Ten, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac - 25. február

Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás. (Ef 3,20)

List Efezským je listom, ktorý hovorí o Božom tajomstve, ktoré nám bolo evanjeliom zjavené a volá nás k viere v prorocké a apoštolské svedectvo. List zjavuje, ako Boh vo svojej milosti a bohatej nádhere dáva moc a silu nášmu vnútornému človeku svojim Duchom. Rozpráva o tom, ako bude Kristus vierou prebývať v našich srdciach a ako my budeme naplnení všetkou Božou plnosťou.

„Čím viac poznáme Boha, tým viac sa modlíme,“ povedal jeden obchodník s farbami v Osle menom Oskar Hansen. Keď som študoval v Osle, navštevoval som ho 2 – 3-krát do týždňa. Napomínal a povzbudzoval ma k pravidelnému štúdiu Slova. „A predtým než začneš čítať, modli sa o Ducha múdrosti a zjavenia, aby si správne porozumel Bohu,“ hovoril Oskar. Pozrel sa mi hlboko do očí a pokračoval: „A zažiješ predivné veci, keď prídeš so svojím srdcom pred Jeho trón, pred Toho, ktorý môže učiniť oveľa viac, než si dokážeš predstaviť, alebo sa modliť.“

Ten, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme... Sú to obrovské veci, o ktorých Pavol hovorí. Pamätajme na to, že Pavol vtedy sedel vo väzení v Ríme. Nevedel, čo ho čaká. Prepustenie, doživotie alebo rozsudok smrti. Pavol sa však nebál. Nedovolil vonkajším okolnostiam, aby riadili jeho myšlienky a skutky. Kresťanom do Korintu napísal: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“ ( 2K 4,17-18)

Upriamil si svoj pohľad, svoju nádej, svoju dôveru na Neho, ktorý môže urobiť oveľa viac, než za čo sa dokážeš modliť a oveľa viac, než dokážeš pochopiť? Máš pred očami neviditeľné? Je veľa ľudí, ktorí sa snažia upokojiť svoju túžbu po Bohu vecami, ktoré v skutočnosti tešia len chvíľu. Zriedka sa zastavíme, aby sme sa stíšili pred Bohom a pamätali na to, že On môže urobiť viac, než čakáme. Pred Bohom, ktorý vydal svojho vlastného Syna, aby zomrel namiesto teba, aby si len z milosti mohol prijať odpustenie hriechov, radosť, nádej a večný život. Priatelia môžu zradiť, ale Pán sa nikdy neodvráti od človeka, ktorý k Nemu prichádza a hľadá odpustenie.

Adamovo dedičstvo, náš hriech, naša duchovná chudoba, naša slepota a nevera sú často viditeľné a veľmi citeľné. Život v Bohu je však skrytý nášmu chápaniu, našim zmyslom a spolieha sa výlučne len na Božie zasľúbenia a Božiu pravdivosť. No nie je ľahké veriť tomu, čo nemôžeme vidieť ani cítiť. Nie je ľahké veriť skrytej milosti a spravodlivosti, keď vidíme a cítime opak. Drahý priateľu, nikdy nestrať vieru v moc krvi Baránkovej. Je tu spravodlivosť, ktorá je ti daná bez tvojej zásluhy, pretože Zástupca trpel namiesto teba a pykal za všetok tvoj hriech a úbohosť.

Ver, že milostivý a dobrotivý Boh ťa práve teraz prijíma takého, aký si práve teraz. On pozná tvoje slabosti, zrady, pády, ale aj moc krvi Baránkovej.

Otvor svoje ústa a povedz si nahlas: „On, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme a rozumieme, podľa moci, ktorá pôsobí v nás, On môže urobiť všetko nové v mojom živote.“ Pamätaj si, že je napísané: „... podľa moci, ktorá pôsobí v nás...“ Počuješ tie slová?

