Zamyslenia 2020
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2020 (366)
„Ty mi dáš poznať cestu života; pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Ž 16:11)
Biblia hovorí príbeh o Gideonovi, ktorého Boh povolal viesť Izrael do boja. Gideon sa však obával. Nebol si istý, či to bola Božia vôľa, hoci k nemu prehovoril anjel. Gideon si preto žiadal potvrdenie. V podstate povedal: „Ak si to skutočne Ty, Pane, tak nech zajtra ráno, keď je rosa zvyčajne na zemi, nech je na tomto rúne. Ak bude rúno mokré a zem suchá, budem vedieť, že je to Tvoja vôľa.“
Nasledujúce ráno, presne ako Gideon žiadal, bolo rúno mokré a zem suchá. Ak si počul výraz „prestrieť pred Bohom rúno,“ tak pochádza z tohto príbehu.
Jeden zo spôsobov, akým k nám Boh prehovára, je cez okolnosti. Keď vnímam, že ma Boh vedie, verím, že to potvrdí aj okolnosťami. Pavol v Druhom liste Korintským 2:12 napísal: „Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi,“ Myšlienka je, že okolnosti sa urovnajú.
Ďalší spôsob, akým k nám Boh prehovára je cez Jeho pokoj. List Kolosenským 3:15 vraví: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach…“ Pojem „rozhoduje“ nesie význam rozhodcu, ktorý na ihrisku robí rozhodnutia. Inými slovami, Boží pokoj môže byť v našich srdciach rozhodcom.
Keď hľadáme Božiu vôľu, najprv si chceme byť istí, že naše rozhodnutia robíme na základe Božieho Slova. Potom sa modlíme, aby Pán otvoril dvere, čo je potvrdenie cez okolnosti. Následne prosíme o Boží pokoj. Ak vo všetkých uvedených krokoch nachádszame zhodu, potom sme na správnej ceste poznať Božiu vôľu.
„Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“ (Ž 119:105)
Všetko, čo potrebujeme o Bohu vedieť, nájdeme v Biblii. Bez výnimky. Aby sme spoznali Božiu vôľu pre naše životy, musíme najprv rozpoznať, že Boh prehovára predovšetkým cez svoje Slovo.
Počas Svätodušného sviatku, keď bol zoslaný Duch Svätý sa každý snažil pochopiť, čo sa dialo. Peter sa postavil a vyhlásil: „Ale toto je, čo povedal prorok Joel“ (Sk 2:16). Pre všetko, čo hovoríme a robíme, potrebujeme mať biblický základ.
Žiaľ, často sme svedkami toho, ako sa Božie Slovo vytrháva z kontextu. Máme tendenciu Bibliu čítať tak, že si vyberáme len to, čo sa nám páči – kúsok tu a kúsok tam.
Predstav si, že by si si čítal niekoho list. Najprv by si si prečítal záver, potom stred a následne by si si prečítal niečo z úplne iného listu, ktorý ti daný človek poslal. Potom by si sa snažil dať tomu zmysel. Nebude to fungovať. List, ktorý si dostal, potrebuješ čítať v kontexte. Čítaj začiatok, stred a koniec.
Rovnako, keď interpretujeme Písmo, musíme rozumieť tomu, komu bolo pôvodne adresované a aký bol naozaj jeho pôvodný význam. Celkom nápomocná môže byť aj nejaká znalosť pôvodného jazyka.
Biblia nás učí: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté...“ (2Tim 3:16, ekumenický preklad) Ďalší spôsob, akým môžeme tento verš preložiť je: „Každé Písmo je vdýchnuté od Boha.“ Ak chceš poznať Božiu vôľu, potom musíš byť dobre oboznámený s Božím Slovom. Žalmista napísal: „Sviecou mojim nohám je Tvoje slovo a svetlo mojim chodníkom.“
Ak chceme o Bohu niečo vedieť, potrebujeme poznať Božie Slovo.
„Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?“ (Jon 4:10-11)
Už si sa niekedy hneval na Boha? Buď úprimný. Možno si dúfal, že sa v tvojom živote niečo udeje a neudialo sa to. Alebo si sa možno za niečo modlil a Boh neodpovedal na tvoju modlitbu spôsobom, ktorý si od Neho očakával. A potom, možno Boh požehnal niekoho iného, keď si si myslel, že si to požehnanie zaslúžiš viac.
