Sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci - 15. september

J 20:22-23

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Musíme mať správne pochopenie týchto Kristových slov. Tu nie je zavedená moc jedného rozprávajúceho, ale moc tých, ktorí veria. Takže moc toho, kto hovorí, a moc toho, kto verí, sú tak vzdialené ako nebo a zem. Boh nám dal slovo a silu rozprávať. Z toho však nevyplýva, že sa to podľa toho musí diať. Kristus tiež kázal a učil Slovo, a nie všetci, ktorí ho počuli, Mu aj uverili; a tam, kde uverili, to nebolo kvôli spôsobu, akým rozprával slovo, hoci to bolo Božie Slovo. Preto tu chce Kristus poznamenať: „Máš moc hovoriť slovo a kázať evanjelium a povedať: Ak veríš, tvoje hriechy sú odpustené; ale ak neveríš, tvoje hriechy odpustené nie sú. Nemáš však moc vieru stvoriť.“ Pretože sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci, ako Pavol hovorí Korintským: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“ (1K 3:6) Preto sme nedostali autoritu vládnuť ako páni, ale byť otrokmi a sluhami, ktorí kážu slovo, ktorým privedú ľudí k viere. Preto ak veríš týmto slovám, získavaš silu. Ale ak im neveríš, potom to, čo hovorím a kážem ti nepomôže, hoci je to Božie Slovo. A neznevažuješ a nezahanbuješ mňa, ale samotného Boha. Preto nevera nie je nič iné ako rúhanie, ktoré robí z Boha klamára. Pretože keď poviem: „Tvoje hriechy sú odpustené v Božom mene,“ a ty neveríš, v podstate hovoríš: „Kto vie, či je to pravda a či to myslí vážne.“ Týmto robíš Boha a jeho slovo klamstvom. Bolo by lepšie, ak by si bol ďaleko od slova, ak neveríš. Pretože Boh nepovažuje Slovo za o nič menejcennejšie, keď ho namiesto Neho káže človek. Toto je potom moc, ktorú má každý kresťan danú od Boha.

St. Louis ed., 11:733-735.

Vlastná sila, ktorú má každý kresťan - 8. september

„A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril:  Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.“ J 20:22-23

Toto je ohromná, mocná sila, ktorú nikto nevychváli ako dostatočnú. Je daná smrteľnému človeku, krvi a telu nad hriechom, smrťou, peklom a nad všetkými vecami. Niektorí sa pýšia kánonickým zákonom, že Kristus im dal moc nad svetovými a nebeskými otázkami, čo by bolo v poriadku, keby tomu správne rozumeli. Pretože to uplatňujú tak, že ľuďom vládnu. Kristus toto nechce. Keď však dáva duchovnú moc a vládu, myslí tým nasledovné: „Keď vyriekaš slovo nad hriešnikom, malo by byť rovnako povedané v nebi a malo by mať takú autoritu, akoby sám Boh z neba prehovoril. Pretože On je v tvojich ústach. Z toho dôvodu je to aspoň tak dobré, akoby to bol povedal On sám. Teraz je pravda, že ak Kristus povie také slovo – keďže je Pán nad hriechom a peklom –, hovorí: „Tvoje hriechy sú odpustené,“ musia byť preč a nič nemôže Jeho slovu vzdorovať. Naopak, keď povie: „Tvoje hriechy nie sú odpustené,“ ostávajú neodpustené, takže ty, žiaden anjel, žiaden svätý alebo akékoľvek stvorenie nemôže odpustiť hriech, dokonca aj keby si sa utýral k smrti. Toto je však vlastná sila, ktorú každý kresťan má, pretože Kristus nás učinil účastnými všetkej svojej sily a moci. A touto silou a mocou nevládne nad ľuďmi, ale vládne duchovne a jeho kresťania vládnu takisto duchovne. Pretože nehovorí: „Budeš mať toto mesto, krajinu, diecézu alebo kráľovstvo a budeš nad nimi vládnuť.“ Namiesto toho hovorí: „Budeš mať moc odpúšťať a zadržiavať hriechy.“ Preto táto moc má dočinenia s vedomím, že som v moci slova Boha, môžem vyhlásiť trest, ktorého sa vedomie bude držať, takže žiadne stvorenie proti tomu nemôže nič urobiť vrátane hriechu, sveta a diabla. To je skutočná moc. Ale touto mocou nie som zodpovedný za telo, zem a ľudí, aby som im vládol zjavným spôsobom podľa politickej vlády. Namiesto toho som dostal oveľa väčšiu a vznešenejšiu moc, ktorá sa nedá porovnať s politickou mocou.

