Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (366)

štvrtok, 03 december 2020 02:00

Pokladať všetko za stratu - 3. december

Napísal(a)

A iste aj pokladám všetko za stratu pre nekonečne vzácne poznanie Ježiša Krista, svojho Pána. List Filipským 3:8

Pre Božie dieťa je ťažké pokladať všetko za stratu. Dá sa to iba vtedy, ked' sa na všetko pozrie zo správnej perspektívy, ktorá závisí na poznaní Ježiša.

Preto by si sa mal neustále vracať k najúprimnejšej, najhlbšej a jedinej neotrasiteľnej podstate svojho života: k poznaniu Ježiša.O ničom ďalšom toho veľa nevieš. Okolnosti života sa môžu zmeniť v jedinom momente. Ježiš sa však nemení.

Ako roky bežia, aj ty sa meníš. Je ťažké uveriť, že nás môže postihnúť vážna choroba alebo utrpenie, ale deje sa to. Ak Pán Ježiš nepríde skôr, jedného dňa nás pochovajú, ak vôbec budeme mať hrob. Ktovie, či nezomrieme počas katastrofy, kedy už nebude nikoho, kto by pochoval mŕtvych.

Stratíme všetko okrem toho, že poznáme Ježiša. Ani smrť to poznanie nemôže ukončiť. Všimol si si, ako sa tie najlepšie veci v živote rozpadajú? Postupne ti Boh viac a viac ukazuje tvoju biedu. Zistíš, že hriech a sebectvo nakazili dokonca aj tvoje kresťanstvo. Ak Boh milosťou neprikryje tvoju službu v Božom kráľovstve, prepadneš Božiemu hnevu. Pre Boha nie je čistá a svätá. Vidí tvoje city, myšlienky a nedostatok horlivosti. Pred Božou tvárou nám nič nezostane. Všetko vedie k obvineniu a zavrhnutiu.

Nie je teda bohatstvom, ked' smiem všetko považovať za stratu a obrátiť sa k Ježišovi? Nikdy sa ma nevzdal a ani to nikdy neurobí.

Len si predstav, že Ho smiem poznať! Nikdy sa mi nestratí z očí. Vierou Ho uvidím tvárou v tvár skrze Slovo.

Nikdy ma neunaví myslieť na Ježiša. Nestane sa to ani vo večnosti. Bude prvý, koho budú moje oči hľadať, ked' budem musieť prejsť na druhú stranu. A ked Ho uvidím, neodtrhnem od Neho zrak. Poznať Ježiša je naveky tá najúžasnejšia vec.

streda, 30 december 2020 02:00

Šťastie - 30. december

Napísal(a)

"Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!" Žalm 16:2

Náš osud vo večnosti závisí od toho, kto alebo čo je naším ’šťastím’, kým žijeme tu na svete.
Pán Ježiš nám ukazuje muža, ktorý si užil svoje šťastie počas života (L 16:19-31; (boháč a chudobný Lazar). Nakoniec kvôli tomu skončil v zatratení.

’Šťastie’ neznamená to, že tento muž sa mal dobre, kým žil. Mnohí ľudia sa majú dobre mnohorakými spôsobmi práve preto, že sú požehnaní Bohom. A Božie Slovo hovorí, že "Pán neodoprie blaho tým, čo chodia bez úhony". (Ž 84:12)
’Šťastie’ je to, čo dáva ľudskému srdcu celé a úplné uspokojenie. Å šastie je to, načo je ľudské srdce zamerané a to, z čoho sa srdce skutočne teší. Ak niečo takto uspokojí človeka a ide to pomimo Boha, je nemožné, aby bol človek spasený.
Aký zničený bol ten bohatý muž vo svojej duši, vidíme na jeho modlitbe, ktorú sa modlil v podsvetí. Človek by si pomyslel, že bude prosiť o svoje spasenie, o večný život, o odpustenie hriechov, alebo o niečo iné. Ale to nerobí z jednoduchého dôvodu. Je nemožné pre jeho dušu prosiť za niečo také. On prosí o kvapku toho, čo mal ako svoj život, svoje šťastie vo svete. Ale Pán Ježiš ukazuje, čo to znamená byť zatratený. Je to ešte vážnejšie, ako to Ježiš obrazne predstavuje u muža, ktorý mal svoje šťastie tu, kým žil na svete.
S tým, o koho sa Boh stará, je to presne opačne. On nenachádza šťastie v ničom na tomto svete. Aj keby bol bohatý a mal sa veľmi dobre na tomto svete, nijako to nemôže uspokojiť jeho vnútorného človeka. Napríklad Abrahám - bol bohatý, ale nikdy sa neuspokojil len s týmto svetom.
Preto sa o nás, ktorí veríme, Boh stará tak, že musíme vyznať: niet pre mňa šťastia mimo Teba. Keď Ťa mám, nemám chuť na nič iné na svete!

