Boh nás stvoril jedinečne - 1. máj

„Naša duša očakáva na Hospodina…“

(Ž 33:20)

Som duša a mám telo! Telo je dom, v ktorom duša prebýva. Keď mal Oliver Wendell Holmes 80 rokov, priateľ ho pozdravil a opýtal sa ho: „Ako sa máš?“ „Mám sa dobre,“ odpovedal Holmes, „dom, v ktorom žijem, je síce na pokraji zrútenia, avšak Oliver Wendell Holmes sa má dobre, ďakujem.“ V tejto materialistickej dobe často zabúdame, že naša skutočná, večná časť nás je neviditeľná. Väčšinu času, peňazí a snahy vynakladáme na to, aby sme udržali svoju fyzickú stránku. Mnohí sa nezaujímajú o svoje duchovné zdravie a výživu. Preto sú lekárske ambulancie preplnené a duchovné poradne prázdne.

Keď Boh stvoril človeka, stvoril ho jedinečne, odlišne od ostatných zvierat. „Vdýchol do neho dych života a človek sa stal živou dušou.“ Zaodel ho inteligenciou, vedomím a vôľou. Urobil ho na Svoj obraz ako spoločníka, Božieho priateľa. Pri vzkriesení si toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť a my budeme ako On a naveky s Ním.

Modlitba dňa

Mám veľkú nádej, keď rozmýšľam o tom, že budeme spolu naveky, môj drahý Pán Ježiš!

Billy Graham Evangelistic Association

Najviac sa treba báť slabého Krista - 2. máj

„Oddávna som mlčal, bol som nemý, dusil som to v sebe, teraz chcem sťa rodička kričať, dychčať a vzdychať. Spustoším vrchy i kopce, všetku ich zeleň vysuším, potoky zmením na ostrovy a močariny povysúšam.“ (Iz 42:14-15)

Tu opisuje činy Bohatiera, ktorého predstavil v predchádzajúcom verši, a to, že úplne vyhubí všetkých našich protivníkov. Okrem toho slová „nejakú dobu som ticho a mlčím“ atď. naznačujú, že určitú dobu neprichádzala žiadna pomoc a že všetko vyzeralo beznádejne, akoby sa Boh proti nám spolčil s našimi nepriateľmi. Ale to je Kristova slabosť, vďaka nej sa bezbožní búria a ešte vášnivejšie Ho napádajú, takže ho donútia premôcť a zničiť ich kruté bezbožné snahy. On naozaj kričí, keď zbožných utláčajú, ale Jeho hlas je ako hlas ženy, ktorá rodí: pohŕda sa Ním a považuje sa za niekoho, kto sa nedokáže brániť. Ale Kristus je najmocnejší, keď si ľudia myslia, že skoro nič nedokáže; a pomoc je najbližšie, keď si človek myslí, že je najďalej. Toto by nás malo aj potešiť a pozdvihnúť, aby sme si nezúfali, keď vidíme, že cirkev je v obrovskom nebezpečenstve, takže je takmer zničená. Lebo to musí vyzerať tak, ako je to tu opísané, že je ako rodiaca žena, nad ktorou triumfuje celý svet. Cirkev má podstúpiť nebezpečenstvo zániku, ale predsa nezanikne. Slabého Krista sa treba báť najviac vtedy, keď je najslabší. Preto by zbožní mali mať dobrú dôveru uprostred najväčšej slabosti, i keď ich utláčajú. Ale bezbožní by sa mali strachovať aj uprostred úspechu a víťazstva.

St. Louis ed., 6:515-517.

Rozdiel medzi modlitbou a vzývaním - 23. apríl

[Žena povedala:] Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:20-24)