St. Louis ed., 11:731.

Ak máme všetko, čo potrebujeme, čo máme robiť? - 1. september

„Ježiš im opäť riekol:  Pokoj vám!  Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ J 20:21

Toto je prvý a najväčší skutok lásky, ktorý má kresťan urobiť po tom, čo uverí: Privádzať druhých ľudí k viere rovnako, ako k nej prišiel on sám. Tu vidíme, že Kristus ustanovuje každého kresťana a zavádza kazateľský úrad verejného slova. Pretože On sám prišiel s týmto úradom a verejným slovom. Uchopme to, pretože musíme Pána nechať, aby nám povedal nasledovné: „Dostal si odo mňa dosť, pokoj, potešenie a všetko, čo potrebuješ. Pre svojich vlastných ľudí nepotrebuješ nič iné. Preto teraz choď do práce a pozeraj sa na príklad: Ako som konal ja, konaj aj ty. Môj Otec ma poslal do sveta len kvôli tebe, aby som ti pomohol, neposlal ma pre môj vlastný úžitok. Vykonal som misiu, zomrel som za teba, dal som ti celého seba a všetko, čo som mal. Preto rozmýšľaj a rob podobne tak, že budeš každému slúžiť a pomáhať. Inak nebudeš mať na zemi čo robiť. Pretože vierou máš dostatok všetkého. Preto som ťa poslal do sveta ako mňa poslal Otec, to aby každý kresťan viedol a učil svojho blížneho, aby spoznal Krista.“ Tieto slová nepovolávajú len pápeža a biskupov, ale všetkým kresťanom prikazujú vyznávať svoju vieru verejne a takisto privádzať iných ku viere. Navyše, ak si už raz vykonal najväčší skutok a učil si správnej ceste pravdy ostatných, mysli na to, že v tom máš pokračovať a slúžiť všetkým. A takto pokračuje príklad života a dobrých skutkov, nie zásluhou alebo kúpou čohokoľvek svojimi dobrými skutkami, pretože ty už máš všetko, čo pre spásu potrebuješ.

St. Louis ed., 11:730.

 

Učiť sa materiál - 16. september

„... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.  Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

(Jk 1:3-4)

Existujú dva varianty skúšok a problémov, ktoré môžu prísť do života veriaceho: tie, ktoré si spôsobíme samy, a tie, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia.

Niekedy sa dostaneme do skúšok a problémov svojím vlastným pričinením. Sú bezprostredným výsledkom nášho sebectva, pýchy, chamtivosti či žiadostivosti. Vytvárame si svoje vlastné problémy. Jakub napísal: „Nech nikto nehovorí v pokúšaní: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a ani On nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza“ (Jk 1:13-14).

Mnohokrát keď prestupujeme Božie prikázania a žneme dôsledky nášho hriechu, hneváme sa na Boha. Chceme vedieť, prečo nám to robí. Medzitým nám Boh vraví: „Počúvaj, priateľu, len žneš, čo si zasial. Spôsobil si si to sám.“

Potom sú tu aj skúšky, ktoré prichádzajú bez nášho pričinenia. Zrazu spadneme na dno. Bez upozornenia sa jeden problém hromadí na druhý a vkráda sa do tvojho sveta. Jednou z prvých vecí, ktoré sa pýtame, keď sa ocitneme v skúškach, je: „Prečo, Pane? Prečo dovoľuješ, aby sa mi dialo toto? Čo som urobil, že si zaslúžim takýto údel?

Aký je význam skúšok? Jak 1:3-4 nám prezrádza: „... vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť.   Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

Je pre nás dôležité vedieť, že Boh má lekcie, ktoré nás v období skúšok chce naučiť. Často je to jednoducho o tom, či to už ovládame.

https://www.harvest.org

Kľúč k spokojnosti - 13. september

„Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“

(Sk 20:35)

Ježiš povedal, že je blahoslavenejšie dávať, ako brať. Prišiel si vo svojom živote na to, že je to pravda?

Nerozprávam len o financiách; rozprávam o dávaní vo všeobecnosti. Môžeme kráčať životom hovoriac: „Potrebujem to,“ a „A čo moje potreby?“ Alebo môžeme povedať: „Boh ma požehnal. Stará sa o mňa. Ráno som mal raňajky. Som oblečený. Mám strechu nad hlavou. Čo môžem urobiť pre niekoho iného?“

Apoštol Pavol napísal: „nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba… Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus“ (F 2:3,5).