Dovolíš drahému Bohu, ktorý je Otcom milosrdenstva a Bohom každého potešenia, vstúpiť do svojho života s Jeho odpustením, milosťou a mocou? Každý deň začni tým, že si povieš: „Tomu však, ktorý môže nad toto všetko učiniť omnoho viac, ako my prosíme alebo rozumieme, a to podľa moci, ktorá pôsobí v nás, Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až naveky vekov. Amen.“ (Ef 3,20-21)

A keď pôjdeš spať, povedz si to isté. Áno, obracaj sa každú chvíľu na Toho, ktorý môže učiniť omnoho viac, než prosíme alebo chápeme.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Kráčať, nie lietať - 18. február

Život v Bohu, život v atmosfére viery je ako revolúcia. Ide tu o život premieňajúce evanjelium! Prvým krokom k tomu, aby sme túto revolúciu zažili, je, že chceme úplnú zmenu svojho života.

A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle... (R 12,2)

Nepripodobňujte sa tomuto svetu je príkaz, ktorý hovorí o voľbe, ktorú musíme urobiť sami. Premieňanie je však proces, ktorý nerobíme sami. Je to niečo, čo dovolíme Bohu, aby urobil v našom živote.

Dovoľ Božej milosti, aby konala svoje dielo v situácii, ktorá je z ľudského pohľadu beznádejná. Beznádejná, ak do nej nevstúpi Boh. Bolo by tragické, keby bola Božia milosť len právnym aktom, ktorý by múdro zariadil, že sme zachránení pre večnosť, ale nebola by v nej moc ku skutočnej zmene v našom živote! Nikdy nestrať očakávanie, že Boh môže do tvojho života radikálne zasiahnuť! Ten, koho Boh vyhlásil za spravodlivého, toho Boh môže slobodne požehnávať, ako to vyjadruje aj Augsburgské vyznanie: „Ďalej učíme, že odpustenie hriechov a spravodlivosť pred Bohom nemôžeme dosiahnuť vlastnými zásluhami, skutkami a zadosťučinením. Odpustenie hriechov dostávame a pred Bohom sme ospravedlnení len z milosti pre Krista vierou, keď veríme, že Kristus trpel za nás a že pre Neho nám hriech bude odpustený, spravodlivosť a večný život budú nám darované. Boh chce túto vieru uznať za spravodlivosť, ktorá platí pred Ním a započítať ju, ako hovorí Pavel v 3. a 4. kapitole Listu Rímskym.“ (Augsburgské vyznanie IV.)

„Sme braní na milosť vďaka Nemu,“ hovorí Augsburgské vyznanie. To je celé tajomstvo kráčania vo viere. Lebo toho, kto bol vierou ospravedlnený pred Bohom, volá Boh k životu v blízkom kráčaní s Ním. Áno, Boh nás volá, aby sme s Ním kráčali, nie lietali.

Volá nás žiť vo viere, ktorá je ukotvená v Božích zasľúbeniach, ktorá stojí oboma nohami pevne na zemi, ale má srdce v nebi. Žiť podľa Ducha - to nie je prehnaná duchovnosť vzdialená od reality života. Počas života s Ním pamätaj na to, že rast v milosti, poznaní a viere sa vždy začína jednoduchým krokom. Krokom, ktorý je možné urobiť. O to, čo je nemožné, sa postará Boh. Je to Jeho špecialita. Tak sa chyť Božích sľubov a urob krok viery.

Istý švédsky brat povedal: „Aké ľahké je spievať piesne, ktoré opisujú Boha ako Pána a Kráľa, a na druhej strane nedovoliť, aby nás Jeho slovo menilo!“ Myslím si, že to dobre vystihol.