Druhý spôsob vzývania je úprimný a duchovný. Je voľný, čo sa týka všetkých vonkajších záležitostí, takže nie je potrebné žiadne špeciálne miesto alebo gestá; lebo vzývať v duchu môže každý, kdekoľvek je – nech je na poli, či chorý v posteli, uväznený v žalári, nielen v chráme, kaplnke, pred oltárom alebo na kolenách. Ale myslím si, že je veľmi mnoho ľudí, ktorí nevedia, čo znamená slovo „vzývať“ a ktorí nepoznajú rozdiel medzi modlitbou a vzývaním. Preto musíme najprv vysvetliť tento rozdiel, aby sme mohli ľahšie poučiť o pravom vzývaní. Vzývanie na rozdiel od modlitieb, prosieb a úpenlivých žiadostí nie je práca úst. Lebo „modliť sa“ znamená naozaj vysloviť slová modlitby, ako napr. žalmu alebo modlitby Pánovej. Ale „prosiť“ znamená predložiť svoju potrebu či vec s takou modlitbou a slovami, keď pomenujem to isté, ako napr. modlitba Pánova zahŕňa sedem prosieb atď. „Úpenlivo žiadať“ znamená, že okrem prosieb vyzývam Boha v modlitbe tým, že sa odvolávam na niečo, čo On považuje za veľké, napr. na Jeho milosť, meno, česť, pravdu alebo cez Krista atď. Navyše, je tu príhovor za iných, ako aj chvála a vďaky vzdávanie. Toto všetko konajú ústa. Ale nič z toho nie je „vzývanie“, lebo vzývanie nie je len práca úst, ale práca celého tela, teda sklonenie hlavy, sklonenie tela, padnutie na kolená, padnutie na tvár atď. To je znak a uznanie autority a moci, presne tak ako sa potichu skloníme pred svetskými kniežatami a pánmi a ako sa nechávajú poctiť pápeži, biskupi, opáti a ďalší poklonou, pokľaknutím atď. Tieto vonkajšie prejavy úcty nazýva Písmo vzývaním. ... Preto v Písme čítame, že vonkajšie vzývanie sa prejavuje zmätočne aj Bohu, aj kráľovi, keďže sa až do dnešného dňa skláňame a kľakáme pred Bohom i ľuďmi. Z tohto vonkajšieho vzývania môžete usúdiť, čo má Kristus na mysli pod pravým duchovným vzývaním, totiž vzdať úctu alebo skloniť si srdce, čo urobíš sám z hĺbky svojho srdca, a vyznať, že ty sám si Jeho pokorné stvorenie. Z toho vidíš, že také vzývanie nie je nič iné ako viera alebo aspoň najväčší skutok viery vo vzťahu k Bohu. Lebo nikto sa nedokáže vo svojom srdci pred Bohom tak bezvýhradne skloniť, pokloniť, vzdať úctu, vyznať, či akokoľvek to chcete nazvať, ak pevne neuzná Boha za svojho Pána a Otca, od ktorého dostal alebo dostane všetky dobré veci; ktorý ho, bez akýchkoľvek zásluh, vyslobodil a ochránil od každého hriechu a zla. Skrátka, kde nie je úplná dôvera a istota pravej živej viery, o ktorej som často hovoril, tam sa nemôže diať také vzývanie. Lebo bez viery neuznávame Boha bezvýhradne, istotou viery. Preto bez takej viery nie je ani možné Boha vyznávať, ctiť a vzývať. Hoci by Ho niekto mohol nazvať Bohom a Otcom ústami a navonok Ho vzývať, srdce je tak či tak falošné a všetko sa zmení na klamstvo a pokrytectvo. Ale kde je prítomné vzývanie srdcom, tam vhodne nasleduje sklonenie, poklona, pokľaknutie či vonkajšie uctievanie telom.

St. Louis ed., 19:1324-1326.

Dva druhy vzývania 4. marec

[Žena povedala:] Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:20-24)

Z týchto slov vyplýva, že sú dva spôsoby vzývania: jeden je vonkajší a telesný; druhý je vnútorný a duchovný. Vonkajšie vzývanie sa uskutočňuje, keď si vyberieš nejaké miesto a gestá. Odohráva sa, keď v chráme alebo pred oltárom, či svätyňou padneš na tvár, pokľakneš, pokloníš sa, skloníš hlavu, pozrieš do neba, prehovoríš ústami alebo akokoľvek inak to ukážeš navonok. To sú prejavy, ktorými navonok vyznávaš svojho Boha alebo vládcu. Kristus tu také vzývanie odmieta, ak vzývame a myslíme si pritom, že Boha to teší a že to samo osebe stačí bez vnútorného duchovného vzývania, ako sa domnievali židia. Ale ak vnútorné uctievanie sprevádza aj vzývanie navonok, deje sa správne a dobre, tak to robili patriarchovia, proroci, apoštoli a všetci svätí. Veď keď tu Kristus hovorí, že vzývanie sa nebude diať „ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme,“ určite zamieta každé miesto. Ale robí to tak, že dovoľuje všetky miesta. Takto chce oslobodiť svedomie: „Nechcem, aby nevyhnutnou požiadavkou pre vzývanie bolo nejaké vonkajšie miesto, ako hovoríš ty, že človek musí vzývať v Jeruzaleme alebo na tomto vrchu. Naopak, môžete vzývať kdekoľvek, aj tam, kde sa to doteraz nezvyklo.  Ak vzývate v duchu, môžete vzývať aj navonok, či už ste v Jeruzaleme, alebo na tomto vrchu, v dome alebo na poli, v Perzii alebo v Grécku. Ale doteraz ľudia vzývali len v Jeruzaleme alebo aspoň smerom k Jeruzalemu, nech boli kdekoľvek vo svete.“ Ak je len vonkajšie vzývanie samé osebe, nie je to nič iné ako pokrytectvo a skutočný výsmech Boha. Samotné vzývanie len navonok ctí nášho Pána rovnako ako Ho ctili židia, keď počas Jeho utrpenia pred Ním pokľakli a povedali: „Buď pozdravený, Kráľ židovský.“ Lebo keď chýba vzývanie v duchu, nie je možné myslieť to vážne a úprimne. Ale keď to nemyslia úprimne, je to určite výsmech Boha. A nanešťastie celý svet a všetky končiny sú plné tohto vonkajšieho vzývania. A teraz je výsmech – ktorý začali židia počas Kristovho utrpenia, keď Ho nazvali židovským Kráľom – v plnej sile. Lebo medzi mnohými bohoslužbami a pobožnosťami je sotva jedna z tisíca, ktorá uctieva Boha duchovným vzývaním; všetky ostatné sa namiesto toho z Neho vysmievajú vonkajším pokryteckým vzývaním. ... Preto ak nie je viera a duchovné vzývanie, je lepšie sa držať ďaleko od vzývania Boha, a nemala by sa slúžiť žiadna Večera Pánova tam, kde nie sú len praví kresťania. Najprv by sa malo skoncovať so svätostánkami a procesiami Kristovho tela, lebo nie sú potrebné ani prospešné a oboje sa stalo obrovským pokrytectvom a výsmechom Večere Pánovej.

