Znak skutočného obrátenia - 28. október

„Podobne aj neviestka Rachab: či nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a inou cestou ich vypustila?“ Jk 2:25

Všetko bolo proti Rachab – aj jej meno, ktoré sa spája s egyptským božstvom. Rachab bola nemravná žena, prostitútka. Ale bola to dokonalá adeptka na Božiu milosť.

Evanjelium je pre každého a všade. Bez výnimky. Nikto nie je mimo Božieho dosahu. Počas pozemského pôsobenia Ježiša sa zdalo, že zachádza zo svojej cesty, aby sa stretol s podobnými ľuďmi. Vidíme to v 4. kapitole Jána pri stretnutí so ženou pri studni, keď naberala vodu počas horúčavy dňa, pretože v dedine ju spomedzi seba vyobcovali. Päťkrát sa vydala a rozviedla a žila s ďalším mužom. A predsa sa jej Ježiš venoval a ona uverila.

Keď prišli izraelskí zvedovia preskúmať Jericho, Rachab ich ukryla u seba na streche, pretože verila v Pána, ich Boha. Povedala im: „lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi.“ (Joz 2:11) Biblia hovorí, že „viera je bez skutkov mŕtva“ (Jk 2:26). Rachab preukázala svoju vieru skutkami.

Ďalším znakom, že Rachab bola naozaj veriaca, je fakt, že sa starala o svoju rodinu. Verila, že prichádza súd. Povedala špehom: „Teraz prisahajte mi na Hospodina, že ako ja som vám preukázala milosrdenstvo, i vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov i moje sestry, a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou.“ (Joz 2:12-13)

Pravým znakom obrátenia je, že chceš priniesť evanjelium svojej rodine. Zvestoval si ho svojej rodine? Vie tvoja rodina, že veríš?

https://www.harvest.org

Prekonanie neprekonateľného - 25. október

„Desiaty deň prvého mesiaca ľud vystúpil z Jordánu a utáboril sa v Gilgále, na východných hraniciach Jericha.“ Joz 4:19

Nastal deň zúčtovania pre Jericho. Obyvatelia mesta boli veľmi skazení a zaslúžili si odsúdenie. Dejiny vravia, že Kanaánci zneužívali svoje deti ako prostitútky pre falošných bohov a dokonca ich aj obetovali na pohanských oltároch. Nevyhýbali sa žiadnemu druhu modloslužby, zvrátenosti a hriechu.

Toto zlo sa dialo dlhé roky a Boh ho trpezlivo znášal, od čias Abraháma po Mojžiša – počas štyristo rokov. Ľudia z Jericha mali množstvo času na pokánie, veď vedeli, že sa blížia Izraeliti. Keď sa špehovia stretli s Rachab, povedala im: „lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami;“ (Joz 2:10-11)

Títo ľudia vedeli o zázrakoch, ktoré Boh vykonal pre Izrael, a predsa ich srdce zostalo zatvrdené. Potom prišli Izraeliti, deň po dni pochodovali okolo ich mesta. Kanaánci mohli ľahko povedať: „Prišiel deň súdu! Kajajme sa! Vstúpte do nášho mesta – chceme slúžiť vášmu Bohu!“ Namiesto toho sa Izraelitom asi posmievali. Možno na nich hádzali odpadky. Ale potom prišiel posledný deň, Izraeliti zatrúbili na trúby, vykríkli a múry Jericha spadli.

Ako izraelský ľud môžeš prekonať neprekonateľné. Len urob, čo ti Boh hovorí, a dôveruj Mu. Nejestvuje nemoc, ktorú by nemohol uzdraviť. Neexistuje potreba, ktorú by nemohol naplniť. Nie je problém, ktorý by nedokázal vyriešiť. A nejestvuje človek, ktorého by nemohol zachrániť. Len Mu dôveruj.

https://www.harvest.org

Zamoč si nohy - 23. október

„Teraz prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy: Keď vojdete na okraj jordánskych vôd, zastavte sa v Jordáne.“ Joz 3:8

Medzi novou generáciou Izraelitov a zasľúbenou zemou ležala obrovská bariéra – rieka Jordán. Určite nebola taká veľká ako Červené more, ale bola stále príliš veľká – dosť na to, aby sa tam nedostali. Preto Pán urobil mimoriadne znamenie len pre nich: rozdelil vody.

Zaujalo ma, že Boh prikázal kňazom, aby vošli do rieky, kým ešte tiekla. Vody zastali až potom, čo si namočili nohy.

Niekedy Boh povie: „Urob tento malý krok viery. Musíš si najprv namočiť nohy.“ Nestane sa to priamo pred tebou; musíš chcieť podstúpiť riziko.

To, čo Boh chce urobiť v našich životoch, často vyzerá v mnohých ohľadoch úplne opačne, ako sme očakávali. Ale Boh nám v Izaiášovi hovorí: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky… tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky.“ (Iz 55:8-9) Boh zámerne mení svoje metódy, aby sme Ho sústavne očakávali.

Ak chceš uspieť v manželstve, v službe, v zamestnaní a v čomkoľvek, čo robíš, Boh hovorí, že by si mal robiť toto: „hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6:33)

Poznám ľudí, ktorí sa celý život hnali za úspechom, a nikdy ho nedosiahli. Stále hľadajú finty, ktoré by im dopomohli na vrchol. Potom poznám takých, ktorí jednoducho nasledujú Pána, žijú čestne, zbožne a bezúhonne a ťažko pracujú, a Boh ich mnohými spôsobmi požehnáva. Hľadaj najprv Boha a On ti dá všetko, čo potrebuješ.

https://www.harvest.org

Čo láme Božie srdce - 21. október

„Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj!  Teraz je to však skryté pred tvojimi očami.“ (Lk 19:41 – 42)

Ako Ježiš vstupoval do Jeruzalema, davy oslavovali. Smiali sa. Veselili sa. Mali sa skvele. A čo robil Ježiš? Uvidel mesto a zaplakal nad ním. Bol tu dav, ktorý šalel, a Ježiš plakal. Dav sa radoval, a Kristus smútil.