Ten, kto hlboko zažil stretnutie s Božou láskou a odpustením, nemôže zostať nezmenený. Treba tiež povedať, že je dôležité mať jasno v tom, že neexistuje žiadna iná cesta, než cesta pšeničného zrna: Veru, veru, hovorím vám: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (J 12,24)

Božie proroctvo nad kniežatami Júdu, Zebulúna a Naftálího: Dokáž svoju moc, Bože! Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás. (Ž 68,29)

„Potvrď, Bože, čo si vykonal pre nás!“ To je modlitba, aby sa Boh konkrétne dotkol našich životov takým spôsobom, že nám bude zjavné, kto je Ježiš a čo vykonal a že budeme vidieť zázračné požehnanie, milosť a bohatstvo, na ktoré máme právo v moci Ježišovho dokonalého diela.

Alebo ako vo svojej piesni spieva Lina Sandellová: „Ježiš, otvor moje oči, aby som videla, aká som bohatá...“ Znamená to, že osobne uvidím tvoje dokonané dielo, že budem poznať Kristovu lásku, ktorá presahuje každý rozum a budem naplnený Božou plnosťou!

Pavol sa modlí: „Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach, a vy, zakorenení a založení v láske, aby ste mohli so všetkými svätými vystihnúť, aká je to šírka a dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“ (Ef 3,14-19)

Urob krok viery. Pamätaj si, že sa to začína prvým jednoduchým krokom.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Žite podľa Ducha - 11. február

Spása a život viery s Bohom nie sú len o tom, že treba uveriť v Krista, ale aj o tom, že každý deň máme žiť podľa Ducha. Kráčať pred Božou tvárou a nechať sa napĺňať Duchom.

A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. (Ef 5,18)

Hovorím však: Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela. (G 5,16)

Čo však konkrétne znamená žiť podľa Ducha? V prvom rade je dôležité povedať: „Nedovoľ satanovi, aby to celé obrátil hore nohami, pretože satan hovorí: ,Tak, teraz sa musíš naozaj usilovať nerobiť, čo chce telo a tak budeš žiť podľa Ducha.‘“

Ian Thomas hovorí: „Ak žiť podľa Ducha alebo nechať sa Duchom viesť má byť odmenou za to, že nerobíme, čo chce telo, zamieňame si metódu a dôsledky. Jedinou spravodlivosťou, ktorú na tejto ceste dosiahneme, je samospravodlivosť, ktorá vedie buď k sebaľútosti, alebo k samochvále a sebaistote.“

Nechať sa viesť Duchom, žiť podľa Ducha, nie je odmenou, ale metódou. Evanjelium o Ježišovi hovorí, že to, čo zažívaš ako beznádej, je v konečnom dôsledku tvoja jediná nádej! Musíš si uvedomiť, že nikdy nedokážeš poraziť Barabbáša! Tvojou úlohou je len dovoliť Ježišovi, aby vstúpil...

Boh ti hovorí, aby si kráčal podľa Ducha – nie, aby si lietal. Boh ťa jednoducho volá ku kroku viery. Ku kroku, ktorý sa dá urobiť, ale musíme mať jasno v tom, že dovoliť Ježišovi, aby vstúpil, znamená, že Barabbáš je ukrižovaný – to znamená, že je ukrižované naše „ja“. Pred tým, než povieme, že chceme dovoliť Bohu, aby vstúpil do našich životov, musíme sa sami seba spýtať, či sme pripravení zaplatiť túto cenu. Ježiš hovorí: „Kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže mi byť učeníkom. Lebo keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nezasadne a nespočíta náklad, či má z čoho dostaviť? Aby sa mu potom, keď položil základ, a nemohol dostavať, nezačali všetci, ktorí to vidia, posmievať a hovoriť: Tento človek začal stavať, a nemohol dostaviť.“ (L 14,27-30)

Dovoliť Bohu, aby vstúpil... čo to znamená? V prvom rade si musím vyvoliť to, že sa budem vystavovať zjavovaniu Slova tým, že budem študovať Božie Slovo! Potom premýšľať nad tým, čo som prečítal. Nekončí to tým, že odložím Bibliu. Vtedy to len začína. Musíme sa modliť o múdrosť a Ducha, ktorý nám zjaví pravé poznanie Boha – to znamená, že to, čo čítame, sa pretaví do skutočných dôsledkov nášho života!