Jonáš sa na Boha hneval. Zatiaľ, čo sedel mimo Ninive a čakal, že nad ním bude vykonaný súd, Biblia nám hovorí: „Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval.“ (Jon 4:8) Biblia následne vraví, že Pán priviedol červíka, ktorý rastlinu rozožral, čím jej spôsobil smrť. Jonáš na to odpovedal nasledovne: „Lepšie mi je zomrieť, ako žiť.“ (v.8)
Zdalo sa, že Jonáša viac trápi, že stratí svoj úkryt pred slnkom než ľudia v Ninive. Stratil svoje pohodlie. Stratil celý obraz. Ninivčania zo svojich hriechov činili pokánie. Pomenovali veci pravým menom a Boh poslal svoje uzdravenie.
Problém s Jonášom bol ten, že bol sústredený výhradne na seba. Zatiaľčo Boh zachránil tisíce životov, Jonášovi chýbalo tienidlo. Máme tu muža, ktorý prežil tri dni a tri noci v bruchu ryby. Muža, ktorý činil pokánie, modlil sa a kázal pravdu ľuďom v Ninive. Muža, ktorého Boh použil, aby priniesol duchovné prebudenie. Napriek tomu upadol do hriechu.
Pripomína nám to, že bez ohľadu na to, ako dlho poznáme Pána, vždy môžeme veci pokašľať. Bez ohľadu na to, ako dlho poznáme Pána, možno stále potrebujeme, aby nás znova oživil.
„Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zjav 2:4)
Ak vo svojom živote chceš zažiť prebudenie, potom sa stretávaj s čerstvo obráteným kresťanom. Je to najlepšia vec, ktorú môžeš urobiť pre svoje vlastné duchovné zdravie. Novo obrátený veriaci je zapálený a má otázky, ktoré ťa privedú k opätovnému dôkladnému štúdiu Písma. Ty nového kresťana upevníš a on alebo ona znovu povzbudí tvoju vieru. Každý má z toho úžitok.
Na druhej strane, ak sa stretávaš so znudenými kresťanmi, s tými, ktorí sa dokonca stali cynickými, potom potrebuješ nejakých nových priateľov. Niekedy sa ľudia obávajú, že noví kresťania sa nemenia dostatočne rýchlo. Mňa však viac znepokojujú starší veriaci, ktorí sa úplne prestali meniť. Sú ustálení vo svojich cestách. Možnože len zamenili staré neresti ako nemorálnosť, opíjanie sa, drogy či nadávanie za nové ako pýcha, ohováranie, klebety či horkosť.
Fascinuje ma, že 80 až 90 percent kresťanov, ktorí osobne zdieľajú svoju vieru, sú kresťanmi dva roky alebo menej. Inými slovami, väčšina ľudí, ktorá príde ku Kristovi cez osobnú evanjelizáciu, to tak urobila preto, že niekto mladý vo viere s nimi zdieľal evanjelium.
Myslím si, že je to preto, lebo noví veriaci stále zisťujú, čo pre nich Boh vykonal. Stále sú z toho nadšení. Ako vo viere starneme a s Pánom už kráčame nejaký ten čas, niekedy tieto veci začneme brať ako samozrejmosť. Znamená to, že potrebujeme prebudenie. Potrebujeme byť znova pritiahnutí na to miesto, kde sme raz boli, kde si uvedomíme, ako dôležité je zdieľať s ostatnými to, čo pre nás Boh urobil.
Ak nemáme žiadnu túžbu zdieľať našu vieru, potom potrebujeme osobné prebudenie. Prebudení ľudia sú ľudia, ktorí evanjelizujú, pretože zdieľanie evanjelia je výsledkom života naplneného Kristom.
„Keď prahla duša vo mne, na Hospodina som sa rozpomenul, a moja modlitba prenikla k Tebe, do Tvojho svätého chrámu.“ (Jon 2:7)
Boh poslal Jonáša kázať ľuďom v Ninive, no Jonáš sa vybral na loď a šiel opačným smerom. Keď ich zasiahla prudká búrka, námorníci začali volať na svojich bohov. Jonáš im však povedal: „Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami.“ (Jon 1:12)
Zvyšok príbehu poznáte. Nasledovali Jonášovu radu a Pán priviedol „veľkú rybu“, aby Jonáša prehltla. Musím povedať, že Jonáš bol tvrdohlavý. Tri dni a tri noci strávil v bruchu veľryby… obalený morskými riasami… ryby ho plieskali po tvári… neuveriteľná vlhkosť. Napriek tomu odmietal ustúpiť.
