Jeho slová potvrdzujú. A preto sa vždy pozerajme a pamätajme na Kristove utrpenie z pohľadu milovaných detí – ktorými sme, za ktoré bol Ježiš ochotný podstúpiť akúkoľvek bolesť či hanbu, aby nás zachránil. Táto skutočnosť nás nemá len utešiť, ale aj posilniť nás voči všetkým jedom od diabla, ktoré pápež vlieva do ľudí, snažiac sa ich dostať do neba ich vlastnou spravodlivosťou, skutkami a zásluhami. Veď ak by sme sa dokázali dostať do nebeského kráľovstva vlastnými zásluhami, tak načo Kristus, Syn Boží, musel trpieť?

Byť sústavne pripravený na posledný deň - 17. február

„Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka.“ Luk 21:34-36

Bojazlivých sŕdc sa veľmi dotýkajú Pánove slová o tom, že posledný deň prepukne neočakávane, ľudia teda okúsia osud malého vtáčaťa v lese: ráno poletuje; je hladné, hľadá si potravu a dúfa, že ju ako vždy nájde. Niečo zbadá, zosadne na zem, teší sa a má dobrú náladu – ale zrazu, skôr než si to stihne uvedomiť, chytí sa do pasce a je mŕtve. Zbožní ľudia, ktorí sa boja Boha, si to berú k srdcu, a keďže z každodennej skúsenosti vedia, ako rýchlo môže človek padnúť, sú z toho skľúčení a bojazliví. Lebo si myslia: „Kto vie, ako ma zastihne posledný deň? Možno príde, keď nebudem pripravený a budem ho najmenej čakať, alebo keď sa ocitnem v takom či onakom hriechu, potom je so mnou koniec a radostný deň sa zmení na deň večného smútku.“ Pán nás v tom nechce nechať bez útechy a učí svojich kresťanov, ako majú zahnať takúto obavu, keď vraví: „Dbajte, aby vaše srdcia neboli obťažené obžerstvom a opilstvom a starosťami o živobytie, a znenazdania prikvačil by vás ten deň ako osídlo, lebo príde na všetkých, ktorí bývajú na celej zemi. Bdejte teda každý čas a modlite sa, aby ste mohli ujsť všetkému, čo sa má stať, a postaviť sa pred Syna človeka“ (Lk 21:34-36). Táto náuka je veľmi ušľachtilá a potrebná, nikdy by sme nemali dovoliť, aby opustila naše srdce. Pán nezakazuje jedenie a pitie...

Nie je to tak, že nám Boh nedopraje. Usiluj sa aj o svoj pokrm; lebo preto ti Boh prikázal pracovať. „Ale dajte si pozor, aby vaše srdcia neboli obťažené týmito vecami tak, že zabudnete na môj návrat, no buďte odvážni, čo znamená – neustále čakajte, udržiavajte sa v bázni pred Bohom a zachovávajte svoje svedomie čisté. Toto nech je na prvom mieste. Po druhé, modlite sa, aby ste unikli každému pokušeniu a biede a stali sa hodnými stáť pred Synom človeka.“ Toto je pekne zhrnuté v posledných dvoch prosbách modlitby Pánovej: „Neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.“ Ak to robíš, všetko dobre dopadne, nezáleží na tom, či ťa koniec sveta zastihne sedieť za stolom alebo v posteli, v kostole či pri obchodovaní, bdieť alebo spať; to nie je dôležité. Lebo ťa zastihne pod Božou ochranou. Ale vedz aj toto: Nemôžeš sa správne modliť a volať na Boha, keď nechceš zanechať hriechy a stať sa lepším človekom. Úprimná ľútosť preto patrí k správnej modlitbe rovnako ako vyhýbanie sa úmyselným hriechom a uchovávanie si dobrého svedomia. Potom sa modli v mene Ježiša Krista opierajúc sa o Božiu dobrotivosť, nech nás udržuje v bázni pred sebou, zachováva nás svojím Svätým Duchom od hriechu a udržuje nás v jednej pravej viere až do konca, aby sme tak mohli radostne očakávať ten požehnaný deň a prijať nášho Vykupiteľa s bezvýhradnou dôverou. Kvôli Kristovi je taká modlitba vypočutá, o tom niet pochýb. Preto by sme mali poslúchnuť túto radu a dôkladne sa pripraviť na ten veľkolepý deň večného vykúpenia. Nech to nám všetkým dá náš Pán a Vykupiteľ. Amen.

