Mimoriadny „zločinec“ – prvá časť - 9. január

Saudská Arábia: pastor Wally, filipínsky pracovník

Veď on svojim anjelom prikáže... na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň.“ (Ž 91:11-12)

Bol najhľadanejším zločincom v celej Saudskej Arábii. Nestíhali ho pre krádež alebo vraždu, či znásilnenie. Stíhali ho kvôli tomu, že bol kresťanským kazateľom a vodcom veľkej podzemnej cirkvi v hlavnom meste Saudskej Arábie.

Bez obvinenia uniesli pastora Wallyho z domu a priviedli do miestnosti s tromi mužmi. Tam mu uštedrili facky, kopali ho a udierali. Najbolestivejšie bolo šľahanie jeho chodidiel. Keď údery pominuli, jeho ruky a nohy boli fialové ako baklažán. Uprostred všetkej tejto bolesti prikázali mučitelia Wallymu, aby sa postavil. „Nemôžem,“ povedal im. Každý centimeter štvorcový jeho chodidiel mu spôsoboval bolesť a nemal sa ako podopierať. „Prosím, dovoľte mi kľačať.“ No mučitelia odmietli.

Zatiaľ čo ho traja muži bili, pastor Wally sa za nich modlil. Jeho modlitby mu pripomenuli jeden verš: „Veď on svojim anjelom prikáže... na rukách ťa budú nosiť, aby si si neudrel nohu o kameň“ (Ž 91:11-12). Navzdory svojim doráňaným chodidlám sa Wally, obklopený tromi mužmi, postavil. Boli šokovaní z toho, že môže stáť po takom dlhom mučení.

„Stál som na rukách Božích anjelov,“ povedal neskôr pastor Wally. „Nemohli ich vidieť, ale ja som cítil, že tam boli a pomáhali mi stáť.“

Zdá sa, že niektorí ľudia spôsobujú svojim strážnym anjelom nadčasy. Rovnako ako pastor Wally sa so zbožným svedectvom a nebojácnym duchom kvôli Kristovi neustále nachádzajú na hrane. No vieme si tiež predstaviť, že niektorí strážni anjeli majú množstvo času, pokiaľ sú priradení kresťanom, ktorí nerobia nič preto, aby rozšírili Božie kráľovstvo. Aj keď situácia, v ktorej sa ocitol pastor Wally, bola jedinečná, jeho modlitba by nemala byť. Niekedy musíme stáť na rukách Božích anjelov, aby sme boli Kristu verní. Vyžarujeme tento druh vrúcnej túžby na našich pracoviskách? V našich domovoch? Našej škole? Pros Boha, aby na miestach, kde sa ti dnes zdá byť ťažké postaviť sa za Krista, poslal svojich anjelov, nech je to kdekoľvek.

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Mimoriadne odpustenie - 4. január

Rumunsko: Diana a Floarea

Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. Zármutok podľa sveta však prináša smrť.“ (2. Kor 7:10)

Diana mala iba devätnásť rokov, keď jej otca uvrhli do väzenia kvôli viere. Spolu so svojou sestrou Floareou sa teraz mali postarať o rodinu, no čoskoro kvôli otcovmu uväzneniu prišli o pracovné miesta v továrni.

Keďže mali doma chorú matku a štyroch mladších súrodencov, Diana a Floarea boli zúfalé. Keď im teda zavolal mladý muž a povedal, že môže Diane zaobstarať pracovné povolenie, boli od šťastia bez seba. Stretla sa s ním na večeri, kde jej dal množstvo vína a potom ju zviedol. Neskôr jej dal nejaké peniaze, a po čase sa to stalo zvykom. O pracovnom povolení už nepadlo ani slovo a Diana zo zúfalstva peniaze prijímala. Pokračovala v predávaní sa, aby podporila svoju rodinu, napriek tomu, že bola zaplavená pocitom viny. Čoskoro sa do toho zaplietla aj jej sestra a spolu ukrývali svoju hanbu. Pozreli sa matke do očí a povedali: „Ako nám môžeš odpustiť? Mysleli sme si, že budeš zhnusená.“

Poskytla im slová lásky a útechy: „Hanbíte sa za to, čo ste spravili, a mali by ste sa hanbiť. No ten pocit hanby a viny vás privedie k žiarivej spravodlivosti. Pamätajte si: vojaci neprepichli Kristov bok, skôr ho ,otvorili‘, aby sa hriešnici mohli ľahko dostať k jeho srdcu a nájsť odpustenie.“

Ľutovať svoje hriechy a ľutovať sa sú dve rôzne veci. Mnohí ľudia, ktorí prechádzajú utrpením, sa ľutujú. Až príliš túžia po tom, aby mohli obviniť druhých za svoje nešťastie. Aké lákavé mohlo byť pre dievčatá v tomto príbehu zvaliť vinu na otca. „Ak by nebol kresťanom, neuväznili by ho a nenachádzali by sme sa v tomto zmätku“. No prišli za svojou matkou so skutočnou hanbou a ľútosťou nad ich úmyselnou neposlušnosťou. A našli odpustenie. Zármutok podľa Božej vôle vedie k pokániu, ktoré vedie k odpusteniu. Ľutuješ sa vo svojom utrpení? Dávaj si pozor! Ľahko ťa môže zviesť k neposlušnosti.  

