Odpúšťajúci - 20. máj

„A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“ (Mt 6:12)

1. decembra 1997 sa na každodennom modlitebnom stretnutí na strednej škole v Paducah v Kentucky zišlo asi 12 žiakov. Keď odznelo posledné „amen“, pristúpil k nim 14-ročný chlapec a začal strieľať. Traja žiaci zomreli a piati boli ťažko zranení. Iróniou celej situácie bolo, že niektorí títo žiaci sa s chlapcom dokonca kamarátili.

Uprostred tejto tragédie však vznikol nádherný príbeh odpustenia. Jedno zo zranených dievčat, 15-ročná Melissa Jenkinsová, ležala v nemocnici a práve jej oznámili, že bude mať dokonca života ochrnuté dolné končatiny. Melissa chcela chlapcovi, ktorý ju postrelil, odovzdať správu.

Čo myslíte, že mu chcela povedať? Povedala mu, že ho nenávidí alebo že sa mu to napokon všetko vráti? Nie. To mu nechcela povedať. Táto mladá kresťanka povedala, že mu odpúšťa.

Také niečo dokážu len kresťania. Vôbec to nie je prirodzené, práve naopak, myslím, že je to nadprirodzené. Jedna z najúžasnejších vlastností Ježišových nasledovníkoch je práve schopnosť odpúšťať.

Ak si kresťan, rovnako ako Melissa Jenkinsonová sa potrebuješ naučiť odpúšťať. Neodpustiť niekomu je totiž hriech. Ak neodpustíš osobe, ktorá proti tebe zhrešila, potom hrešíš proti Bohu. Ak vravíš, že si kresťan, ale odmietaš odpustiť, protirečíš si.

Ak si kresťan, ktorý neodpúšťa, potom by si sa mal sám seba opýtať, čo vlastne vieš o kresťanstve. Ježiš neustále hovoril o odpustení. Jeho kázne, podobenstvá, súkromné rozhovory, dokonca Jeho modlitby – všetko bolo plné lekcií o odpustení. Musel by si byť slepý, aby si si to nevšimol.

https://www.harvest.org

Dôvod odpustiť - 18. máj

„Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ (Ef 4:31-32)

Hoci Ťa nepoznám, viem o Tebe toto: Už si niekedy bol zranený. Stretol si ľudí, ktorí Ti povedali nepekné veci. Stretol si ľudí, ktorí Ti spravili niečo zlé. A celkom určite sa už v Tvojom živote stala nejaká neprávosť.

Niektorí vravia, že netreba odpúšťať tým, ktorí im ublížili, pretože si odpustenie jednoducho nezaslúžia. Mali by sa však spýtať samých seba, či si zaslúžia odpustenie. C. S. Lewis povedal: „Každý tvrdí, že odpustenie je super vec, až kým sám nemusí niekomu odpustiť.“

Pozrime sa teda na to, čo hovorí o odpúšťaní Biblia:

 „Nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste boli spečatení na deň vykúpenia.

Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.“ (Ef 4:30-32)

Boží príkaz odpúšťať by mal stačiť, ale dovoľte mi spomenúť ďalší dôvod, prečo by sme sa mali naučiť odpúšťať – môže nám to predĺžiť život. Nedávne štúdie ukázali, že u tých, ktorí neodpúšťajú, sa zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku. Tiež majú častejšie depresie a problémy s hnevom, stresom či úzkosťou. Dr. Charlotte van Oyen Witvliet, výskumník z Hope College, povedal: „Ochota odpúšťať Vám prospieva nielen emocionálne, ale aj fyzicky.“

Ľudia, ktorí skúmali zdravotné výhody odpúšťania došli k rovnakému záveru ako Biblia pred mnohými rokmi – odpúšťať je dobré.

https://www.harvest.org

Sila dobrého príkladu - 16. máj

„A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (F 2:12-13)

Medzi Pavlom a veriacimi vo Filipách bolo špeciálne puto. Boli veľmi nešťastní, že Pavol je vo väzení a nemôže byť s nimi. Preto im Pavol píše: „Nechcem, aby ste v mojej neprítomnosti nejako duchovne poklesli. Nechcem, aby ste spustili nejaký duchovný tempomat a nenapredovali.“

Pavol chcel, aby sa veriaci postavili na svoje vlastné duchovné nohy. Ako to mali urobiť? Odpoveď nájdeme v 12. verši: „S bázňou a s chvením konajte svoje spasenie.“

Nepíše sa tam, aby sme pracovali na vlastnom spasení. Píše sa tam, že máme konať svoje spasenie. Konať tu znamená „priviesť do cieľa a naplniť ho.“ Toto sloveso by sme z originálu mohli preložiť aj ako dolovať, ako keď niekto doluje zlato.

Boh chce, aby sme prišli do cieľa a dokonale naplnili naše spasenie. Potrebujeme si uvedomiť, že Boh nám dal ohromne veľa milosti a odpustenia. Spasenie musíme dolovať, objavovať, privlastniť si. Musíme s ním dôjsť do cieľa.