nedeľa, 27 december 2020 02:00

Keď vidíme bezbožných ľudí - 27. december

Napísal(a)

"Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá." Žalm 73:21-22

Mnohí ľudia bývajú zatrpknutí a prichádzajú s výčitkami voči Bohu, pretože - ako hovoria - nepočuje ich modlitby.
Toto je veľmi nebezpečné. Dokonca aj veriaci kresťania môžu od Neho odísť, keď sa ich zmocní takáto zatrpknutosť. Na vlásku to bolo aj s Asafom, ktorý písal dnešný žalm.

Zvlášť zlé sa to zdá vtedy, keď vidíme bezbožných ľudí - ľudí, ktorí sa často posmievajú Bohu - ako sa majú dobre, že majú šťastie vo všetkých veciach.
Ale táto horkosť vychádza z nerozumu. Musíme sa zachovať ako Asaf: on išiel do Božej svätyne, aby videl, ako je to s bezbožníkmi. Vtedy zistil, že ten zdanlivý úspech, ktorý majú, v skutočnosti spôsobuje to, že ich Boh ponecháva samých na seba. Že je ako tobogan, ktorý ich vedie nadol. Vtedy končia výčitky spravodlivého, ktorý poukazoval na to, že sa majú dobre. (Ž 73:8-9)
Boh sa stavia k človekovi podľa toho, ako sa človek stavia k Nemu. (Ž 18:26) Ak človek nechce od Boha poznanie, ak sa nechce skloniť pred pravdou, ktorá pochádza z Boha, odpovedá Boh tým, že ponechá človeka samého na seba. A vtedy môže človek robiť, čo len chce. Zo začiatku to vyzerá ako šťastie a úspech, ale v skutočnosti to znamená, že Boh sa vzdal človeka, a človek je stratený.
Takto to nie je s tými, o ktorých sa Boh stará. Keď Boh počuje naše modlitby, nevypĺňa ich vôbec tak, ako by sme si my prirodzene želali. O nás sa v Biblii stále hovorí: "...lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a švihá každého, koho prijíma za syna". (Žid 12:6)

On sa k nám správa ako k synom. Preto nie je dôvod na zatrpknutosť. Ale sú tu všetky dôvody na to, aby si povedal nášmu Bohu a Otcovi: ďakujem za všetky veci v mene Pána Ježiša Krista!

"A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro." List apoštola Pavla Rímskym 8:28

Keby si stretol človeka, čo hovorí: Nemám nič, za čo by som mohol Bohu ďakovať, neuzdravuje ma, nedáva mi to, za čo prosím, môj život je plný trápenia a ťažkostí - čo by si mu odpovedal?
Je veľmi potrebné, aby si v tom mal jasno. Nie preto, že by bolo isté, že takého človeka stretneš, ale kvôli tebe samému!

Aby sme v tom mali jasno, musíme si položiť otázku: čo je to úspech? Čo sú to ťažkosti? Čo je šťastie? Čo je nešťastie?

Aby sme našli odpoveď na tieto otázky, musíme sa opýtať ešte raz: čo vlastní človek?
My nemáme náš majetok, naše peniaze, ani naše vlohy, ani naše vlastnosti, ani nič, o čom hovoríme. Všetko toto máme požičané od Boha a raz to musíme vrátiť.
Ale sú tu dve veci, ktoré máme, a od ktorých sa nemôžeme odpútať: okamih a večnosť!
My vlastníme okamih - a budeme žiť celú večnosť. Tu v okamihu sa rozhoduje o tom, ako bude naša večnosť vyzerať.
Boh nám v spasení dáva blaženú večnosť, dokonalú harmóniu. Dáva nám možnosť stáť v dokonalom Božom kráľovstve spolu s Božím Synom, kde je Boží Syn bratom medzi bratmi. (R 8:29)
Teraz v čase - v okamihu - sa rozhoduje o tom, či dosiahnem cieľ, ktorý predo mňa Boh postavil.
Všetko, čo mi teda pomáha dosiahnuť tento cieľ, je úspech. To je šťastie. Všetko ostatné sú ťažkosti a nešťastie.
Z tejto pozície môžeme odpovedať tomu, kto hovorí, že nemá nič, za čo by Bohu ďakoval. To, že nie si zdravý, že nedostávaš to, za čo sa modlíš, že máš ťažkosti a trápenie, to je také isté Božie požehnanie a pomoc, ako keď uzdravuje iných ľudí a dáva im to, čo ty nedostávaš.
Pretože milujúcemu Boha všetky veci slúžia na dobré!