St. Louis ed., 13.1:19 – 21.

S veľkou radosťou túž po poslednom dni - 13. február

„Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám, že sa toto pokolenie nepominie, kým sa všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Luk 21:29-33

Je to nádherné podobenstvo o jari a lete, keď všetko kvitne a pučí. Pán nám ho dáva, aby sme sa z neho poučili a s veľkou radosťou túžili po poslednom dni. Lebo On nehovorí, že je blízko peklo a zatratenie. Hovorí, že je blízko Božie kráľovstvo, a tak nás chce naučiť zdvihnúť hlavu k dobru posledného dňa, ktoré si žiadame, ak túžime byť vyslobodení z našich hriechov. Preto by sme mali dychtivo túžiť po Božom kráľovstve a prosiť, aby už prišiel. Napokon, mali by sme sa modliť, aby sme po ňom túžili celou silou. Lebo to je najdôležitejšie, aby nás ten deň nezastihol so zatratencami, ktorí ho nenávidia a boja sa ho, lebo potom by sme mu neunikli, ale naopak, mali by sme ten deň milovať a túžiť po ňom. Kristus chce v nás vzbudiť pevnú istotu, a preto uisťuje dvoma sľubmi, akoby chcel povedať: „Určite sa to stane. Ale, aby vaša viera nezakolísala a aby ste verili, že je blízko vaše vykúpenie, hovorím vám, že sa všetko splní skôr, ako pominie generácia židov. Lebo sa to stane počas trvania židovského pokolenia, tým nemyslím to, že títo židia sa dožijú posledného dňa, ale že ich potomstvo ho uvidí.“ ...

Niektorí sa namáhajú, aby vysvetlili, ako sa nebo a zem pominie. Lebo hovoria: pominú sa, nie ich hmotná podstata, ale ich forma, akoby Kristove slová neboli dosť jasné. Lebo Kristus nehovorí, že sa stanú ničím, ale vo význame gréckeho slova – že prejdú, teda že sa zmenia. Ako hovorí sv. Peter: „Božie slovo zachováva ohňu terajšie nebesá a zem, udržiavajúc ich na deň súdu a skazy bezbožných ľudí“ (2Pt 3,7).  A trochu neskôr vo veršoch 10 a 13: „Príde Pánov deň... keď sa nebesá rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem so svojimi dielami zmizne. Podľa Jeho zasľúbenia očakávame nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva.“ V liste Židom 1:10-12 čítame tento citát Žalmu 102:26-27: „nebesá sú dielom Tvojich rúk; ony sa pominú, ale Ty zostávaš, ony všetky zostarnú ako rúcho, zvinieš ich ako plášť, a aj sa zmenia ako rúcho.“ Aj prorok Izaiáš dopredu oznámil túto zmenu, keď povedal: „Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka a svetlo slnka bude sedemnásobné ako svetlo siedmich dní v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany“ (Iz 30:26). A Izaiáš 65:17-18 hovorí: „Lebo, ajhľa: Stvorím nové nebo a novú zem a predošlé sa už nebudú spomínať, ani na myseľ neprídu. Ale jasajte a radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím.“ Preto bude všetko zmenené. Ale Kristove slová sa nezmenia, lebo sú pravdivé a verné naveky. Kristus to hovorí, aby posilnil našu vieru, ktorá spočíva na Jeho Slove, totiž, že keď sa toto všetko stane, aby sme pozdvihli hlavu a radovali sa, že je určite blízko zasľúbené vykúpenie, keď budeme vyslobodení zo všetkého zla hriechov a trestov.  

St. Louis ed., 12:1014 – 1017.

Modli sa, aby si bol schopný sa modliť - 10. február

„Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Luk 21:28

Kristus nás týmito slovami právom učí, že by sme sa mali skôr radovať a tešiť, keď vidíme, že sa približuje posledný deň. Chce poučiť tých, ktorí sa obávajú pre malomyseľnosť, aj keď sú inak zbožní, keď hovorí, že by sa mali vzpriamiť a pozdvihnúť hlavy, čo znamená, že by nemali od strachu a smútku vešať hlavu. V súlade s tým hovorí: „Počujete o vojnách a zvesti o bojoch; hľaďte, aby ste sa nestrachovali“ (Mt 24:6). Na konci sveta, keď všetky hriechy získajú prevahu a „ochladne láska mnohých“ (Mt 24:12), bude veľmi nebezpečné žiť medzi ľuďmi. A po tomto zmätku hriechov bude nasledovať ešte horší zmätok trestov a zla, vojen, hladu, moru a zničenie všetkého. Priateľu, kto by si neprial koniec takého zla?