Lebo pravda, ktorá sa nežije, je teóriou, nie pravdou!

Jeden príbeh hovorí o obchodníkovi ešte z doby pred vynájdením telefónu. Vlastnil veľkú fabriku. Vycestoval do zahraničia a bol preč dlhý čas, ale fabriku viedol prostredníctvom listov, ktoré domov posielal. Po štyroch rokoch sa vrátil domov. Keď prišiel do fabriky, videl, že viacero okien je rozbitých. Keď vošiel dnu, videl asistentku, ako sedí s nohami vyloženými na stole a pletie si ponožky. Väčšina strojov bola ticho. Vedúci zmeny sedí a fajčí, zamestnanci hrajú karty. Obchodník pristúpil k vedúcemu zmeny a povedal: „Nedostali ste moje listy?“ Vedúci odpovedá: „Áno, a každý z tvojich listov sme si veľmi vážili. Tvoje listy sme študovali na skupinkách. Na niektorých stretnutiach sme tvoje listy čítali nahlas a niektorí zamestnanci vedia časť listov naspamäť.“

Obchodník sa pozrel vedúcemu do očí a povedal: „A čo ste urobili s tým, čo som vám napísal?“

„Urobili?“ hovorí vedúci spýtavo. „Urobili? Čo tým myslíš...?“

Muži si listy vážili. Študovali ich, rozprávali sa a diskutovali o nich a niektorí sa naučili časti listov naspamäť. Boli zajedno v tom, čo je zmyslom listov vlastníka fabriky, ale podľa odporúčaní a príkazov nekonali. To pripomína moderné kresťanstvo, kde sa tak zamestnávame učením, vyznaním, dotkrínami (samozrejme, že sú dôležité), že zabúdame na to, čo nám vlastne „šéf“ prikázal. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. (Jk 1,22)

Viera má skutky, ale pamätaj si, že žiť podľa Ducha, nie je tvoje vlastné úsilie alebo odmena za to, že si nekonal skutky tela. Nie je to odmena, je to spôsob kráčania s Bohom. Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela.

Apoštolove slová o žití podľa Ducha nie sú príkazom, ale ponúknutím pomoci.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Dovoľ Bohu vstúpiť - 4. február

Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach... (Ef 3,14-17)

Všimnime si dve veci, ktoré apoštol hovorí:

Pozerá sa na vnútorného človeka, na naše vnútro. (To znamená, že sa pozerá na to, čo nie je vidieť, nie zovňajšok, imidž.) Pozerá sa na to, kým sme, keď sa na nás nikto nepozerá. Hovorí o Ježišovi a tebe bez publika.

Túži po tom, aby sme zosilneli skrze Ducha. Hovorí o moci, ktorá nie je naša, a predsa v nás pôsobí.

Pavol nám chce povedať, že život viery je otázkou toho, koho vpustíme do svojho života.

Keď bol Ježiš postavený pred Piláta, Pilát sa ľudu spýtal: Ktorého si žiadate, aby som vám prepustil: Barabbáša, a či Ježiša, ktorý sa volá Kristus? (Mt 27,17)

Veľkňazi a starší však naviedli zástupy, aby si vyžiadali Barabbáša a zahubili Ježiša. Spýtal sa ich vladár: Ktorého chcete z tých dvoch, aby som vám prepustil? Zvolali: Barabbáša! Pilát im povedal: Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus? Všetci odpovedali: Ukrižovať Ho. On sa opýtal: Čože urobil zlé? Ale oni tým hlasnejšie kričali: Ukrižovať Ho! (Mt 27,20-23)

V mnohých rozhodnutiach, ktoré cez deň robíš, ide v skutočnosti o to, koho si vyberieš: Ježiša alebo Barabbáša? Aj keď niektorí chcú ľuďom nahovoriť, že sú tri alternatívy: 1. za Ježiša, 2. proti Ježišovi, 3. neutrálny.

