Tri dôvody, prečo máme byť v utrpení trpezliví - 13. október

„On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach;“ 1Pt 2:22

Tretím aspektom, v ktorom má Kristus pred ostatnými navrch, je, čo sv. Peter cituje z Izaiáša v 53:9. Tu môžete zhodnotiť, ako veľký musí byť tento muž. Pretože na tejto zemi ešte nebol človek, ktorý by nezhrešil slovom alebo skutkom. V Liste Jakuba 3:2 sa píše: „Veď sa my všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalý muž…“ Kde je však ten dokonalý muž a ako sa volá? Jakub tam mal doplniť, že existuje jeden – Kristus. Len On spadá do tej kategórie. Všetkých ostatných ľudí sv. Peter dáva na jednu kopu a vraví: „Kedysi ste boli ako blúdiace ovce“ atď. A neskôr, v 1Pt 3:18 stanovuje tento jasný rozdiel: „Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých,…“ Nikdy nebol nikto nevinný alebo bez hriechu v slove či skutku. Pretože toto sú dva aspekty, ktoré v sebe zahŕňajú celý život a bytie človeka. Slová a skutky, reči a činy. Aj na iných miestach písma sú spájané, napr. v Žalme 34:14-15: „Chráň si jazyk pred zlým a svoje pery od lživých rečí;  odstúp od zlého a rob dobre…“ Rozprávanie je však z týchto dvoch vznešenejšie: učiť iných správnosti, radiť, nabádať, utešovať, napomínať, vyznávať pravdu atď. Nikto nebude taký dokonalý, aby v niečom nezlyhal. Aj toto je čiastočný dôvod, prečo je Kristov príklad na najvyššej úrovni. Pre všetkých svätých je nemožné nasledovať jeho príklad. Pretože nikto nebude natoľko namyslený a znesväcujúci – pokiaľ by sa len nechcel zmeniť z Božieho dieťaťa a veriaceho kresťana na klamára a nasledovníka diabla –, aby sa dával v tejto záležitosti na rovnakú úroveň s Kristom a vychvaľoval sa tým, že je bez hriechu v slovách a skutkoch. A práve pre to bude tento titul s úctou a pravdou prináležať jedine Pánovi Kristovi: On, a nikto iný, trpel spravodlivý za nespravodlivých. Pretože nikto nie je spravodlivý a nevinný na základe svojich slov a skutkov. Všetci musia vyznať, že svoje utrpenie si spôsobili sami svojimi hriechmi a že je to len zaslúžený trest. A skutočnosť, že naveky neostávajú pod Božím hnevom a večným trestom a odsúdením, je tu jedine vďaka jedinému spravodlivému, ktorý bez vlastnej viny a bez toho, aby to On sám potreboval, ochotne trpel a zaplatil za nespravodlivých, čím zmieril Boží hnev. Utrpenia všetkých svätých sa musia držať pod utrpením Krista Pána. Spolu s celým kresťanským svetom sa musia modliť: „Odpusť nám viny naše,“ a vyznávať tento článok: „Verím v odpustenie hriechov.“ Teraz môžeš zhrnúť tri aspekty, ktorými svätý Peter nabáda kresťanov k trpezlivosti vo všetkom ich utrpení: v prvom rade si povolaný k utrpeniu. A dokonca aj keď budeš trpieť strašne a veľa, je tu Kristov príklad, ktorý nedokážeš dosiahnuť a nebudeš sa ním môcť chváliť alebo trvať na tom, že si ho dosiahol, aj keby si si už všetko pretrpel. Pretože mu dlhuješ utrpenie pre Božie meno. Toto je jeden aspekt. Druhým je, že Kristus netrpel kvôli sebe, že On takisto nemusel trpieť. Trpel pre teba a zo svojej dobrej vôle. Tretí aspekt – bol tiež úplne nevinný, bez akéhokoľvek hriechu vo svojom srdci a slov a skutkov navonok. Pretože keď je v srdci niečo zlé, nemôže to tam ostať skryté veľmi dlho; musí sa to tiež preukázať navonok, prinajmenšom v slovách, ako Kristus hovorí v Mt 12:34: „Lebo z plnosti srdca hovoria ústa.“

St. Louis ed., 12:549-551.