Preto Kristus upokojuje svojich, ktorí budú v tom čase žiť, teda tých, ktorí sa modlia za oslobodenie od hriechu a každého zla, a sľubuje im, že ich vykúpenie je na dosah. Udeje sa potom niečo ohromné: kým iní hynú od strachu, Kristov ľud žije v nádeji a radosti a túži po tom, čoho sa všetci ostatní boja tak ako Kristov ľud hriechu: kým všetci ostatní lipli na hriechu a milovali ho, on ho neznášal. Tu môžeš vidieť, že je len málo ľudí, ktorí sa správne modlia modlitbu Pánovu a túžia po príchode Božieho kráľovstva a vyslobodení zo všetkého zla, keďže je toľko tých, ktorí chcú, aby posledný deň nikdy nenastal. A pritom nevidia tento odsúdený a bezbožný strach, teda veľké brvno v svojich očiach, a robia veľa dobrého, aspoň tak si myslia, čím sa chcú oslobodiť od hriechu, hoci sa svojím konaním stávajú čoraz viac nespôsobilými pre posledný deň. Ak nevieš prekonať strach z posledného dňa vo svojom srdci, tak že si nevieš priať, aby prišiel posledný deň, potom si praj, aby si bol schopný priať si jeho príchod; modli sa, aby si sa mohol modliť; túž po tom, aby si vedel túžiť. Nezúfaj, ale buď smutný, že si taký slabý, že sa bojíš svojho vykúpenia. A nepochybuj, že ťa Boh vypočuje, ako zasľúbil: „každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené“ (Lk 11:10). Nech ťa poteší, že tu sú aj iní, ktorí po tom tiež túžia a prosia za teba. Vedz, že tento strach musí byť z teba vykorenený; inak budeš na veky odsúdený. Lebo je to hriech proti Duchu Svätému – marí milosť a tvoje vykúpenie a obhajuje hriech, ktorý nechce byť vykorenený.

St. Louis ed., 13.1:1013 – 1014.

Tešiť sa uprostred desivých znamení - 6. február

„A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Luk 21:27-28

Kristus prízvukuje: „uvidia Syna človeka prichádzať...“ to je viac ako jednoduché konštatovanie: „potom príde Syn človeka.“ Chce tým naznačiť, že tento príchod sa udeje viditeľne, hoci prvý príchod prebehol v skrytosti a pastierom ho najprv museli z neba ohlásiť anjeli. Ale Jeho posledný príchod nebude nikto ohlasovať a budú ho vidieť všetky stvorenia na každom mieste. Prvý príchod sa dial v opovrhnutí a bezvýznamnosti, tento bude vo veľkej sláve, ako sa píše v Zjavení Jána (1:7): „uvidí Ho každé oko.“ Matúš dodáva: „Potom vyšle svojich anjelov s hlučným trúbením a zhromaždia Jeho vyvolených zo štyroch strán, od jedného konca nebies po druhý koniec“ (Mt 24:31). To je deň, o ktorom píše sv. Pavol: „Pán osvieti to, čo je vo tme skryté, a zjaví úmysly sŕdc“ (1K 4:5). Vtedy budú odhalené všetky veci všetkých ľudí a pokolenia zeme budú plakať. Predovšetkým tento posledný príchod opisuje prorok Sofoniáš: „Čuj! Hospodinov deň je trpký; kričať v ňom bude hrdina. Dňom prchkosti bude ten deň, dňom súženia a tiesne, dňom trosiek a pustošenia, dňom tmy a temnoty, dňom oblakov a mrákavy, dňom trúbenia a vojnového kriku“ (Sof 1:14-16).