Napokon sa Jonáš spamätal. Modlil sa. Tam, v bruchu spomínanej ryby, zažil osobné prebudenie. Jonáš bol pripravený vykonať to, do čoho ho Boh povolal. Boh ho obživil a znovu poveril.
Najprv Boh prebudil Jonáša, potom Jonáš priniesol prebudenie do Ninive. Bolo to preto, že sa nič nemôže stať skrze nás, dokiaľ sa to najskôr nestane nám. Musí to začať u nás.
Ak chceš svoje deti učiť kráčať po Božích cestách, potom sa uisti, že sám po nich kráčaš. Budú počúvať tvoje príbehy pred spaním a minikázne, no tiež budú sledovať tvoj život, aby videli, či žiješ to, čo kážeš. Niektoré veci od nás deti pochytia, iné ich musíme naučiť.
Ak chceš ľuďom, s ktorými pracuješ, povedať o Ježišovi Kristovi, potom sa uisti, že si príkladom Kristovho učeníka.
Prebudenie začína mnou a tebou.
„Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa.“ (Jon 1:1-2)
Mohol by si povedať, že Jonáš bol skutočný zbabelec. Keď mu Boh prikázal ísť do Ninive a kázať, jeho odpoveď v podstate bola: „V žiadnom prípade! Títo ľudia sú skazení. Nechcem tam ísť.“
Pravdou je, že Ninivčania boli nesmierne krutí ľudia. Boli známi svojím barbarstvom. Totiž, keď porazili nejaký národ, často svojich väzňov pred popravou mučili. Takisto boli známi tým, že zaživa upaľovali chlapcov a dievčatá. Mučili ostatných tak, že im strhávali kožu z tela a nechávali ich zomrieť na pálčivom slnku. Touto nehoráznosťou sa navyše chválili a dávali ju okázalao najavo. Dokonca svojej vlastnej krutosti stavali pamätníky.
Ďalší dôvod pre Jonášovu neochotu bol, že Ninive bolo hlavným mestom Asýrie, ktorá bola nepriateľom Izraela. Jonáš, ktorý bol izraelský patriot, si to dôkladne zvážil a vyvodil záver, že ak nepôjde a nebude Ninivčanom kázať, Boh nad nimi vykoná súd − a Izrael by tým mal o jedného nepriateľa menej.
Avšak s trochou dodatočného presviedčania Jonáš šiel a kázal Ninivčanom − a to malo za následok najväčšie duchovné prebudenie v celej Biblii.
Bez toho, aby o tom Ninivčania vedeli, ich dni boli spočítané. Asýria bola v tej dobe svetovou veľmocou. Vládla dvesto rokov. Obkľúčenie Ninive, ktoré malo približne milión obyvateľov, si vyžadovalo tri dni. Na staroveké časy to bolo veľmi veľké mesto. Nepotrvá však dlho a príde Babylon, ktorý si ho podrobí. Boh poskytol Ninive poslednú šancu.
Ak Boh mohol použiť na prinesenie prebudenia do Ninive niekoho ako Jonáš, potom určite môže použiť na prinesienie prebudenia do nášho národa niekoho ako si ty alebo ja.
„Lebo lepší je deň v Tvojich sieňach ako inde tisíc; radšej chcem stáť na prahu v dome svojho Boha ako zdržiavať sa v stanoch bezbožnosti.“ (Ž 84:11)
Spomínam si na udalosti z môjho života, kedy veci vyzerali dosť pochmúrne. Potom som však volal na Pána a On zasiahol.
V našej predstave veci vyzerajú dosť pochmúrne. Boh však vraví: „ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ (2 Kron 7:14)
Boh v podstate hovorí: „Prever si to. Volaj na mňa a pozeraj, čo urobím. Modli sa teraz. Nasleduj môj recept na prebudenie. Sleduj, ako zasiahnem.“
Božou túžbou je požehnať nás. A vedel si, že Boh nás chce požehnať oveľa viac než my sami chceme byť požehnaní? Žalm 84:12 nám pripomína: „Lebo Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje; Hospodin neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony.“
Častým dôvodom našich modlitieb sú naše potreby − nachádzame sa v kríze. Potrebujeme uzdravenie… potrebujeme nasmerovanie… potrebujeme finančné zabezpečenie. Modlíme sa, lebo sme v kaši. Nefunguje to tak, že Boh nám jednoducho zabezpečí všetko, čo sme kedy chceli a naše životy budú bez problémov a konfliktov. Skôr je to tak, že Boh v našich životoch dopustí konflikt, aby sme videli svoju slabosť a následne Božiu veľkosť, keď sa na Neho spoľahneme.