štvrtok, 17 december 2020 02:00

Pravdivá vďačnosť - 17. december

Napísal(a)

"Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristu Ježiši." Prvý list apoštola Pavla Tesalonickým 5:18

Keď sa Samaritán vrátil späť k Pánovi Ježišovi, On sa ho spýtal: "A kde sú deviati?"
Zoberme si túto otázku symbolicky, ako ilustračný príklad. A kde sú deviati? Tí sú všade okolo, kde človek hľadá pomoc u Pána Ježiša a dostáva ju - ale potom Ho viac nepotrebuje.

Mnohí ľudia kričia k Bohu, keď sú v núdzi. A Pán ich počuje a pomáha im. On nás sám vyzval, aby sme na Neho volali v deň súženia. (Ž 50:15) Boh nám pomáha oveľa viac, ako si myslíme.
Ale hľadať Božiu pomoc, to nie je to isté, ako hľadať Boha samého!
Je to falošná láska k Pánovi Ježišovi, keď človek miluje Jeho dary a požehnanie, ale nezáleží mu na Ňom ani na spasení od Neho.
Preto musíme sami sebe položiť otázku: ako je to vlastne s mojím vzťahom k Pánovi Ježišovi? Čo v skutočnosti znamená pre mňa Pán Ježiš? Vzťah k Bohu je práve taký, aký je vzťah k Pánovi Ježišovi, nie iný.
"Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal." (J 5:23)
Ak chcem mať jasno vo svojom vzťahu k Pánovi Ježišovi, môžem sa celkom jednoducho spýtať: Ako je to s mojou vďačnosťou k Pánovi Ježišovi? Ctím si Pána Ježiša?
Pravdivá vďačnosť oproti Bohu je vždy v Pánovi Ježišovi Kristovi.

Pravdivá vďačnosť - to, že naozaj ctím Pána Ježiša - sa ukazuje nielen v tom, že ďakujem Bohu za všetky dobré veci, ktoré dáva, ale ukazuje sa predovšetkým v tom, že Mu ďakujem za všetko, čo sa mi nepáči a čo nemám rád!
Ak ďakujem za to, čo nemám rád, tak to nie sú dary, na ktoré je zamerané moje srdce, ale On sám, ktorý ich dáva! A to je svedectvo o viere, ktorá vedie ku spáse!

nedeľa, 13 december 2020 02:00

Len jeden dostal spásu - 13. december

Napísal(a)

"Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Odpovedajúc Ježiš riekol: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati?" Evanjelium podľa Lukáša 17:15-7

Čo je príčinou toho, že sa ten jeden malomocný vrátil, ďakoval Pánovi Ježišovi a oslavoval Boha, kým ostatní deviati to neurobili?
Vysvetlenie môže byť len jedno. Tento muž potreboval samotného Pána Ježiša. Potreboval Ho aj potom, čo sa mu od Neho dostalo pomoci.

Všetci desiati malomocní boli v najväčšej núdzi, v akej mohol človek vo vtedajšej dobe byť. Boli nevyliečiteľne chorí a smerovali k smrti. Navyše boli odvrhnutí spoločnosťou. Potrebovali pomoc. Pomoc, akú im žiadny človek nemohol poskytnúť. Pomôcť im mohol jedine sám Boh.
Pán Ježiš im pomohol a uzdravil ich. Potom ich poslal ku kňazom, pretože podľa Božieho Slova len kňazi mali právo, aby skonštatovali, že malomocní boli vyliečení. Cestou ku kňazom zrazu zistili, že sú uzdravení, a my môžeme len tušiť, aká to bola pre nich veľká radosť.

