Uvidíme sa ráno - 4. september

„Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej.“

(1Tes 4:13)

Počul som príbeh kresťana, ktorý ležal na smrteľnej posteli a zavolal si do izby svojich troch synov. Svojim dvom veriacim synom povedal: „Zbohom, moji synovia. Uvidíme sa ráno.“

Potom sa obrátil k svojmu neveriacemu synovi. Smutným hlasom vyriekol: „Zbohom, synak.“

Syn mu odpovedal: „Otec, prečo si mojim bratom povedal: ,Uvidíme sa ráno,‘ ale mne si povedal: ,Zbohom?‘“

„Pretože si svoju vieru nevložil v Krista,“ vysvetlil otec. „Nemôžem ti povedať, že sa uvidíme ráno. Môžem ti povedať len zbohom, pretože si nemyslím, že ťa ešte niekedy uvidím.“

Syn začal plakať. „Ale ja ťa chcem vidieť znova,“ vyhlásil.

„Musíš svoju vieru vložiť v Ježiša Krista. Potom sa znova stretneme,“ objasnil otec. V ten deň sa z jeho syna stal veriaci.

Kresťania majú nádej, že uvidia svojich milovaných znova. Smrť nie je koniec. Neznamená to však, že nie sme smutní, keď náš milovaný človek umiera. Smútime rovnako ako ktokoľvek iný. Plačeme. Hĺbka nášho smútku je známkou hĺbky našej lásky. Ak niekoho milujeme, a on odíde, samozrejme, že potom prežívame hlboký smútok.

Avšak ako veriaci máme takisto nádej. Vieme, že sa s našimi milovanými, ktorí zomreli v Kristovi, znova stretneme. Verím, že rozmýšľanie o nebi je jednou z najlepších vecí, ktoré môžeme počas obdobia smútku robiť. V skutočnosti sa nám nebo stáva oveľa skutočnejšie, keď tam máme svojich milovaných.

Nesmútime beznádejne; smútime nádejne. Pre kresťana je život na zemi taký zlý, akým sa stane. Lepšie veci ešte len prídu.

https://www.harvest.org

Slovo na P - 2. september

„... lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.“

(Sk 20:27)

Aké ťažké musí byť pre lekára prísť za človekom, ktorému práve urobili testy, a oznámiť mu: „Mrzí ma to, ale máte rakovinu.“ Lekár musí povedať pravdu, aby mohol pacient podstúpiť nevyhnutnú liečbu.

Rovnako je niekedy ťažké zvestovať celé evanjelium. Apoštol Pavol povedal starším zboru v Efeze: „... lebo nedal som sa zastrašiť, aby som vám nezvestoval celú vôľu Božiu.“ A my sme nadšení, keď hovoríme ľuďom: „Boh ťa miluje. Dá ti pokoj, radosť, odpustenie a nebeskú nádej, ak prijmeš Ježiša Krista do svojho života.“ Keď sa však niekto opýta: Čo sa stane, ak odmietnem vieru v Ježiša Krista a zomriem?“ Odrazu nie sme takí nadšení hlásať celú vôľu Božiu.

Často neradi hovoríme slová, ako peklo a odsúdenie, pretože ľudí sa to dotkne. Preto túto časť evanjelia skrývame. Počuj, slovo evanjelium znamená – dobrá správa. Avšak predtým, než niekto môže úplne oceniť dobré správy, potrebuje poznať všetky zlé správy. Ježiš neprišiel, aby bol v našich životoch prísadou. Neprišiel len kvôli tomu, aby nám dal pocítiť láskavosť a prívetivosť. Ježiš prišiel v prvom rade preto, aby nás zachránil od večného odsúdenia v pekle. Emócie, ako šťastie, pokoj a radosť, sú len druhotné výhody. Večnosť je tou veľkou vecou. Nesmieme sa báť povedať ľuďom pravdu. Podobne ako apoštol Pavol potrebujeme prehlasovať celú Božiu vôľu.

https://www.harvest.org

Boh sa teší z viery - 28. september

„Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“ Ž 11:6

Boh sa teší z viery viac než z hocičoho iného. Kresťanský život závisí na viere. Stojíme na viere; žijeme na viere. Boh vieru miluje a oceňuje viac než čokoľvek iné. Biblia učí, že viera je jediný prístup k Bohu, ktorý máme. Nik nemá odpustené hriechy, nikto nejde do neba, žiaden človek nemá uistenie o pokoji a šťastí, ak nemá vieru v Ježiša Krista. Možno povieš: „Bože, verím, že si skvelý, ale neverím Tvojmu Slovu; neverím tomu, čo hovoríš.“ Aby si sa páčil Bohu, musíš Mu veriť. Tvoja viera je možno malá a slabá. Nezáleží na tom, aká veľká je tvoja viera, ale na tom, v čo veríš. Veríš v Krista, Božieho Syna, ktorý zomrel na kríži za tvoje hriechy?