Všimni si, ako proroci opisovali Pánov deň. Čo nám chceli povedať? Priateľu, kto sa môže tešiť na taký zúrivý príchod? Kto to pochopí a porozumie tomu? Ale toto vraví kresťanom, ktorých trýzni v tomto živote mnoho protivenstiev a ktorí túžia len po jednom – byť oslobodení od hriechu a všetkého zla. V súlade s tým sa v modlitbe Pánovej modlíme: „Príď kráľovstvo Tvoje; zbav nás od zlého.“ Ak túto modlitbu vyslovujeme úprimne, musíme sa uprostred týchto desivých znamení radovať. Lebo to, po čom túžime, prichádza. To je dôvod, prečo by sme mali vrelo túžiť po Kristovom príchode a milovať ho, ak chceme byť oslobodení od hriechu a všetkého zla. Lebo On hovorí: „približuje sa vaše vykúpenie.“ A tí, ktorí sa boja a nechcú, aby prišiel ten deň, ako sa môžu modliť: „Príď kráľovstvo Tvoje; zbav nás od zlého“? Veď sami seba obviňujú a bojujú proti sebe. Lebo čo znamená vykúpenie? Kto by nechcel byť vykúpený? Preto hovorí sv. Pavol: „Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie“ (2.Tim 4:8) a: „očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša“ (Tit 2:13). Podobne Kristus vraví: „buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána“ (Lk 12:36). Toto je dôvod, prečo by sme sa mali snažiť nemať odpor voči poslednému dňu a neutekať pred ním; lebo taký útek je odsúdeniahodný a prináleží odsúdeným, zatvrdeným a povrchným. To ich tvrdé hlavy musí rozdrviť tento strašný strach. Lebo ako prinesie tento deň zbožným to najväčšie bezpečie a radosť, tak neznesiteľne desivý bude pre bezbožných. Rovnako ako je v tomto živote pravda sladká a príjemná pre zbožných, kým bezbožným sa hnusí.

St. Louis ed., 13.1:1010 – 1011.

Strach nás nevykúpi - 1. február

„Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie.“ Luk 21:28

Povieš: „Ja by som si aj prial, aby už prišiel koniec sveta, keby som bol zbožný a bez hriechu.“ Odpoveď: Ak sa bojíš, trasieš a nechceš, aby nastal posledný deň, nezbavíš sa hriechu, ani keby si sa posledného dňa bál tisíc rokov. Lebo zatratených v pekle nevyslobodí strach, ani keby sa triasli celú večnosť. V skutočnosti tento strach len viac a viac zväčšuje tvoj hriech a bráni ti byť bez viny, aj keď sa snažíš urobiť všetko možné, aby si svoj hriech odčinil. Ak chceš byť oslobodený od hriechov, túž po konci sveta stále viac. Dal by Boh, aby si po ňom túžil až tak, že budeš prelievať slzy, a dychtil po ňom až do smrti. Lebo nikto nie je lepšie pripravený na posledný deň než ten, kto túži byť oslobodený od hriechu.

A to je presne to, čo prinesie posledný deň, splní tvoju túžbu. Kristus nemohol opísať tento deň sladšie – povedal, že je to naše vykúpenie. Nádherným prirovnaním ku kvitnúcim stromom nás chce navnadiť, aby sme sa radovali (Lk 21:29-30). Preto pozor, neurob z Krista klamára, keď nazýva posledný deň vaším vykúpením. Nemysli si, že ťa podvádza, keď hovorí, aby si pozrel hore, zatiaľ čo ťa až po ten deň ťaží a deptá hriech a bieda života. Sv. Pavol o tom píše v liste Rímskym: „aj my vzdycháme v sebe, očakávajúc synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (R 8:23). Pozri, ako apoštol vzdychá a túži byť prijatý za Božie dieťa a ako čaká na svoje vykúpenie. Nemyslí si, že ho už získal. Preto by sme sa všetci s veľkým rešpektom mali vyhýbať a zbavovať strachu a odporu k poslednému dňu a mali by sme začať opravdivo túžiť po vyslobodení z hriechu. Ak to urobíme, nielenže nadobudneme istotu, ale budeme tiež môcť očakávať posledný deň s radosťou. Pozri, keď sa potom prestaneš podvádzať tvrdením, že by si túžil po poslednom dni, ak by si bol bez hriechu, zatiaľ čo sa v skutočnosti bojíš posledného dňa kvôli svojmu hriechu – nie preto, že nenávidíš svoj hriech, ale preto že už viac nebudeš môcť hrešiť, keď ti posledný deň zoberie možnosť hrešiť. Nemal by si trpieť toto zlo a podvádzanie hriechu v sebe, inak svetlo, ktoré je v tebe, bude tmou. Lebo ak celým srdcom nenávidíš hriech, budeš sa v posledný deň radovať, keď sa tvoje želanie stane skutočnosťou.

St. Louis ed., 13.1:1011 – 1013.