Extrémne zamyslenia od organizácie Voice Of Martyrs (Hlas mučeníkov). Príbehy prenasledovaných kresťanov. Použité s povolením VOM.

Dávaj pozor, čo si želáš - 31. január

Pozbiehaného ľudu, ktorý bol uprostred nich, sa zmocnila náramná žiadostivosť. Izraelci znovu plakali a vraveli: Kto nás nakŕmi mäsom?“ (Num 11:4)

Príbeh zo Starého Zákona hovorí o tom, ako sa Boh každodenne nadprirodzeným spôsobom staral o deti Izraela, keď kráčali púšťou do zasľúbenej zeme. Každé ráno, keď vychádzali zo svojich stanov, tam na nich čakalo niečo, čo nazývali manna. Zodvihnúť ju zo zeme a zjesť bolo to jediné, čo museli spraviť.

No po chvíli im manna začala liezť hore krkom. Hovorili niečo v tomto zmysle: „Už máme manny dosť. Pamätáme si na dobré časy v Egypte, keď sme jedávali cesnak, pór a cibuľu. A zo všetkého najviac si spomíname na mäso.“

Je zaujímavé, že keď nám diabol pripomína minulosť, často sa na ňu pozeráme cez ružové okuliare. Povie nám: „Pamätáš na tie staré dobré časy? Pamätáš si, keď si flámoval na večierkoch? Pamätáš si tú zábavu?“ No nikdy nepovie: „Pamätáš si, aký si bol prázdny? Spomínaš si na pocit viny, ktorého si sa nevedel zbaviť? Pamätáš na tú depresiu, v ktorej si sa neustále nachádzal? Pamätáš, ako veľmi si sa bál smrti?“ To ti nikdy nepovie. Miesto toho nám pripomína tých pár príjemných chvíľ, ktoré sme zažili. Zlé chvíle ich však prevážia.

Boh dal reptajúcim Izraelitom to, po čom túžili, a ako hovorí Biblia, priviali prepelice – a to až v takom množstve, že siahali do výšky kolien. No v ústach im zhorkli.

Akí sme len hlúpi, keď sa snažíme vytesniť Boha z našich životov, keď slepo nasledujeme vlastné plány a túžby. Boh často nedopustí, aby sme dostali to, čo chceme. No niekedy áno. Umožní nám získať to, čo chceme, aby sme videli, že to nie je také, ako sme si mysleli.

Keď si raz zakúsil živú vodu, ktorú dáva Ježiš, znečistené potoky tohto sveta ťa už nikdy neuspokoja.

https://www.harvest.org

Cieľ zboru - 26. január

„A Pán pridával na každý deň tých, ktorí boli zachránení.“ Sk 2:47

Tendenciou našej kultúry je myslieť si, že čím väčšie, tým lepšie, čo vzťahujeme aj na zbor. Myslíme si, že čím je zbor väčší, tým je úspešnejší. Nie je to nevyhnutne pravda. Môžeš mať veľký zbor, ale to neznamená, že je aj silný. Existuje veľa vecí, ktoré môžu ľudia robiť, aby pritiahli dav. Nie je to len o veľkosti, je to o tom, aby bol silný. A nechal sa viesť Bibliou. Sú tu aj takí, ktorí veľké zbory kritizujú: „Nenávidím tieto extrémne veľké zbory,“ hovoria. „Keď tam prídeš, musíš čakať, kým zaparkuješ.“ Poďme sa nad tým chvíľku zamyslieť. Bolo by to podobné ako tento príklad: „Máme na výber z dvoch reštaurácií. Do jednej z nich sa tiahne dlhý rad čakajúcich ľudí. V tej druhej reštaurácii nie je nikto okrem zamestnancov. Kde by sme sa podľa teba mali ísť najesť?“ Pozastavil si sa niekedy nad tým, že možno existuje dôvod, prečo je jedna z nich prázdna? Možno je jedlo v tej druhej reštaurácii chutnejšie ako v tej bez zákazníkov. Niekedy môže veľký zbor alebo veľa ľudí znamenať, že je niečo, čo odtiaľ vychádza. Možno im tam dajú jedlo. Mojím cieľom nikdy nebolo mať veľký zbor, ale vždy som túžil po biblickom, silnom zbore. Vždy sme vnímali, že rast máme nechať na Boha. Samo osebe nie je výhodou byť malý.