Vtedy sa ten jeden z nich vracia naspäť k Pánovi Ježišovi. Silným hlasom oslavuje Boha a padá na tvár k Ježišovým nohám. Ďakuje Mu. To ukazuje nielen vďačnosť, ale aj to, že On verí v Pána Ježiša ako Boha. Keď zistil, že bol uzdravený, pochopil, kto bol Ten, ktorý to spravil. Vieme dobre, že aj Samaritáni mali Mojžišov zákon s jeho zasľúbeniami o príchode Mesiáša. K tomu Pánovi Ježišovi sa on musel vrátiť. Pán Ježiš sám bol pre neho dôležitejší ako uzdravenie.
Preto tento Samaritán dostáva niečo, čo ostatní deviati nedostávajú. Pán Ježiš mu hovorí: Tvoja viera ťa zachránila! Ostatní deviati dostali pomoc aj uzdravenie, ale nie spásu.

Komu sme podobní? Sme podobní tým deviatim, alebo tomu jednému?

streda, 09 december 2020 02:00

Ježišove znamenia - 9. december

Napísal(a)

"Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal." Evanjelium podľa Lukáša 16:31

Keď Pán Ježiš učinil svoj prvý div v Káne Galilejskej, keď premenil vodu na víno, vyjavil svoju veľkosť a nádheru. Ale boli to len Jeho učeníci, ktorí v Neho uverili. Všetci, ktorí tam boli a videli, čo sa stalo, sa čudovali. Nemohli pochopiť, ako sa môžu diať také veci. Ale aj tak v tom nevideli Ježišovu nádheru a nepriviedlo ich to k viere v Neho.

Toto ukazuje, že divy a zázraky nie sú samé osebe ’dôvodom viery’, hoci to niektorí ľudia v dnešnej dobe tvrdia. Aj keby zosnulí veriaci vstali z hrobov a hovorili by ľuďom, aby sa obrátili, neuverí im nikto iný, len ten, kto Božie Slovo prijímal predtým. "Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal", hovorí Pán Ježiš.

Keď Pán Ježiš chodil po Izraeli, veľa ľudí zažilo Jeho divy na vlastnej koži. Ale nie všetci boli napokon spasení. Napríklad z desiatich uzdravených malomocných oslavoval Boha len jeden.
Naopak všetci, ktorí počúvli Ježišove slová, boli spasení. A všetci, ktorí k Nemu prišli so svojimi hriechmi, boli spasení. (J 6:37) Len Božie Slovo vytvára vieru a dáva spasenie a spoločenstvo s Bohom!
Pre tých, ktorí uverili, sú divy Pána Ježiša znamením. Znamením toho, kto Pán Ježiš je a prečo prišiel na tento svet. Ježišove divy sú znamením toho, že On sám nám chce pomôcť v každej núdzi.
Aj v dnešnej dobe môže Pán Ježiš pomôcť človeku zázrakom, keď vidí, že je to potrebné. Ale nerobí to preto, aby sme boli zaujatí oslavovaním zázraku, ale preto, aby nám pomohol. Touto pomocou chce Pán Ježiš aj dnes zjaviť svoju nádheru tým, ktorí v Neho veria.

sobota, 05 december 2020 02:00

On sa chce dostať do domácností - 5. december

Napísal(a)

"Toto znamenie v Káne Galilejskej bolo prvé, ktoré Ježiš urobil a vyjavil svoju slávu. I uverili v Neho Jeho učeníci." Evanjelium podľa Jána 2:11

Svoj prvý div učinil Pán Ježiš na svadbe. Premenil vodu na víno. Nie je to žiadna náhoda, že Pán Ježiš mal zjaviť svoju nádheru v novej domácnosti. Práve skrze domácnosť zasial nepriateľ hriech do sveta. (1 M 3)
Pán Ježiš prichádza do domácnosti so všetkou svojou silou a nádherou.

To, čo sa deje v domácnostiach, je úplne rozhodujúce pre ľudí a krajinu. Podľa Božieho Slova je domácnosť prvoradá a základná bunka spoločnosti. Preto nie je div, že nepriateľ chce zničiť domácnosť a Boží poriadok, ktorý sa jej týka. Všetka antikresťanská ideológia robí spoločnosť nadradenú a presadzuje, aby mala moc a vplyv na naše domácnosti. To je jeden z mnohých spôsobov, ktoré satan používa, aby pripravil cestu pre posledného antikrista.
Nebudeme sa tým ďalej zaoberať. Zdôraznime však, že je veľa nešťastných domácností. Mnohé páry začali svoje manželstvo zle. Ako sa hovorí, ’museli sa zobrať’. Základ pre obojstranne dobrý vzťah chýba, a tak je tým samozrejme poznačená celá domácnosť. Ale hriech a disharmónia sa dostali aj do mnohých domácností, kde sa to ’začalo dobre’.