St. Louis ed.,  19:1322-1324.

 

Spoznať oboje – dar i Učiteľa 1. marec

„Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“ (J 4:9-10)

Tieto verše sú napísané o tých, ktorí nevedia o tomto dare, a myslia si, že tu hovorí človek, hoci tvojím učiteľom nie je len anjel; to tvoj milý Boh stvoril tvoje telo i dušu. To neznamená, že by sme mali pohrdnúť a odhodiť dary, ktoré Boh rozdeľuje podľa svojej vôle, dáva jednému viac a inému menej, keďže dary sú rozmanité. Ale je len jeden Boh, ktorý pôsobí práve skrze tieto dary. Nesmieme pohrdnúť pokladom kvôli človeku. Toto chce náš Pán Boh povedať nie len mladej samaritánskej žene, ale aj nám všetkým. A Kristus hovorí: „Toto nie je o tom, že ty podáš vodu.“ To On nám chce dať živú vodu. Ale aké to je zlé, keď Kristus chodí po zemi a prosí, dokonca medzi tými, ktorí sú Jeho, a kričí: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ Tak nás chce navnadiť, aby sme ochotne dávali tým, ktorí zastávajú kazateľský úrad. Ale hoci Kristus kričí a žiada: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ ľudia Ho nepočúvajú, pretože si myslia, že ten, kto plače a žiada, je len chudobný pastor... Teraz, keď vieš, že je to Kristus, kto volá, a že je to Jeho slovo, potom Mu s radosťou povieš: „Už je Tvoj; ochotne Ti ho chceme všetok vrátiť. Milý Pane, daj nám pravý chlieb a pravý nápoj, my sme skutočne hladní.“ Kristus chce povedať: „To preto prosím a hovorím: „Dajte chlieb za Božiu lásku,“ aby ste spoznali, Kto sa rozpráva so ženou.“ Ak by ju požiadal, okamžite by poprosila ona Jeho; a On by jej dal vodu, ktorá dáva večný život, aby nikdy nezomrela. Takto chce Kristus zaobchádzať aj s nami. Ale najprv musíme rozpoznať dar a učiteľa – potom nielenže dáme všetko, ale povieme aj: „Milý Pane, daj mi z tej večnej vody; inak zahyniem vo večnom hlade a smäde.“ „Preto,“ hovorí Kristus, „vám hovorím: Dajte chlieb za Božiu lásku – lebo ja vám chcem dať večný chlieb.“

St. Louis ed., 7:2146-2147.

 

Ježiš presahuje všetky hranice - 29. apríl

„Pristupujte k Nemu, živému kameňu, ľuďmi zavrhnutému, ale Bohom vyvolenému a vzácnemu,“

(1Pt 2:4)

Neexistuje žiadna historická osobnosť, ktorá by prekonala Ježiša Krista. Agnostici a ateisti našli chybu v kresťanských pojmoch. Nikdy však nenájdu chybu v osobe Ježiša Krista. Našli chybu v kresťanoch, ale nie v Kristovi. Ježiš Nazaretský presahuje metódy, pojmy a nasledovníkov. Stojí v zlomovom okamihu času. Na každom mieste sa ľudia musia skloniť pred Jeho majestátom. Keďže kresťanstvo je Kristus, tí, ktorí túžia byť kresťanmi, musia Krista prijať a nasledovať Ho ako osobu. On a jedine On je schopný naplniť každú ľudskú potrebu.

Modlitba dňa

Jedine Ty, Pane Ježiši, napĺňaš všetky potreby ľudských sŕdc. Bol si so mnou v tých najosamelejších i najšťastnejších chvíľach môjho života.

Billy Graham Evangelistic Association