Ale Ježiš sám hovorí: „Kto nie je so mnou, je proti mne.“ (Mt 12,30) To znamená, že Barabbáša nie je možné prepustiť bez toho, aby nebol ukrižovaný Ježiš. Podobne, ako nie je možné vyvoliť si Ježiša bez toho, aby sme na seba nevzali svoj kríž a nenasledovali Ho.

Keď berieme na seba svoj kríž, križujeme Barabbáša, križujeme svoje „ja“, svoj egoizmus. Egoizmus sa zamestnáva tým, čo vidia oči – viditeľnými vecami. Zamestnáva sa svetom a je nakazený mysľou sveta, svetským spôsobom rozmýšľania a nevidí to, čo už má, ale stále sa pozerá na to čo mu chýba!

Cieľom modernej reklamy je presne to - zamestnať ťa vecami, ktoré ti chýbajú. To, čo ti chýba, „musíš získať“. Tak si kúpiš ponúkaný výrobok. Len si kúp a budeš šťastný.

Božie slovo a Boží Duch však kladú dôraz na to, čo máš. Otvárajú bohatstvo toho, čo už máš, aby si sa radoval. Božie slovo hovorí o moci, ktorá je v pohybe. Živá realita bežného dňa! Predtým, než pôjdeme ďalej, si musíme uvedomiť, že je to cesta kríža, o čom rozprávame.

Úzka cesta, cesta obete – cesta posvätenia!

Je dôležité mať to na pamäti v dobe, keď sa väčšina zamestnáva hľadaním rýchlych a ľahkých východísk z bolesti, než zisťovaním pravdy o tom, prečo sme sa do nej dostali!

Je to otázka toho, koho vpustíme...

Ježiša alebo Barabbáša? Alebo povedané inak: Komu dáme viac jedla?

Úbohá teológia, teológia rezignácie, ktorá ospravedlňuje Barabbášovo prepustenie tým, že to dáva za vinu našej hriešnej prirodzenosti. Podľa nej nemá zmysel bojovať proti hriechu, lebo nikdy nebudeme iní...

Nie, nikdy nebudeme príliš odlišní, ale život môže byť veľmi odlišný, keď do neho vstúpi Ježiš. Musím však byť ochotný ukrižovať Barabbáša, svoje ja. Nie je jednorazová záležitosť, je to niečo, čo sa musí diať znova a znova, každý deň. Zápas s vlastným hriechom a zradou, zápas s vlastným sebectvom je niečo, čo sa neskončí, kým budeme tu, na zemi.

Preto je dôležité žiť v obnovovaní každý deň. Takže vždy znova dovolíme Ježišovi, aby vstúpil do nášho života.

Je dôležité každý deň si položiť otázky:

Aká moc pôsobí v mojom živote? Komu dávam najviac jedla - môjmu telu alebo novému životu? Čím sa zamestnáva moje srdce? Materiálnymi vecami? Viditeľnými vecami? Pôžitkami? Alebo rastom v posväcovaní?

Mladý muž sa modlil túto modlitbu v dobe železnej opony vo Východnej Európe: „Drahý Pane, nikdy ma neurob šťastnejším, než ma urobíš svätým. Amen!“ Bol to 16-ročný chlapec.

Vpustiť Boha do života niečo stojí. Dovoľ aj tak Bohu vstúpiť do svojho života. Spoznáš nielen bolesť kríža a požiadavky a zodpovednosť učeníctva, ale zažiješ aj moc kríža, Kristovu radosť, pokoj a všetko nebeské požehnanie!

Preto kľakám na kolená pred Otcom, po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi; aby vám podľa bohatstva svojej slávy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnieť na vnútornom človeku; aby Kristus prebýval vierou vo vašich srdciach...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Kráčaj v rytme s Bohom! - 28. január

Modlitba je skutočnosť! Máme do činenia so skutočným Bohom! Bohom, ktorý počuje. S krížom, ktorý triumfuje uprostred temnej histórie ľudstva. Prázdny kríž uprostred hriešnej a smrteľnej zeme! Živý Veľkňaz, ktorý sa za nás práve teraz modlí v Božom kráľovstve.