Náš príklad a skutočný pastier - 6. október

„Ale čože je to za sláva, keď vás bijú preto, že hrešíte?  Keď však dobre robíte, a predsa vytrváte v utrpení, to je milé Bohu,  lebo na to ste boli povolaní; pretože Kristus trpel za vás, dal vám príklad, aby ste nasledovali Jeho šľapaje.“ 1Pt 2:20-21

Na zdôraznenie tejto výzvy nám sv. Peter podáva príklad skutočného majstra, nášho vedúceho a Pána, Krista, ktorému sa to tiež stalo a ktorý musel trpieť najviac. Peter však o Kristovi hovorí tradičným spôsobom písma. Robí to tak, že Ho uvádza dvojito alebo duálne, nielen ako príklad – kde  by človek mohol uviesť aj iných svätých –, ale tiež ako pravého Pastiera a Biskupa našich duší, ktorý pre nás trpel a obetoval sa za náš hriech. Vyniesol ho na svojom tele na kríž. V tej druhej podobe je pre nás pokladom, útechou a spásou. Apoštol maľuje tento príklad prekrásne a slávne v jeho najvyššom a najvznešenejšom stupni, aby nás prilákal a pohol čoraz viac k trpezlivosti. On predstavuje skutočné utrpenie. V porovnaní s ním sú všetky naše utrpenia pomerne jednoduché a nepodstatné. Peter nám chce povedať, že pre toto ukrižovaniu alebo utrpenie má Ježiš úžasnú, veľkolepú slávu a obrovskú výhodu nad všetkými. Po prvé nám nechal príklad. Po druhé, trpel za nás všetkých. Po tretie, trpel úplne nevinne ako ten, ktorý nikdy nespáchal žiaden hriech. Tieto tri časti by sme mali nechať a necháme výhradne Jemu a pokorne vyznajme, že aj keby sme pretrpeli rôzne formy smrti, v porovnaní s Jeho utrpením je to nič. Pretože hoci je to najväčšie, najvyššie a najkrutejšie utrpenie, nie je to nič viac ako nasledovanie Jeho šľapají a príkladu. Ani zďaleka to nie je dosiahnutie príkladu nášho Pána. Len On sám ostáva Pánom, ktorý nás predchádza. Nech každý nasleduje Jeho príklad tak dobre, ako to len dokáže. Tento príklad však len ťažko docielime z diaľky. Pretože žiaden človek na tejto zemi nechápe, aké veľké bolo Jeho utrpenie a muky a aké nepríjemné a trpké sa to všetko pre Neho stalo. A keďže to nedokážeme vedieť či pochopiť, budeme viacmenej schopní napodobňovať a nasledovať Ho.  Ďakujme Bohu, že vidíme tento príklad pred sebou a nasledujeme ho. Nie sme však ani blízko, hoci jeden človek je k Nemu bližšie než druhý, čo závisí od toho, ako veľmi a vážne trpí a či má väčšiu alebo silnejšiu vieru a trpezlivosť. Toto je dôvod, prečo je Kristus  príkladom nie jedného či dvoch svätcov, ale všetkých, preto všetci musia so sklonenou hlavou vyznať: „Moje utrpenie sa mi môže zdať nepríjemné, trpké a ťažké, ale keď niekto začne hovoriť o utrpení môjho Pána Krista, s potešením budem mlčať, pretože jeho príklad je na tejto zemi nad všetky ostatné.“ A tak len toto samotné by malo pre nás byť výzvou a lákadlom, aby sme trpeli trpezlivo.  Samotný Kristus, tak veľká osobnosť, jediný a večný Boží Syn, sa nám stal príkladom impozantného utrpenia, ktoré nedokáže dosiahnuť či pretrpieť žiaden človek. Čo sa potom chceme sťažovať, keď my, ktorí sme v porovnaní s Pánom nízki, neskúsení študenti, zažívame nejaké utrpenie pre Neho – hoci On sa teší, že Ho predsa len nasledujeme, učíme sa od Neho a ostávame Jeho študentmi. … Ďalším aspektom, ktorý robí Ježišov príklad taký veľký a neporovnateľný je, že netrpel pre seba, a ani pre príklad, ale trpel za nás. Toto predstavuje aspekt, ktorého dosiahnutie je najviac nemožné. A žiaden svätec sa tu nemôže chváliť tým, že podľa Pánovho príkladu trpel ako Ježiš za naše hriechy. Nie. Tu je koniec akémukoľvek vychvaľovaniu. V tomto Kristus nezanechal žiaden príklad a nikto Ho v tom nemôže nasledovať. Lepšie povedané, jedine On sám bol ten, ktorý trpel za všetkých, aj za tých, ktorí sa dnes volajú svätí, aj za tých, ktorí sú ešte nepovolaní a hriešnici.

