Žiaden strach - 31. júl

„Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu.“ (Ž 27:5)

Občas, keď sa dostaneme do určitých situácií, hovorievame: „Prečo Boh dovolil, aby sa mi toto stalo?“ Neskôr, keď prejde niekoľko rokov, a s odstupom času vidíme jasne, môžeme sa obzrieť späť a vidieť, prečo Pán urobil to, čo urobil – alebo prečo neurobil to, čo sme si mysleli, že má urobiť.

Ak mám byť úprimný, som rád, že často neviem, čo okolo mňa prebieha. Nemusíme vedieť, čo sa deje v nadprirodzenom ani v pozemskom svete, o možných sprisahaniach proti nám alebo o tých, ktorí nás chcú zničiť. Ale toto vieme: Pán je s nami, kdekoľvek sme.

Dávid, ktorý vedel, čo je to obávať sa o svoj život, napísal v Ž 27:5 tieto slová: „Lebo ma skryje vo svojom stane v deň pohromy, schová ma v skrýši svojho stánku, vyvýši ma na skalu.“

A potom v Iz 54:17 počujeme: „Nijaká zbraň, zhotovená proti tebe, nebude úspešná. Každý jazyk, ktorý sa zdvihne proti tebe k súdnemu výroku, ty zatratíš. Toto je údel sluhov Hospodinových a ich spása odo mňa – znie výrok Hospodinov.“

Ľudia možno dokážu klamať a na čas všetkých zavádzať, ale napokon to vyjde najavo. Všetko sa nazve pravým menom. Dobrá správa je, že aj keď ľudia proti tebe ako Božiemu dieťaťu kujú pikle, nemusíš sa báť. Pán je s tebou. Bol s Pavlom v jeho väzenskej cele a je s tebou všade, kdekoľvek si.

https://www.harvest.org

Buďte zmužilí - 29. júl

„Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“ (Žid 4:16)

Apoštol Pavol šiel do Jeruzalema, aby sa podelil s evanjeliom, a ocitol sa v chladnej vlhkej tmavej väzenskej cele.

Som si istý, že počas prvej noci v nej bol vystrašený, lebo Pán mu povedal: „Buď zmužilý, Pavel; lebo ako si svedčil o mne v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk 23:11) Ten výraz „buď zmužilý“ by sa dal preložiť „maj odvahu“. Usudzujem, že Pavol bol trochu ustráchaný, trochu frustrovaný.

Kedykoľvek čítame v Biblii, že sa objavili Boží anjeli a povedali: „neboj/te sa,“ bolo to zvyčajne preto, že sa niekto v tej chvíli bál. Takže keď sám Pán povedal: „Buď zmužilý, Pavol,“ Pavol presne v tej chvíli potreboval tieto neobyčajné slová.

Verš 11 zo Skutkov 23 tiež hovorí: „V nasledujúcu noc postavil sa Pán vedľa neho [Pavla].“ Niekedy sa zdá, akoby bol Pán jediný, kto pri nás stojí. Ale ak aj všetci ostatní Pavla opustili, Ježiš bol dostatočný spoločník. Ak ho všetci ostatní zavrhli, Ježišovo uznanie stačilo. Hoci okolnosti, v ktorých sa nachádzal, neboli ideálne, som si istý, že Pavol vedel, že je lepšie byť v tom väzení s Pánom než kdekoľvek inde bez Neho.

Ježiš je aj v tvojom väzení, nech je v tvojom živote to väzenie akékoľvek a kdekoľvek. On vie, čím prechádzaš. Máš Boha, ktorý vie, aké to je čeliť tomu, čomu čelíš. Preto choď k Nemu. Prines Mu svoje problémy. Prines Mu svoje starosti. Choď smelo pred Jeho trón a prijmi milosť a milosrdenstvo, ktoré On dáva, aby ti pomohol v čase tvojej núdze.

https://www.harvest.org

V zajatí strachu - 26. júl

„Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť? Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ (Ž 27:1)

Všetci vieme, aké je byť v zajatí strachu. A strach pracuje spolu so svojou blízkou kamoškou, ustarostenosťou. Títo dvaja často spolupracujú. Môžeš sa pristihnúť, že hráš tú hru „čo ak“ a  máš zauzlený žalúdok.

Moderný lekársky výskum skutočne potvrdil, že ustarostenosť naozaj môže narušiť odolnosť človeka voči chorobe. A viac než to, spôsobuje ochorenie nervového systému, obzvlášť nervového systému tráviacich orgánov a srdca. Priveľká ustarostenosť môže dokonca skrátiť život.

Všetci poznáme, aké je to obávať sa niečoho, ale až príliš často sa v živote obávame nesprávnych vecí. A zároveň sa neobávame tých správnych vecí v živote – alebo by som možno mal povedať Toho Pravého v živote. Nebojíme sa Boha. A predsa nám Biblia hovorí, že bázeň pred Bohom je počiatkom múdrosti.

Báť sa Boha neznamená krčiť sa pred Ním od hrôzy. Strach pred Bohom je správnejšie definovať ako zdravý strach báť sa Ho zarmútiť. Ak som zhrešil, nemám strach, čo mi Boh urobí. Naopak, bojím sa, čo som Mu urobil ja. To znamená báť sa Boha.

Pozoruhodné na bázni pred Bohom je, že ak sa bojíš Boha, nebojíš sa ničoho iného. Na druhej strane, ak sa nebojíš Boha, bojíš sa všetkého ostatného.