Možno sa nám zdá, že je to tvrdý oriešok. Áno, je, ale nezabúdajme na verš 13: „Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“

Pamätaj si, že ak Ťa Boh povoláva, zároveň Ťa umocňuje. Ak Ťa Boh žiada, aby si niečo urobil, dá Ti aj moc učiniť to.

https://www.harvest.org

Malý neporiadok - 14. máj

„Potom vošiel do chrámu a začal vyháňať predavačov hovoriac im: Napísané je: Môj dom má byť domom modlitby; a vy ste urobili z neho peleš lotrov.“ (Lk 19:45-46)

Čo sa upratovania týka, ja a moja manželka sme úplné protiklady. Môj prístup by sa dal zhrnúť do motta prokrastinátorov: „Čo nemusíš urobiť dnes, odlož na zajtra.“ Moja manželka zas neustále upratuje a organizuje, aby sa z malého neporiadku nestal veľký. Jej prístup je pochopiteľne lepší.

V 19. kapitole Lukáša čítame o Ježišovom upratovaní Božieho domu. Vošiel do chrámu a vyhnal všetkých predavačov, ktorí zneužívali ľudí a odvádzali ich od Boha. Ježiša to rozhnevalo.

Podľa Písma to bolo druhýkrát, čo Ježiš vyčistil chrám. V Jánovom evanjeliu čítame, že si z povrázkov urobil bič a z chrámu vyhnal všetkých peňazomencov. Z malého neporiadku vzniká veľký neporiadok, preto Ježiš čistí chrám znovu.

Myslím, že v našich životoch to funguje podobne. Keď prvýkrát prichádzame ku Kristovi, prosíme Ho o odpustenie a On nám odpúšťa všetky naše viny. V 2. liste Korintským 5:17 sa o nás píše: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ Vedomie, že Boh nám odpustil každý hriech, je skvelé!

No po krátkom čase sa niektoré z našich starých hriechov vracajú do našich životov. A tento takzvaný „malý“ hriech rastie a stáva sa skutočným problémom.

Potrebuje Tvoj chrám upratovanie? Sú v Tvojom živote veci, ktoré by tam nemali byť? Našli niektoré prehrešky či zlozvyky cestu späť do Tvojho života? Ak áno, rieš to hneď teraz.

Nedovoľ, aby sa z malého neporiadku stal veľký.

https://www.harvest.org

Syndróm prázdnej siete - 10. máj

„Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili.“ (J 21:3)

Niektorí z učeníkov mali vtedy déjà vu. Veď celú noc lovili na Tiberiadskom jazere a nič nechytili. Pán Ježiš už bol vzkriesený a zjavil sa niektorým učeníkom. Nemali žiadne jasné pokyny, a tak sa vrátili k tomu, čo dobre ovládali – k rybolovu.

Celý tento príbeh sa odohral skoro ráno, pravdepodobne bola ešte tma. Na brehu videli akéhosi človeka. Zvolal na nich: „Deti, či máte niečo zjesť? Chytili ste niečo?“ (J 21:5)

Boh v Biblii často kládol takéto otázky, keď čakal vyznanie. Podobným spôsobom sa Ježiš pýtal svojich učeníkov: „Chytili ste niečo? Mali ste úspech? Šli veci tak, ako ste dúfali? Ste spokojní?“

Prečo Ježiš chcel, aby priznali svoj neúspech? Aby ich mohol priviesť tam, kde mali byť.

Keď spustili sieť napravo, ako im Ježiš povedal, chytili také množstvo rýb, že nevládali sieť vytiahnuť. Pán učil učeníkov dôležitú lekciu – Neúspech môže často otvoriť dvere skutočnému úspechu.

Aj v našich životoch potrebujeme dôjsť do tohto bodu. Potrebujeme prísť k Bohu a vyznať: „Pane, nie som spokojný s tým, akým smerom sa uberá môj život. Už som unavený z toho, že všetko robím po svojom. Chcem radšej žiť po Tvojom.“ Ak prídeš k Bohu a vyznáš mu to, rád Ti odpustí. Potom vezme Tvoj život a premení ho tak, ako si nedokážeš ani predstaviť.

https://www.harvest.org

Odpustenie prináša odvahu - 8. máj

„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (J 8:36)

Ľudia majú niekedy problém veriť, že Boh im odpustil. Držia v sebe vinu a cítia sa, akoby sebatrýznením mohli splatiť časť pokánia. Potrebujú však prijať odpustenie, ktoré im dal Kristus, a začať sa správať ako ľudia, ktorým bolo odpustené s vedomím, že „keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“ (J 8:36).

V Matúšovi čítame príbeh o ochrnutom, ktorého k Ježišovi prinášajú priatelia. Keď Ježiš vidí vieru jeho priateľov, hovorí mužovi: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9:2). Ježiš tu prvýkrát používa slovo „dúfaj“ a používa ho v situácii, keď uisťuje muža, že jeho hriechy sú odpustené.

No nezdá sa, že priatelia ho tam priniesli preto, aby mu boli odpustené hriechy. Povedali by sme, že ho tam priniesli, aby bol uzdravený. Preto Ježiš pokračuje: „Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (verše 5-6) A muž tak urobí.

Ježiš tomuto mužovi odpustil hriechy a v tomto prípade Božie odpustenie prinieslo odvahu. Boh urobí svoj diel, no potom je rad na nás. Boh nám ponúka odpustenie, my ho musíme prijať.

Žiješ s Božím odpustením? Alebo Ťa trápi vina, pretože nie si ochotný prijať Božiu ponuku?

https://www.harvest.org