St. Louis ed., 12:545-547.

Udržiavaj si odstup - 29. september

„Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“

(Jk 1:14)

Žijeme v dobe, keď nikto nechce niesť zodpovednosť za svoje činy. Sme národ obetí. Všetci máme choroby. Nikto už viac nepoužíva frázu „zhrešil som“. Teraz sa hovorí: „Som chorý.“ Dávame to za vinu tomu. Dávame to za vinu tamtomu.

Biblia však hovorí: „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný – splodí smrť“ (Jk 1:14-15).

Pre veriaceho je modliť sa proti pokušeniu a potom sa náhliť k zraniteľnému miestu ako vloženie rúk do ohňa a potom sa modliť, aby ho oheň nepopálil. Prináša to dôsledky. Ľudia niekedy vkročia do pokušenia a myslia si: „Toto nie je problém. To zvládnem. Som silný.“

Takto zvykol rozmýšľať Samson. Z času na čas sa ho Filištínci pokúsili zabiť, ale vždy z toho vyviazol víťazne. Striasol ich zo seba ako handrové bábiky. Nikto ho nemohol zastaviť.

Diabol sa ho snažil zneškodniť. Namiesto toho, aby sa ho snažil zložiť na bojisku, zameral sa na spálňu. Samson zistil, aký bol dôsledok zahrávania s hriechom: hriech sa začne zahrávať s tebou. Ďôsledkom Samsonovho hriechu bola napokon smrť.

Potrebujeme si uvedomiť, že diabol je mocný nepriateľ. Biblia nám hovorí, že „obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral“ (1Pt 5:8). Možno si myslíš, že je neškodný, ale on je mocný. Samozrejme, že nie je mocnejší než Boh. Dokonca sa Bohu ani zďaleka nemôže rovnať. Tak či onak, je mocnou duchovnou bytosťou a my sa od neho chceme držať tak ďaleko, ako je to len možné.

https://www.harvest.org

Zmluva s očami - 22. september

„Zachovávaj sa čistý.“ 1Tim 5:22

Niekto povedal: „Prvému pohľadu nemôžeš zabrániť, ale ten druhý je hriech.“ Ježiš poukázal na to, že sa dá nemravne pozerať. Biblia zaraďuje „žiadosť očí“ medzi ďalšie väčšie hriechy. Počúvaj: „Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ Peter hovoril o „očiach plných cudzoložstva“. Nečudo, že Jób povedal: „Uzavrel som zmluvu so svojimi očami; ako by som mohol teda pozrieť na pannu?“ Tvoje oči vidia len to, čo im dovolí vidieť tvoja duša.

Modlitba dňa

Nech moje oči hľadia na Teba, Pane Ježišu, lebo potrebujem, aby moje srdce i myseľ naplnila Tvoja čistota a láska.