Nie každý zbor bude veľký, ale každý by mal rásť. Cieľom zboru je byť verný tak, ako sa len dá, tak ako nás Boh povolal. Pretože v posledný deň Ježiš nepovie: „Výborne, dobrý a úspešný služobník. Len tak mimochodom, koľko sa vás stretávalo?“ Skôr Boh povie: „Výborne, dobrý a verný služobník.“

https://www.harvest.org

Falošná správa (evanjelium) dáva falošnú nádej - 22. január

Preto odložte lož a hovorte pravdu každý so svojím blížnym“ (Ef 4, 25).

Mám priateľa, ktorý je doktorom. Niekedy musí ľuďom povedať, že majú rakovinu, a to je veľmi zložité oznámiť. Ale sú tiež prípady, keď môže dať nádej vďaka podstúpeniu liečby. Hovorí svojim pacientom pravdu, ale tiež im predkladá riešenie.

Obdobne aj my neradi hovoríme ľuďom o pekle. Hovoríme im, že Ježiš ich miluje a má plán pre ich životy. Hovoríme im, že im odpustí hriechy a dá im radosť a pokoj.

Ale ak oni vravia: „Ja v skutočnosti netúžim veriť Ježišovi. V podstate som celkom spokojný(á) so svojím životom. Čo sa mi stane, keď zomriem?“ Nechce sa nám povedať to slovo začínajúce na „P“. Nechce sa nám hovoriť o pekle. Ale v skutočnosti to je zlyhanie, keď im chceme zvestovať pravdu evanjelia.

Jeremiáš 6,14 hovorí o falošných prorokoch, krotí by nehovorili ľudu pravdu, toto: „A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja!“

Bolo by to ako ísť do nemocnice s vážnym zranením a tam by vám dali aspirín a povedali: „Môžete ísť domov. Ste v poriadku!“ Je to bláznivé, veď potrebuješ pomoc.

Sľubovať nebo a nevarovať pred peklom, ponúkať odpustenie bez pokánia, kázať evanjelium bez kríža je falošnou správou poskytujúcou falošnú nádej.

Ak naozaj miluješ ľudí, povieš im o večnosti pravdu. Nebudeš nič zatajovať. S láskou ich zoznámiš s evanjeliom, ale tiež ich budeš varovať pred dôsledkami toho, čo sa stane, ak neuveria.

Nech nám Boh dá bremeno, aké sme nikdy predtým nemali, za ľudí, ktorí potrebujú Krista.

https://www.harvest.org

Chop sa príležitosti - 17. január

Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod“ (2P Tim 4, 2).

Moja matka bola vydatá a rozvedená sedemkrát, takže som prakticky mal službu na celý úväzok hlásať evanjelium jej bývalým manželom. Konkrétne mi traja z nich prichádzajú na myseľ.

Jedným je Oscar Laurie, ktorý si ma adoptoval. Zvestoval som mu evanjelium a on uveril v Ježiša. Bolo to úžasné.

Ďalším bol muž, ktorého si moja matka vzala na Havaji. Navštívil som ho, keď som prednášal vo Waikiki Shell, čo je veľmi blízko Oahu, kde býval. Ale nemal záujem urobiť čokoľvek s tým, čo som mu hovoril.

Potom to bol Bill, posledný manžel mojej matky. Ona sama znovu vydala svoj život Pánovi mesiac predtým, ako si ju Boh povolal do neba. Za nejaký čas sa stalo, že som bol na ceste na letisko, keď som dostal správu, že Bill je veľmi chorý.

Pomyslel som si: „Čo keď mu už neostáva veľa času? Je paradoxné, že idem kázať ľuďom o Ježišovi a tu je niekto, kto Ježiša veľmi potrebuje.“ A tak som otočil auto a išiel som k Billovmu domu.

V momente ako som vošiel dnu, som uvidel, ako vážne ochorel. Znovu som mu vysvetlil evanjelium a potom som povedal: „Bill, chceš sa modliť a prijať Ježiša do svojho života?“ Vždy tejto otázke vzdoroval, ale tentoraz povedal áno a modlil sa.

Keď som odišiel z jeho domu na letisko, ďakoval som Pánovi za to, čo sa udialo. Neskôr v ten deň, keď moje lietadlo pristálo, dostal som sms, že Bill umrel.

Našou prácou je oznamovať. Božou prácou je obrátenie. Našou prácou je zasievanie semienka. Jeho je žať tam, kde bolo zasiate. Robme svoju časť. V stávke je večnosť.

https://www.harvest.org