Ježišov prvý div nám ukazuje, že On sa chce dostať do domácností a spraviť nemožné možným! Aj keď sa manželstvo začalo zle, to neznamená, že musí aj zle pokračovať. Ak sa do domácnosti dostalo v nejakej podobe zlo, nemusí sa ďalej rozvíjať. Ale je len jeden, kto to dokáže napraviť: Pán Ježiš Kristus!

Predstavte si, že by si to ľudia uvedomili! Ak máš aj ty nešťastnú domácnosť, vedz, že sa Pán Ježiš chce dostať dovnútra k tebe a k ostatným, chce nastoliť iný poriadok!
Dovolíš Mu to?

streda, 02 december 2020 02:00

Blízko teba je slovo - 2. december

Napísal(a)

"Blízko teba je slovo, v tvojich ústach v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme." List apoštola Pavla Rímskym 10:8

Viera vyjadruje úplný a osobný vzťah dôvery k Pánovi Ježišovi. Aj s takouto dôverou je to podobné ako s ’bežnou dôverou’. Musí byť vytváraná a dávaná. Nemôžeme rozkazovať srdcu, aby v ňom bola dôvera.

Bežne sa nám stáva jedna vec. Stretávame ľudí, ku ktorým nedokážeme mať dôveru a hovoríme sami sebe: Musím sa už skutočne poriadne snažiť a skúsiť dôverovať tomuto človekovi. Ale to nepomáha.
Ak je naopak človek, ktorého sme stretli, taký, ktorý vzbudzuje dôveru na prvý pohľad, potrebujeme len trochu byť s ním, počúvať ho, vidieť ho a začneme mu dôverovať.
Takto presne je to aj s naším vzťahom k Pánovi Ježišovi. On skutočne vzbudzuje dôveru. Viera prichádza, keď sa na Neho pozeráme, keď Ho počúvame a skrze to sme s Ním.

Ale kde Ho nájdeme?

Vskutku pravdivú odpoveď skutočného kresťanstva nachádzame v tomto verši: "Ale spravodlivosť z viery takto vraví: Nehovor v srdci: kto vstúpi do neba? To jest Krista zniesť. Alebo: kto zostúpi do priepasti? To jest Krista vyviesť spomedzi mŕtvych. Ale čo hovorí Písmo? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme." (R 10: 6-8)
Nerozmýšľaj o tom, či tu, či tam, či hore alebo dole nájdeš Pána Ježiša! On prišiel na zem z neba a vstal z mŕtvych. On je ’blízko teba’. Je v tom Slove, ktoré o Ňom hovorí!
Keď sa stretávaš so slovom o Pánovi Ježišovi, stretávaš Jeho samého. Vtedy vzbudzuje On sám dôveru v tvojom srdci!
Také jednoduché je to podľa Božieho Slova.

utorok, 29 december 2020 02:00

Skroť svoj hnev - 29. december

Napísal(a)

„Či si sa právom rozhneval?“ (Jon 4 :4)

Niekedy sa hneváš. Nie je na tom nič výnimočné, takmer všetci sa niekedy hnevajú, hoci v rozličnej miere. Boh od teba nežiada, aby si sa úplne zbavil hnevu. Hovorí však, že ak chceš byť šťastný, musíš sa naučiť kontrolovať svoj hnev a vedieť ho nasmerovať tak, aby bol správne použitý. Boh si dokáže lepšie použiť ľudí, ktorí vedia kontrolovať hnev, ako ľudí, ktorí sa nikdy nehnevajú. Príliš veľa kresťanov nikdy nič nenaštve – nikdy ich nepobúri neprávosť, korupcia na vysokých pozíciách či nelegálne kšeftovanie, ktoré zabíja ľudské duše a telá.

Modlitba dňa

Pane, použi si môj hnev tak, aby pomáhal iným. Keď vidím utrpenie alebo skazu Tvojho sveta, daj nech prijímam výzvu konať. Nechcem len nečinne dusiť hnev vo svojom vnútri.

Billy Graham Evangelistic Association