Neverím tomu, že základnú potrebu akéhokoľvek národa vyrieši nová hlava štátu či nová vláda. Verím však, že to čo každý národ potrebuje, je riešenie, ktoré prichádza zhora a mení duchovný život. Preto sa potrebujeme modliť.
„Preskúmaj ma, ó Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti!“ (Ž 139:23-24)
Modliť sa a následne žiť vo vedomom hriechu je ako položiť nebeský hovor. Žiadne modlenie na svete nám nepomôže, pokiaľ žijeme v hriechu.
V Izaiášovi 59:1-2 bol vyhlásil: „Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a Jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ Žalmista podobne povedal: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)
Ak sa v našom živote má uskutočniť osobné prebudenie, musíme činiť pokánie z každého vedomého hriechu. Nezahŕňa to len hriechy, ktoré sme vykonali (zlé veci, čo sme urobili), ale takisto aj nekonanie dobra.
Môžno na to povieš: „Veď žijem čistý život. Neklamem. Nekradnem. Neopíjam sa. Som svojmu partnerovi verný.“ Nech ťa Pán za to všetko žehná. Avšak stále môžeš mať na svedomí nekonanie dobra. Biblia učí: „A tak: kto vie dobre robiť, a nerobí, má hriech.“ (Jk 4:17)
Ak ťa Boh nabáda k zdieľaniu evanjelia a ty mu povieš nie, ak ťa žiada o slobodné zdieľanie tvojich financií a investovanie do Jeho kráľovstva a ty bez zaváhania odmietaš, ak ťa povzbudzuje k častejšiemu modleniu a ty to odmietaš, to všetko môže predstavovať hriech nekonania dobra.
Boh chce zmeniť tvoj život a odpustiť ti všetky hriechy. Robíš vo svojom živote niečo, čo vieš, že by si ako nasledovník Ježiša Krista nemal robiť? Ak áno, potrebuješ sa od toho odvrátiť. Pokiaľ to neurobíš, nikdy nezažiješ osobné prebudenie.
„Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ (Mt 7:7)
V dejinách ľudstva prebudenie nikdy nenastalo bez modlitby. Prebudenie začína modlitbou.
Boh povedal: „ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ (2. Kron 7:14)
Všimni si, že Boh povedal: „keď sa ľud môj bude modliť a hľadať moju tvár.“ Nemali by sme sa len modliť, ale aj hľadať Jeho tvár. Je v tom rozdiel. Môžeme sa modliť nasledovne: „Pane, pošli prebudenie. Amen.“ A teraz je čas na obed. Alebo sa môžeme modliť: „Pane, hľadáme Ťa. Pane, voláme na Teba. Pane, zúfalo po tebe túžime. Pane, potrebujeme ťa. Pošli nám prebudenie.“ Je to vlastne modlitba, ktorá nie neberie ako odpoveď.
Sme trúfalí, keď sa takto modlíme? Nie, pretože Ježiš povedal: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ (Mt 7:7) Iný preklad by mohol znieť: „Pokračujte v prosení, hľadaní a klopaní.“ Ježiš ďalej pokračuje: „Lebo každý, kto prosí, dostane; a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené.“ (v.8)
Keď sa modlíme o prebudenie, modlíme sa v súlade s Božou vôľou. Keď sa modlíme o spásu milovaného človeka, tiež sa modlíme v súlade s Božou vôľou. V našich modlitbách potrebujeme Boha naliehavo prosiť a hľadať Jeho tvár, nie ustupovať.
Prebudenie nedokážeme zorganizovať, ale môžeme za neho zápasiť v modlitbe. Možno pre neho pripravíme pôdu. Ešte lepšie, pôdu by sme mali premodliť. Nenechaj sa odradiť.
„Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení;“ (1K 11:31)
Hovorí sa, že spokojnosť so sebou je smrťou pokroku. Každý kresťan, ktorý skutočne pozná, čo znamená nasledovať Ježiša, si vždy bude uvedomovať, že je pred ním dlhá cesta. Chceme napredovať duchovne. Musíme pokračovať v raste a učení.
A ak chceme vidieť prebudenie, potom sa musíme pokoriť a modliť. V 2. Kron 7:14 Boh hovorí: „ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“
Písmo využíva dvanásť hebrejských slov na vyjadrenie slovesa modliť sa. To, ktoré je použité vo verši 2. Kron. 7:14, znamená pravidelne súdiť sám seba. Zvyčajne sme veľmi rýchli k súdeniu a kritizovaniu ostatných, zatiaľ čo Biblia nám vraví, že v skutočnosti by sme mali súdiť seba.
Jednoducho povedané, súdiť seba znamená, že si budeme uvedomovať, že je pred nami dlhá cesta. Si spokojný so svojím duchovným stavom? Po rokoch kráčania s Pánom povedal apoštol Pavol nasledovné:
„Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil. Bratia, ja si nemyslím, že som už uchvátil. Ale jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi.“ (F 3:12-14)
Ak by sme trávili menej času kritizovaním ostatných a viac času sebaskúmaním, potom by sme možno zažili prebudenie.
Viac...
„Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. (L 15:10)
Ak si kresťan, potom som si istý, že budeš súhlasiť, že najdôležitejší deň v tvojom živote bol deň, kedy si svoj život odovzdal Ježišovi Kristovi. Bol to najvýznamnejší deň z viacerých dôvodov: prešiel si z tmy do svetla, z moci satana do Božej moci. Tvoj večný osud sa zmenil z miesta nazývané peklo na miesto nazývané nebo. Biblia nás učí, že nebo jasá nad hriešnikom, ktorý činí pokánie.
Avšak, bol to tiež deň, kedy sa v tvojom živote začala skutočná duchovná vojna. Hovorí sa, že obrátenie urobilo z našich sŕdc bojové pole. Veriacich môžeme poznať podľa ich vnútorného bojiska ako aj ich vnútorného pokoja.
Spočíva to v nasledovnom: každý, kto si zvolí byť na strane Pána Ježiša Krista bude čeliť ťažkej opozícii zo strany satana a jeho nasledovníkov. Buď budeš bojovať alebo budeš porazený. Buď územie zaberieš alebo ho stratíš. Nemôžeš byť duchovným pacifistom, lebo inak budeš zrazený k zemi. Na duchovnom boji sa musíš aktívne podieľať.
Je načase obliecť si duchovnú výzbroj a na základe Božieho slova sa naučiť, ako byť v Ježišovi Kristovi slávne víťaziť. Apoštol Pavol Timotea vyzýval: „Spolu (so mnou) znášaj protivenstvá ako dobrý bojovník Krista Ježiša. Nikto z vojakov sa nepletie do zamestnaní (každodenného) života, aby sa páčil svojmu vojvodcovi.“ (2Tim 2:3-4)
Ako cirkev spoločne pochodujeme vpred, dokonca aj proti nepriateľským pevnostiam. Môžeme tu a tam prehrať šarvátku alebo bitku, ale vojnu vyhráme. Pravda evanjelia nakoniec zvíťazí.
„povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať.“ (L 18:1)
Modlil som sa viac ako tridsať rokov, aby moja mama prijala Krista. Začal som sa zamýšľať nad tým, či Boh vôbec niekedy vypočuje moju modlitbu. On ju však vypočul. Všetko sa udialo v Jeho čase. Biblia vraví: „Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11).
Nechceme veci uponáhľať. Nechceme predbiehať Pána, a nechceme za ním zaostávať. Chceme Jeho dokonalú vôľu v Jeho dokonalom čase. Musíme však byť vytrvalí v modlitbe.
Ježiš povedal: „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ (Mt 7:7) Všimni si, s akou stúpajúcou intenzitou Ježiš použil slová proste, hľadajte a klopte.
Začíname prosbou Boha o niečo. Potom prechádzame na ďalšiu úroveň: hľadáme. Nechystáme sa vzdať. Napokon klopeme. Udierame na dvere. Nie neberieme ako odpoveď. V našich modlitbách musíme byť vytrvalí. Nechceme sa vzdať.