Modlitba dňa

Pane Ježišu, nech každý deň ďalej rastie moja viera v Teba a v Tvoje hojné zasľúbenia.

Billy Graham Evangelistic Association

Pravda či výmysel? - 26. september

„Aby hlásali synom ľudským Tvoje mocné skutky, nadmernú slávu Tvojho kraľovania.“ Ž 145:12

Pred pár rokmi som počul príbeh o kňazovi, ktorý mal priateľa herca. Herec priťahoval veľké zástupy ľudí, ale kňaz kázal v kostole iba hŕstke. Povedal svojmu priateľovi hercovi: „Prečo je to tak, že za tebou chodia davy a ja nemám žiadnych poslucháčov? Tvoje slová sú len výplodom fantázie, no moje sú večnou pravdou.“ Hercova odpoveď bola dosť prostá: „Ja podávam fantáziu tak, akoby to bola skutočnosť; ty podávaš skutočnosť tak, akoby to bol výmysel.“ Obávam sa, že my kresťania tým, ako žijeme, a tým, že nám chýba oduševnenie pre učenie nášho Pána, veľmi často vyvolávame dojem, že pravda je výmysel.

Modlitba dňa

Pane Ježišu, chcel by som Ti úplne podriadiť svoj život, aby ostatní mohli vedieť, že Spasiteľ, ktorého milujem a ktorému slúžim, nie je výmysel.

Billy Graham Evangelistic Association

Daj a vezmi - 24. september

„Milosť so všetkými, ktorí nehynúcou láskou milujú nášho Pána Ježiša Krista.“ Ef 6:24

V niektorých vzťahoch sa od zainteresovaných strán vyžaduje len mierny stupeň oddanosti. Určitá rezervovanosť a odstup sú v nich, zdá sa, primerané. Ale sú iné vzťahy, kde sa všetko zmenilo, keď sa z priateľstva stala láska. Dve srdcia dali samé seba tomu druhému, aby viac neboli dve, ale jedno. Namiesto toho, aby boli oddelené, majú teraz spoločné cesty a záujmy. Zdržanlivosť a odstup, ktoré sú primerané pre obyčajné priateľstvo, skutočnú lásku zabíjajú. Láska dáva všetko a na oplátku musí mať všetko. Priania druhej strany sa stávajú záväzkom; najhlbšou túžbou oboch sŕdc je poznať všetky tajné želania a túžby toho druhého, a spraviť všetko, čo je v ich silách, aby sa naplnili. Máš takúto lásku, náklonnosť a poslušnosť voči Ježišovi?

Modlitba dňa

Ježišu, vravím, že Ťa milujem, ale tak často je to sebecké „branie“ lásky. Kiež Ťa milujem tak, že Tvoje túžby budú mojimi.

Billy Graham Evangelistic Association

Koniec života - 21. september

„... radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom.“ 2K 5:8

V horúci deň, keď bolo cestovanie obzvlášť nepohodlné, šiel malý chlapec sám vlakom; krajina nebola príliš zaujímavá, keďže prechádzali cez Arizonskú púšť. Pani, ktorá sedela vedľa chlapca, sa ho opýtala: „Nie si z dlhej cesty unavený? Chlapček sa usmial a povedal: „Som trochu unavený, ale až tak mi to nevadí. Viete, keď prídem do Los Angeles, privíta ma môj otec.“ Niekedy nás trochu unavia bremená života, ale je povznášajúce vedieť, že na konci cesty životom nás privíta Ježiš Kristus. Radosť z toho, že s Ním budeme naveky, nedokáže opísať žiadny básnik.

Modlitba dňa

Pomyslenie, že na mňa na konci tejto pozemskej cesty budeš čakať Ty! Napĺňa ma nevysloviteľná radosť, Pane Ježišu.

Billy Graham Evangelistic Association