Billy Graham Evangelistic Association

Sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci - 15. september

J 20:22-23

„A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

Musíme mať správne pochopenie týchto Kristových slov. Tu nie je zavedená moc jedného rozprávajúceho, ale moc tých, ktorí veria. Takže moc toho, kto hovorí, a moc toho, kto verí, sú tak vzdialené ako nebo a zem. Boh nám dal slovo a silu rozprávať. Z toho však nevyplýva, že sa to podľa toho musí diať. Kristus tiež kázal a učil Slovo, a nie všetci, ktorí ho počuli, Mu aj uverili; a tam, kde uverili, to nebolo kvôli spôsobu, akým rozprával slovo, hoci to bolo Božie Slovo. Preto tu chce Kristus poznamenať: „Máš moc hovoriť slovo a kázať evanjelium a povedať: Ak veríš, tvoje hriechy sú odpustené; ale ak neveríš, tvoje hriechy odpustené nie sú. Nemáš však moc vieru stvoriť.“ Pretože sadenie a dávanie vzrastu sú dve odlišné veci, ako Pavol hovorí Korintským: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast.“ (1K 3:6) Preto sme nedostali autoritu vládnuť ako páni, ale byť otrokmi a sluhami, ktorí kážu slovo, ktorým privedú ľudí k viere. Preto ak veríš týmto slovám, získavaš silu. Ale ak im neveríš, potom to, čo hovorím a kážem ti nepomôže, hoci je to Božie Slovo. A neznevažuješ a nezahanbuješ mňa, ale samotného Boha. Preto nevera nie je nič iné ako rúhanie, ktoré robí z Boha klamára. Pretože keď poviem: „Tvoje hriechy sú odpustené v Božom mene,“ a ty neveríš, v podstate hovoríš: „Kto vie, či je to pravda a či to myslí vážne.“ Týmto robíš Boha a jeho slovo klamstvom. Bolo by lepšie, ak by si bol ďaleko od slova, ak neveríš. Pretože Boh nepovažuje Slovo za o nič menejcennejšie, keď ho namiesto Neho káže človek. Toto je potom moc, ktorú má každý kresťan danú od Boha.

St. Louis ed., 11:733-735.

Vlastná sila, ktorú má každý kresťan - 8. september

„A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril:  Prijmite Ducha Svätého. Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.“ J 20:22-23

Toto je ohromná, mocná sila, ktorú nikto nevychváli ako dostatočnú. Je daná smrteľnému človeku, krvi a telu nad hriechom, smrťou, peklom a nad všetkými vecami. Niektorí sa pýšia kánonickým zákonom, že Kristus im dal moc nad svetovými a nebeskými otázkami, čo by bolo v poriadku, keby tomu správne rozumeli. Pretože to uplatňujú tak, že ľuďom vládnu. Kristus toto nechce. Keď však dáva duchovnú moc a vládu, myslí tým nasledovné: „Keď vyriekaš slovo nad hriešnikom, malo by byť rovnako povedané v nebi a malo by mať takú autoritu, akoby sám Boh z neba prehovoril. Pretože On je v tvojich ústach. Z toho dôvodu je to aspoň tak dobré, akoby to bol povedal On sám. Teraz je pravda, že ak Kristus povie také slovo – keďže je Pán nad hriechom a peklom –, hovorí: „Tvoje hriechy sú odpustené,“ musia byť preč a nič nemôže Jeho slovu vzdorovať. Naopak, keď povie: „Tvoje hriechy nie sú odpustené,“ ostávajú neodpustené, takže ty, žiaden anjel, žiaden svätý alebo akékoľvek stvorenie nemôže odpustiť hriech, dokonca aj keby si sa utýral k smrti. Toto je však vlastná sila, ktorú každý kresťan má, pretože Kristus nás učinil účastnými všetkej svojej sily a moci. A touto silou a mocou nevládne nad ľuďmi, ale vládne duchovne a jeho kresťania vládnu takisto duchovne. Pretože nehovorí: „Budeš mať toto mesto, krajinu, diecézu alebo kráľovstvo a budeš nad nimi vládnuť.“ Namiesto toho hovorí: „Budeš mať moc odpúšťať a zadržiavať hriechy.“ Preto táto moc má dočinenia s vedomím, že som v moci slova Boha, môžem vyhlásiť trest, ktorého sa vedomie bude držať, takže žiadne stvorenie proti tomu nemôže nič urobiť vrátane hriechu, sveta a diabla. To je skutočná moc. Ale touto mocou nie som zodpovedný za telo, zem a ľudí, aby som im vládol zjavným spôsobom podľa politickej vlády. Namiesto toho som dostal oveľa väčšiu a vznešenejšiu moc, ktorá sa nedá porovnať s politickou mocou.

St. Louis ed., 11:731.