Predstavte si, čo by sa stalo, keby ste to jednoducho aplikovali v manželstve. Namiesto toho, aby ste sa pozerali na svojho manžela či manželku a hovorili: „Čo pre mňa môžeš urobiť?“ uisti svojho partnera o sebe. Spýtaj sa sám seba: „Čo môžem urobiť, aby som tohto človeka požehnal?“ Čo môžem urobiť, aby som naplnil potreby, ktoré má? Zabudnem na seba. Chcem sa zamerať na svojho partnera.“ Ak dvaja ľudia žijú týmto spôsobom, budú mať požehnané manželstvo.

Ak prechádzaš životom hovoriac: „Ako môžem tomu človeku pomôcť? Ako môžem požehnať toho človeka?“ Keď začneš rozmýšľať nad inými namiesto seba, raz vstaneš a uvedomíš si, že si šťastný. Nestane sa to, pretože si išiel za vecami, o ktorých si si myslel, že ťa naplnia. Skôr sa to stane preto, lebo máš zoradené svoje priority.

Objavil si radosť z dávania? Kiežby sme robili veci Božím spôsobom. Potom by sme vedeli spolu s Pavlom prehlásiť: „lebo ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ (F 4:11)

https://www.harvest.org

Jeden dôvod, prečo Boh dopustí utrpenie - 11. september

„Budem sa kochať v Tvojich príkazoch, ktoré som si zamiloval.“

(Ž 119:67)

Boh niekedy dovolí utrpenie a chorobu, aby získal našu pozornosť!

Napríklad, možno mu vzdorujeme a On nás v tom chce zastaviť. To bol prípad neochotného Jonáša. Žalm 119:67 hovorí: „Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč.“ Takže Pán môže dopustiť ťažkú situáciu, aby nás prebudil a ukázal nám našu skutočnú potrebu – môže dopustiť dokonca aj niečo tak tragické, ako je smrť dieťaťa.

Jeden človek, ktorému zomrelo dieťa, mi napísal:

„Človek očakáva, že stratí rodiča, dokonca možno aj brata, sestru, tetu či uja; nikdy však neočakáva, že stratí svoje vlastné dieťa. Môj syn by mal tento rok 16. Od jeho smrti prešlo už 15 rokov. On bol človek, ktorý ma priviedol k Bohu. Kvôli jeho smrti som ja dostal spásu. To potešenie, ktoré som našiel, keď som spadol do Božích rúk… Boh pozná moju bolesť; tak isto stratil syna!“

„Po pätnástich rokoch… Stále počas Vianoc plačem, to je čas, kedy si spomeniem na jeho život a moju stratu. Stále plačem počas Veľkej noci; vtedy som uistený o tom, že ho znova uvidím. Viem, že sa z toho nikdy nedostanem, pretože sa z toho nechcem dostať. Intenzita je slabšia, ale ako radosť života berie bolesť strateného života, ja som kvôli svojej strate našiel spásu v Božom synovi!“

Boh použil nepredstaviteľnú tragédiu, aby priviedol spomínaného muža k Pánovi. Možno sa ti v poslednej dobe stalo niečo radikálne alebo tragické: smrť milovanej osoby, zlé správy od lekára, blízke stretnutie so smrťou. Alebo možno niečo iné zaujalo tvoju pozornosť a ty si ostal zranený! Možno ti nevyšlo manželstvo, tvoji rodičia sa rozviedli, vyhodili ťa z práce, nechala ťa priateľka či priateľ.

Je možné, že Boh sa snaží dostať do tvojej pozornosti vo všetom utrpení. Pamätaj, že Boh má za každých okolností, ktoré veriaceho obklopujú, všetko pod kontrolou. Ako je ukázané v Jóbovom príbehu, diabol nemôže v živote veriaceho urobiť nič bez výslovného súhlasu na Božej strane.

Ale prečo by Boh dával satanovi taký súhlas? Pretože satanov útok preukáže, aký naozaj si. Oddelí skutočné od falošného, pšenicu od kúkoľa. Pri útoku sa skutočný veriaci obráti na Boha. Neveriaci sa mu obráti chrbtom.

Ľudia reagujú na krízy rôzne. Zdá sa, že sa buď obrátiš na Boha, alebo proti Nemu. A výsledok je taký, že sa z teba buď stane lepší človek, alebo zatrpknutejší. Utrpenie neformuje charakter; odhaľuje ho.

https://www.harvest.org