Prečo Ježiš plakal, keď uvidel Jeruzalem? Keďže bol vševedúci Boh, Ježiš vedel, že títo nestáli ľudia, ktorí volali: „Hosana!“ budú čoskoro kričať: „Ukrižuj Ho!“ Vedel, že jeden z jeho starostlivo vybraných učeníkov – Judáš, Ho zradí. Vedel, že ďalší učeník, Peter, ho zaprie. Vedel, že veľkňaz Kaifáš, bude spolupracovať s rímskym miestodržiteľom Pilátom, aby Ho usmrtil. A poznal budúcnosť Jeruzalema. Videl 40 rokov dopredu, ako bude v rukách cisára Tita a jeho rímskych légií spustošený.

Ježiš plakal takisto preto, lebo jeho služba sa blížila ku koncu. Čas bol krátky. Uzdravil jeho chorých. Vzkriesil jeho mŕtvych. Vyčistil ich malomocenstvo. Nakŕmil jeho chudobných. Odpustil im ich hriechy. Napriek tomu ho poväčšine odmietli. J 1:1 vraví: „Do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní ho neprijali.“ A preto plakal. Toto zlomilo jeho srdce a stále láme.

Nevera a odmietnutie láme Božie srdce, pretože pozná ich dôsledky. Ak sú však dvere ľudského srdca zatvorené, odmieta vstúpiť násilne. Bude iba klopať, aby ten prístup získal. Dal nám možnosť slobodnej voľby. Keď si však vyberieme zlú vec vie, bude to mať následky – v tomto a budúcom živote. A Jeho srdce je zlomené.

https://www.harvest.org

Nový vzťah - 18. október

Ježiš jej povedal: „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.‘“ (J 20:17)

V to ráno, keď bol Ježiš vzkriesený, nedovolil Márii, aby sa Ho dotkla. V podtsate hovoril: „Nebude to tak, ako to bolo doteraz. Nemôžeš sa ma držať ako doteraz. Je to nová zmluva.

Potom vyhlásil radikálny výrok. „Nedotýkaj sa ma zato, že som ešte nevystúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: ‚Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.‘“ (J 20:17) Pre Ježiša bolo iné nazývať Boha svojím Otcom. On však povedal: „Vystupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu.“  Inými slovami: „Odteraz je aj vaším Otcom.“

Ak si vyrastal v domove bez otca, Boh môže byť otcom, ktorého si nidy nemal. Ježiš nám sprístupnil nový vzťah skrze svoju smrť na kríži a zmŕtvychvstanie. Nielenže musíme prejsť cez veľkňaza, aby sme našli vykúpenie  zo svojich hriechov, pretože Ježiš sa stal konečnou obeťou za naše hriechy. A dal nám slobodný prístup k Bohu Otcovi, ku ktorému môžeme prísť v čase núdze.

Poznáš Boha ako svojho Otca? Alebo je pre teba len nejakou vzdialenou silou? Ak je to tvoj prípad, mám pre teba dobrú správu: Boh nie je len obyčajná sila či vzdialená moc niekde vo vesmíre. Je osobný, starostlivý a miluje ťa. Preto poslal Svojho Syna, aby zomrel na kríži namiesto nás.

https://www.harvest.org

Zlé svedomie - 16. október

„Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána…“ (Sk 3:19 – 20)

Mnoho ľudí sa dnes cíti zle z jedného jednoduchého dôvodu: sú zlí. Biblia hovorí, že všetci sme pred Bohom vinní. Ani akékoľvek psychologické poradenstvo na svete nedokáže človeka tejto viny zbaviť. Môžeš predstierať, že to tam nie je alebo si nájsť niekoho iného, koho budeš obviňovať zo svojich problémov, ale jediná skutočná a účinná cesta na odstránenie viny je dostať sa k jadru problému, ktorým je jednoducho hriech.

Dnes žije veľa ľudí so zlým svedomím. Práve toto Sir Arthur Conan Doyle, autor príbehov o Sherlockovi Holmesovi, objavil. Raz sa rozhodol vystreliť si zo svojich 12 priateľov. Všetkým poslal správu, ktorá znela takto: „Okamžite ujdi. Všetko je odhalené.“ V priebehu nasledujúcich 24 hodín všetci jeho 12 priatelia opustili krajinu. Myslím si, že toto znamená mať zlé svedomie. Bol to iba vtip. Nič sa nezistilo. Avšak títo ľudia sa cítili pre niečo natoľko vinní, že odišli tak rýchlo, ako len mohli.

Vina môže byť dobrá – môže to byť Boží varovný systém, ktorý nás upozorní na problém. Keď začínam robiť niečo, čo je nesprávne, ozve sa vina. Vraví: „Stop! Červená výstraha! Ďalej už nechoď. Toto je zlé.“ Vina je tu preto, aby nám pripomenula, že prekračujeme čiaru a že by sme nemali zájsť ďalej.

Máš zlé svedomie? Možno ti Boh niečo hovorí. Možno by si mal svojmu svedomiu venovať pozornosť. Potom môžeš byť osviežený prítomnosťou Pána.

https://www.harvest.org