Ak naša prosba nie je v súlade s Božou vôľou, vtedy Boh hovorí nie. Ak je načasovanie nesprávne, Boh vraví: spomaľ. Ak sa mýliš, Boh vraví: potrebuješ rásť. Ak je však prosba v súlade s Božou vôľou, načasovanie je správne a ty sa nemýliš, Boh vraví: áno.
Nie vždy poznáš Božiu vôľu, ale myslím si, že ak sa modlíme za spásu milovaného človeka, ak sa modlíme za duchovné prebudenie vo svojej krajine (naliehavo ho potrebujeme), ak sa vo svojich životoch modlíme za Božiu vôľu, nemôžeme ustúpiť. Nemôžeme sa vzdať.
Musíme pokračovať v prosení. Musíme pokračovať v hľadaní a klopaní. Biblia zasľubuje, že ak to budeme robiť, dvere sa nám otvoria.
„Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.“ (Jk 1:12)
Často sa mi stáva, že preplním hardvér na svojom počítači, pretože nikdy nevymažem žiadnu fotografiu. Mám veľmi veľa fotografií svojej rodiny, obzvlášť svojich vnúčat. Všetky si ich odkladám. Z času na čas, keď sa snažím otvoriť nejaký dokument, mi na obrazovke vyskočí malá správa, že môj hardvér je plný. Musím vyprázdniť kôš a vymazať zopár vecí.
Nebolo by skvelé, keby naše mysle boli tak plné Božieho Slova, že keď by diabol prišiel so svojimi pokušeniami, uvidel by malú správu - hardvér je plný?
Vo všeobecnosti k nám pokušenie prichádza v našej mysli. Prichádza vo forme myšlienky. Akoby klopalo na dvere našej predstavivosti. Niekto povedal, že nedokážeš zabrániť tomu, aby vták lietal nad tvojou hlavou, no môžeš ho zastaviť v tom, aby si v tvojich vlasoch postavil hniezdo.
Kľúčom je poznať Božie Slovo. V skutočnosti je memorovanie Božieho Slova skvelá vec. Žalmista vraví: „Tvoju reč som skryl vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil.“ (Ž 119:11)
Keď diabol pokúšal Ježiša na púšti, Ježiš mu odpovedal citáciou Písma. Zastával územie, ktoré dokáže zastávať každý kresťan. Ježiš nám ukazuje ako odolávať pokušeniu − a áno, pokušeniu je možné odolať.
Biblia vraví: „Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.“ (Jk 1:12) Pokušeniu dokážeme odolať. Slovo blahoslavený, ktoré je použité v tomto verši, znamená „šťastný.“ Ak chceš byť šťastný človek, potom si stráž svoju myseľ. Povedz nie pokušeniu a áno Bohu.
„I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!“ (Mt 6:13)
Raz som videl nálepku na aute, ktorá hovorila: „Neuvoď ma do pokušenia… Viem ho nájsť sám.“
Presne to je problém. Zbytočne sa ocitáme v situáciách, v ktorých sme citliví na pokušenie. Všetci poznáme svoje slabosti. Všetci vieme, kde by sme mohli ľahko padnúť.
V Pánovej modlitbe nás Ježiš učil modliť sa nasledovne: „I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!“ (Mt 6:13) V podstate Bohu hovoríme: „Neveď ma na miesto, kde je viac než dokážem zniesť. Pane, pomôž mi, aby som nebol pokúšaný nad moju kapacitu odolávať pokušeniu.“
Mám pre vás dobrú správu. Biblia nám vraví: „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.“ (1K 10:13) Keď to voľne parafrázujem, znamená to, že Boh nám nedá viac, než dokážeme zniesť. Pokušenia existujú, no našou úlohou je vyhýbať sa im ako je to len možné.
Veci si veľmi sťažujeme, keď sa stretávame s nesprávnymi ľuďmi na nesprávnych miestach, čo môže v konečnom dôsledku viesť k tomu, že budeme konať nesprávne. O pokušení potrebuješ vedieť nasledovné: je lákavé. Diabol zvádzal ľudí dlhú dobu a je v tom celkom dobrý odborník.
Pokúšal Ježiša na púšti. A ak pokúšal Ježiša, potom bude určite pokúšať aj nás. Pokušenie príde. A keď bude tu, najlepšie miesto, na ktorom sa môžeme nachádzať je Božia vôľa. Najlepším miestom, kde môžeme byť, je kráčať s Pánom.