Ak chce niekto vedieť, aké to je, modliť sa modlitby, ktoré horia vierou a nádejou, musí mať srdce, ktoré formuje štúdium Biblie a modlitebné spoločenstvom s Bohom. Boží Svätý Duch nevdychuje život do prázdneho srdca. Preto je štúdium napísaných Božích zasľúbení rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere!

Na túto životne dôležitú disciplínu nesmieme zabudnúť len preto, že naše pocity zlyhávajú. Dobré skutky nie sú niečím, do čoho sa má človek zúfalo vrhnúť, aby v pote a námahe vykonal množstvo takzvanej „kresťanskej služby“.

Dobré skutky sú niečím, čo Boh už pre nás vopred prihotovil, aby sme v tom kráčali. Všimnite si ten kontrast! Skrze Božie dielo sme sa stali novými stvoreniami, stvorenými na dobré skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil!

Nikdy nezabudnime: len od nás záleží, či budeme kráčať v týchto skutkoch. Ak sa bezpodmienečne vydáš pod Božie vedenie, neboj sa dôsledkov, ktoré prídu! Dôveruj Mu! Odváž sa kráčať v Jeho šľapajach. Zažiješ, že práve tie sily, ktoré bránili tvojmu napredovaniu a vyhrážali sa, že ťa zastavia, ti na Jeho príkaz vytvoria cestu k slobode!

Pozorovanie – stavia sa na vyvýšené miesto, ale nič nevidí.

Viera – je vytrvalá v modlitbe, aj keď nevidí nádej v žiadnom vonkajšom znaku.

Nerob rozumné závery, ktoré ťa pokúšajú zvoliť si cestu v slobode, ktorá nie je z Boha. Si jeho dielom, si stvorený v Kristovi, na dobré skutky...

Slovo a modlitba ťa ochránia pred prázdnotou, pominuteľnými vecami, pred márnou snahou dosiahnuť rovnakú úroveň ako iní.

Veci tohto sveta tak ľahko upútajú našu myseľ. Keď sa už svet do nášho srdca dostane, neuspokojí sa s bezvýznamným kútikom!

Záchrana spočíva v štúdiu Božieho slova a v rozhovoroch s ostatnými veriacimi. Duchovné rozhovory boli kedysi omnoho bežnejšie. Obnov staré zvyky. Pravidelne navštevuj priateľov a rozprávajte sa o živote, o Bohu a o večnosti. Potom robme to, čo čítame o Danielovi: „Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil.“ (Dan 9,3)

 Ježiš hovorí: Poďte za mnou a ja vás urobím rybármi ľudí. (Mk 1,17)

Nezameriavame sa na skutky, ktoré máme vykonať. Nehľadáme zúfalo skutky, ktoré pre nás Boh prihotovil. Hľadáme Boha a spoločenstvo s Ním! Uprednostňujeme čas s Bohom! Čas na modlitbu! Čas na spoločenstvo so súrodencami viery.

Každý deň uprednostňujeme obnovenie a život skrze napísané Slovo a skrze Božieho Ducha!

Tak, ako nie je pre naše telo zdravé jesť len príležitostne, nie je to dobré ani pre našu dušu! Toto je rozhodujúce pre toho, kto chce žiť vo viere! Nezabúdajme na tento dôležitý fakt života len pre to, že pocity nás zrádzajú pocity.

Rozhýb moc modlitby a kráčaj v rovnakom rytme s Bohom!

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. (Ef 2,10)


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia

Viera, modlitba a nádej - 21. január

Autor Listu Židom hovorí: „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu.“ (Žid 12,2)

Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu, a pohanenie Kristovo pokladal za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Lebo mal pred očami odmenu. (Žid 11,24)

... ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú. (Žid 11,6)

Pred tým, než pôjdeme ďalej, pozrime sa na príklad nevery a potom na príklad viery Józuu a Káléba.