Dávid povedal: „Hospodin mi je pevnosťou žitia, koho sa mám ľakať?“ (Ž 27:1) Iba človek, ktorý môže povedať „Hospodin je pevnosť môjho života,“ môže potom dodať aj: „koho sa mám ľakať?“

Zviera ťa práve teraz strach a obavy? Potom dovoľ Pánovi byť pevnosťou tvojho života.

https://www.harvest.org

Zostaň v blízkosti pastiera - 24. júl

„My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (Iz 53:6)

Je zaujímavé, že Biblia viackrát prirovnáva kresťanov k ovciam. Nemôžem povedať, že ma to nadchýna, ale musím s tým žiť. Ovce, koniec-koncov, nepatria medzi najinteligentnejšie zvieratá, ktoré umiestnil Boh na zem.

Viac by ma tešilo, ak by nás Boh prirovnával k delfínom. Sú to inteligentné živočíchy. Raz som stretol človeka, ktorý cvičí delfíny a opýtal som sa ho: „Sú delfíny naozaj také inteligentné, ako sa zdá?“

Povedal: „V niečom áno a v niečom nie. V mnohom sú veľmi učenlivé – môžete mu ukázať symbol a delfín ho vie prečítať a chápe, čo znamená.“ To ma udivuje.

Ale Boh nás neprirovnáva k delfínom; prirovnáva nás k ovciam. Ovce sa ľahko zľaknú. Sú zraniteľné. Nedá sa u nich hovoriť o žiadnych obranných mechanizmoch. Nevedia rýchlo utekať. Vyžadujú sústavnú starostlivosť a pozornosť. Majú ten strašný sklon nasledovať jedna druhú, aj keď to znamená ich vlastnú smrť. Je známe, že ak ovca príde k okraju útesu a spadne, ostatné ju nasledujú.

Biblia hovorí: „My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou.“ (Iz 53:6) Premýšľaj, koľko ľudí uverilo tým istým lžiam, pokolenie za pokolením. Ľudia padajú do toho istého marazmu, do tých istých závislostí a do tých istých pascí znovu a znovu. Možno si satan myslí: „Prečo to meniť, keď to funguje. Nech sa len ďalej namotávajú.“

Sme ako ovce. To je fakt. Otázka je: budeš múdra alebo hlúpa ovca? Ja chcem zostať v blízkosti Pastiera. Tam potrebujeme byť všetci.

https://www.harvest.org

Naša veľká zodpovednosť - 22. júl

„Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene.“ (Ez 3:17)

Aj keď je kresťanský život radostnou cestou, je to ťažká cesta. Nie je na to, aby sme zhromažďovali všetko, čo nám ako veriacim Boh dal. Máme vážnu zodpovednosť podeliť sa s ostatnými o posolstvo evanjelia.

V Ez 3,17-18 Boh povedal: „Človeče, ustanovil som ťa za strážcu domu Izraela. Keď počuješ slovo z mojich úst, varuj ho v mojom mene. Keď ja poviem bezbožnému: ‚Určite zomrieš,‘ a ty ho nebudeš varovať a nepovieš nič, aby si varoval bezbožného pred jeho bezbožnou cestou, aby sa zachoval nažive, ten bezbožný zomrie pre svoju neprávosť, ale za jeho krv budem volať na zodpovednosť teba.“

Strážcom bol za čias Ezechiela človek, ktorý stál vo veži alebo na mestských hradbách a vyzeral možné nebezpečenstvo. Aké dôležité poslanie bolo byť strážcom. Museli ste zostať ostražitý a bdelý, pripravený spustiť poplach.

Podobne ak vidíme, že je niekto v duchovnom nebezpečenstve, sme pred Bohom zodpovední za to, aby sme ho varovali, aby sme mu povedali pravdu. Vidíš, že sa to práve teraz deje niekomu, koho poznáš? Možno jeden z tvojich priateľov si koleduje o problém. Dostal sa do vzťahu, ktorý ho zničí, alebo začína brať drogy, či piť. Možno si myslíš: „Nechcem sa ho dotknúť.“

Záleží ti na ňom? Potom mu to povedz. Biblia hovorí: „Lepšie je zjavné karhanie ako skrývaná láska. Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné.“ (Pr 27:5-6)

Iste, je to trochu nepríjemné. Áno, je to dosť chúlostivé. Ale my tam musíme ísť a urobiť svoj diel. Poznáš niekoho, koho si nevaroval? Vieš o ľuďoch, ktorým máš povedať o Ježišovi?

https://www.harvest.org

Stále maj pred očami odmenu - 19. júl

„Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.“ (Žid 12:1)

Keď som sa stal kresťanom, rozhodol som sa nasledovať Ježiša. Ľudia ma občas sklamali, ale v Ježišovi som sa nikdy nesklamal. Nikdy ma neopustil. Nikdy sa ma nevzdal. Nenasledujem Ježiša preto, aby mi ľudia tlieskali. Nerobím to ani pre nejakú pozemskú odmenu. Nasledujem Ho preto, lebo pre mňa spravil tak veľa.

V Žid 12:1-2 pisateľ píše: „Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery.“ Občas budeš v tomto zápase znechutený. Niekedy toho bude na teba priveľa. Musíš sa pozerať na Ježiša. Potom to prekonáš.

Apoštol Pavol povedal starším v Efeze: „Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.“ (Sk 20:24, preklad prof. Roháček)

Mohol by si sa spätne pozrieť na svoj život a povedať: „Až do tohto bodu som dobehol s radosťou“? Ak to nemôžeš povedať, potom niečo zmeň, kým môžeš. Ak by mal byť dnešok tvojím posledným dňom, akou tragédiou by bolo, ak by si neurobil nič preto, aby si to napravil.

Ak nežiješ svoj kresťanský život tak, ako by si mal, potom je práve teraz čas na zmenu.

https://www.harvest.org