Nevera: Prečo nás vedie Hospodin do tejto krajiny? Aby sme padli mečom a aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by pre nás lepšie vrátiť sa do Egypta? A jeden druhému hovorili: Ustanovme si vodcu a vráťme sa do Egypta! (4M 14, 3-4)

 Tento ľud v skutočnosti hovorí: „Krajina Kanaán, ktorú nám Boh zasľúbil, je horšia než smrť. Radšej sme mali zomrieť v Egypte alebo na púšti, než zomrieť v Kanaáne.“ Ženy a deti zneužívajú ako výhovorku pre svoj strach a neveru, ale myslia na seba. Hovoria o tom, že musia myslieť na svoje ženy a deti, keďže Boh to nerobí.

Kto napokon v skutočnosti vstúpil do krajiny? Práve deti týchto, ktorí vo svojej nevere odmietli dôverovať Božiemu sľubu. Predstavte si, tu sedia starí a plačú a hovoria, že sa boja o bezpečnosť detí, kým v skutočnosti myslia na misy s jedlom v Egypte. Boh však myslel na budúcnosť a bezpečnosť detí a na svoj sľub, ktorý dal Abrahámovi.

Viera: Ak bude mať Hospodin v nás záľubu, dovedie nás do tejto krajiny a dá nám ju - krajinu, ktorá oplýva mliekom a medom. Len sa nebúrte proti Hospodinovi! A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom. Odišla od nich ochrana, ale s nami je Hospodin. Nebojte sa ich! (4M 14,8–9)

Toto hovorili Józua a Káléb. Keď to dopovedali, ľud ich chcel ukameňovať. Nevera nechce nikdy počúvať alebo prijať slová viery. Nájdi si čas a prečítaj si celú 4. knihu Mojžišovu 14.

„A nebojte sa ľudu krajiny, lebo bude naším chlebom,“ hovoria Józua a Káleb o nepriateľovi. Aký rozdiel medzi človekom, ktorý má postoj viery a zástupom pochybujúcich, neistých ľudí, ktorých zvyčajne počúvame!

Pamätaj na Ježišove slová, keď sa zastavil pri slepom žobrákovi: „Čo chceš, aby som ti urobil?“

Zabudni na všetko, čo by si chcel urobiť pre Ježiša. Všimni si, že Ježiš stojí pri tebe, nazýva ťa menom a pýta sa: „Čo chceš, aby som ti urobil? Pýta sa: Čo ťa trápi, aké sú tvoje potreby?“

Do svojho života očakávaj Boží zásah!

Pane, odpusť nám našu neveru! Odpusť nám, že sa často viac zamestnávame hľadaním rýchleho východiska z našej bolesti a núdze, než hľadaním pravdy o tom, prečo sme sa do nej dostali!

Pomôž nám, podobne ako Józuovi a Kálébovi, pozerať sa očami viery. Daj nám milosť k odvahe viery, ktorú nevystraší žiaden človek ani vonkajšie okolnosti života. Daj, nech sú Božie zasľúbenia vždy živé v našich myšlienkach a mysliach. Pomôž nám, aby sme sa vo viere uchytili tvojich zasľúbení tak silne, že budeme mať odvahu konať s vierou.

Matematika sveta je jednoduchá.

Keď pracuje jeden človek, pracuje jeden človek.

Keď pracuje päť ľudí, pracuje päť ľudí.

Keď pracuje tridsať ľudí, pracuje tridsať ľudí.

 Ale Božia matematika je takáto:

keď sa modlí jeden človek, pracuje Boh!

Utiekaj sa k Božiemu slovu, ktoré tvorí vieru, zjavuje Boha, vedie nás k modlitbe a dáva tomu najposlednejšiemu hriešnikovi odpustenie, radosť, pokoj a večný život!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia