Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (366)

pondelok, 10 august 2020 02:00

Na Jeho obraz - 10. august

Napísal(a)

Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! – Žalm 51:12

Boli sme stvorení na obraz a podobu Božiu. Boli sme stvorení pre spoločenstvo s Bohom a naše srdce nemôže byť nikdy spokojné bez spoločenstva s Ním. Ako magnet priťahuje železo, tak Boh priťahuje hladnú dušu. Aj keď, podobne ako tisíce iných, môžeme pod vplyvom hriechu cítiť, že svet je lákavejší a viac vyhovuje našim predstavám, jedného dňa – možno aj teraz, pri čítaní týchto slová – poznáme, že hlboko v našom vnútri je čosi, čo nedokážu uspokojiť hodnoty tohto sveta. Potom môžeme povedať so žalmistom Dávidom, ktorý ochutnal ovocie hriechu a zistil, že nedokáže uspokojiť: „Bože, Ty si môj Boh, ja Teba hľadám; po Tebe žízni moja duša. Po Tebe prahne moje telo ako zem suchá a bez vody, vyprahnutá.“ (Ž 63,2)

Modlitba dňa

Chcem ísť za Tebou, Bože, a predsa ma to často ťahá preč od Tvojho vedenia. Ako Dávid túžim po čistom srdci.

Billy Graham Evangelistic Association

Vieme, ku komu sa modlíme, iba ak sa to najprv naučíme z Biblie. A vieme, ako by sme sa mali modliť, jedine ak dostaneme našu slovnú zásobu z Biblie. Nič z toho by nemalo byť prekvapením, pretože vidíme, že táto základná dynamika sa odohráva vo vývoji každej novej ľudskej bytosti.

Eugene Peterson nám pripomína, že „pretože sme sa jazyk naučili tak skoro na začiatku našich životov, nepamätáme si tento proces“ a preto si predstavujeme, že sme to boli my, ktorí sme prevzali iniciatívu, a začali sa učiť hovoriť. Nebolo to však tak. „Jazyk je do nás vložený. Učíme sa ho, iba keď k nám hovoria. Po narodení sme ponorení do mora jazyka. Potom pomaly slabiku po slabike získame schopnosť odpovedať: mama, tata, fľaša, deka, áno, nie. Ani jedno z týchto slov nebolo prvé. Ku všetkým z nás najprv hovorili, predtým ako sme prehovorili my.“[1] Po rokoch, odkedy to Peterson napísal, štúdie ukázali, že schopnosť detí rozumieť a komunikovať je hlboko ovplyvnená množstvom slov a šírkou slovnej zásoby, ktorej boli vystavené ako dojčatá a batoľatá. Hovoríme iba do tej miery, do akej hovoria k nám.

Pre prax modlitby je preto nevyhnutné rozoznať to, čo Peterson nazýva „ohromujúcim predchádzaním Božej reči našim modlitbám.“[2] Tento teologický princíp má praktické následky. Znamená, že naše vlastné modlitby by mali vyvierať z ponorenia do Písma. Mali by sme sa „ponoriť do mora Božieho jazyka, Biblie. Mali by sme počúvať, študovať, premýšľať, reflektovať a hĺbať nad Písmom, kým v našich srdciach a mysliach nevznikne odpoveď. Môže to byť hanba, radosť, zmätok alebo prosba – ale táto reakcia na Božiu reč je skutočne modlitbou a má byť daná Bohu.

Ak cieľom modlitby je skutočné, osobné spojenie s Bohom, potom sa naučíme modliť jedine ponorením do jazyka Biblie, možno práve tak pomaly, ako sa dieťa učí hovoriť. To, samozrejme, neznamená, že pred každou individuálnou modlitbou musím doslova prečítať Bibliu. Špongia musí byť nasiaknutá vodou iba periodicky, aby konala svoju úlohu. Môžeme volať k Bohu po celý deň, ak pravidelne trávime čas s Jeho Slovom. Peterson sa pozerá na modlitby pisateľov a postáv Biblie a dochádza k záveru, že sa ich

„nemodlili ľudia, ktorí sa pokúšali porozumieť sebe. Neboli záznamom ľudí, ktoré sa snažili nájsť zmysel života. Modlili sa ich ľudia, ktorí chápali, že… Boh, nie ich pocity, je centrom. … Ľudské skúsenosti mohli vyprovokovať ich modlitby, ale nepodmieňujú ich. … Nie je to jednoducho viera v Boha, ktorá podmieňuje tieto modlitby… ale doktrína Boha.[3]

V Biblii objavujeme skutočného a komplexného Boha. Ak máš osobný vzťah s akoukoľvek skutočnou osobou, pravidelne ťa on alebo ona zmätú a nahnevajú. Rovnako budeš pravidelne zmätený Bohom, ktorého stretneš v Písmach – rovnako ako užasnutý a potešený. Tvoja modlitba musí byť pevne spojená a zakotvená v tvojom čítaní Slova. Tento sobáš Biblie a modlitby ukotví tvoj život v skutočnom Bohu.


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] Eugene H. Peterson, Working the Angles: The Shape of Pastoral Integrity (Grand Rapids, MI: Eerdmans, 1987), str. 49.

[2] Tamtiež, str. 48.

[3] Peterson, Answering God, str. 14.

nedeľa, 23 august 2020 02:00

Počúvať a odpovedať - 23. august

Napísal(a)

Takmer v celej dĺžke veľkej starozmluvnej knihy, ktorá nesie jeho meno, Jób volá k Bohu v zúfalej modlitbe. Napriek všetkým svojim sťažnostiam Jób nikdy neodíde od Boha, ani nepoprie Jeho existenciu – všetku svoju bolesť a utrpenie spracováva skrze modlitbu. Napriek tomu nedokáže prijať život, ku ktorému ho Boh povolal. Potom sa zatiahne obloha a Boh prehovorí k Jóbovi „z búrky“ (Job 38:1). Pán opisuje v živých detailoch, ako stvoril a udržiava vesmír a svet. Jób je ohromený a pokorený touto hlbšou víziou Boha (Job 40:3-5) a dosiahne prielom. Nakoniec sa modlí mocnú modlitbu pokánia a uctievania (Job 42:1-6).

Otázka knihy Jób je položená hneď na samom začiatku. Je možné, aby muž alebo žena milovali Boha pre Jeho samotného, a existuje teda zásadná spokojnosť v živote bez ohľadu na okolnosti (Job 1:9)?[1] Na konci knihy vidíme odpoveď. Áno je to možné, ale iba skrze modlitbu.

Čo sa stalo? Čím jasnejšie Jób vidí, kto Boh je, tým plnšie sa stávajú jeho modlitby – posúvajú sa od jednoduchých sťažností k vyznaniu hriechov, apelu a chvále. Na konci spravil prielom a bol schopný čeliť všetkému v živote. Toto nové zdokonalenie a úroveň charakteru prišlo skrze interakciu počúvania Božieho zjaveného Slova a odpovedania v modlitbe. Čím pravdivejšie je jeho poznanie Boha, tým plodnejšie sa stávajú jeho modlitby a tým rozsiahlejšia je zmena v jeho živote.

Sila našich modlitieb teda neleží primárne v našom úsilí a snahe, alebo v nejakej technike, ale skôr v našom poznaní Boha. Môžeš reagovať: „Ale Boh počuteľne prehovoril k Jóbovi v búrke. Kiežby tak Boh prehovoril ku mne.“ Odpoveď je – my máme niečo lepšie, nevypočítateľne jasnejšie vyjadrenie Božieho charakteru. „Mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi Boh otcom ústami prorokov. V týchto posledných dňoch prehovoril k nám v Synovi… On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty“ (Žid 1:1 – 3, ekum. preklad).

Ježiš Kristus je tým Božím Slovom (J 1:1 – 14), pretože nie je možná komplexnejšia, osobnejšia a nádhernejšia Božia komunikácia. Našimi očami nemôžeme hľadieť priamo na slnko. Jeho sláva by okamžite ohromila a zničila náš zrak. Musíme na neho hľadieť cez filter a potom môžeme vidieť jeho veľkú žiaru a farby. Keď sa pozrieme na Ježiša Krista, ako nám ho ukazuje Písmo, pozeráme sa na Božiu slávu skrze filter ľudskej prirodzenosti. Toto je jeden z mnohých dôvodov, ako uvidíme, prečo sa kresťania modlia „v Ježišovom mene“. Skrze Krista sa modlitba stáva tým, čo škótsky reformátor John Knox nazval „sústredeným a dôverným rozprávaním s Bohom“ a Ján Kalvín „intímnym rozhovorom“ veriacich s Bohom, alebo inde „spoločenstvom ľudí s Bohom“ – obojsmernou komunikatívnou interakciou.[2] „… lebo skrze Neho [Krista] obaja máme prístup k Otcovi v jednom Duchu.“ (Ef 2:18)


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] Pozri dlhšie diskusiu o tomto príbehu v Timothy Keller, Walking with God through Pain and Suffering (New York: Dutton, 2013), str. 270  – 293.

[2] Bloesch cituje Johna Knoxa, Struggle of Prayer, str. 50. Prvý a druhý citát od Jána Kalvína sú prevzaté z McNeill, Calvin: Institutes, 3.20.16, 3.20.2, str. 872 a 851.

nedeľa, 16 august 2020 02:00

Ťažkosť modlitby - 16. august

Napísal(a)

Nedokážem si spomenúť na nič skvelé, čo by bolo zároveň jednoduché. Modlitba musí byť teda jednou z najťažších vecí na svete. Pripustiť, že modlitba je veľmi ťažká, však môže byť povzbudivé. Ak v tomto ťažko zápasíš, nie si sám.

The Still Hour (Tichá hodina), klasická kniha o modlitbe od amerického teológa 19. storočia Austina Phelpsa, začína kapitolou „Absencia Boha v modlitbe“ a veršom z Knihy Jóbovej 23:3: „Kiežby som vedel, kde Ho nájdem!“ Phelpsova kniha začína premisou, že „vedomie neprítomnosti Boha je jedným zo stálych incidentov náboženského života. Dokonca aj keď sú formy oddanosti pozorne dodržiavané, pocit Božej prítomnosti ako neviditeľného Priateľa, ktorého prítomnosť je radosťou, nie je v žiadnom prípade nepretržitý.“[1]

Phelps ďalej vysvetľuje početné dôvody, prečo existuje také sucho v modlitbe a ako vydržať napriek pocitu Božej neskutočnosti. Prvou vecou, ktorú sa naučíme pri pokuse modliť sa, je naša duchovná prázdnota – a táto lekcia je kľúčová. Sme takí zvyknutí na našu prázdnotu, že ju ani nerozpoznáme, kým sa nezačneme snažiť modliť sa. Nezačneme ju pociťovať, kým nezačneme čítať, čo Biblia a iní povedali o veľkosti a zasľúbení modlitby. Potom sa konečne začneme cítiť osamelí a hladní. Je to dôležitý prvý krok k priateľstvu s Bohom, ale je to dezorientujúce.

Keď tvoj modlitebný život konečne začne prekvitať, následky môžu byť pozoruhodné. Môžeš byť naplnený sebaľútosťou a ospravedlňovať nevôľu a hnev. Potom si sadneš, aby si sa modlil a preorientovanie, ktoré prichádza pred Božou tvárou, okamžite odhaľuje banálnosť tvojich pocitov. Všetky tvoje dôvody, ktorými sa ospravedlňuješ, sa rozpadnú na kusy. Alebo môžeš byť naplnený úzkosťou a počas modlitby sa začneš diviť, čoho sa vlastne bojíš. Zasmeješ sa na sebe a poďakuješ Bohu za to, kým je a čo spravil. Môže to byť také dramatické. Je to uchopenie jasnosti novej perspektívy. Nakoniec to môže byť bežnou skúsenosťou, ale nikdy to nie je to, ako sa modlitebný život začína. Na začiatku zvyčajne dominuje pocit chudoby a neprítomnosti, ale najlepší sprievodcovia pre túto fázu na nás naliehajú, aby sme sa neobrátili späť, ale vydržali a modlili sa disciplinovane, kým sa, ako hovorí Packer a Nystrom, nedostaneme od povinnosti k radosti.

Musíme si však dávať pozor na nesprávne chápanie takýchto fráz. Obdobia sucha sa z rôznych dôvodov môžu vrátiť. Nestrávime oddelené množstvo času v suchu, až pokiaľ neprenikneme skrze Neho nastálo do radosti a citu. Namiesto toho prichádza živé preorientovanie mysle a celkový pocit Boha na srdci častejšie a niekedy prekvapivo – roztrúsene medzi obdobiami zápasu, a dokonca absencie. Avšak snaha o Boha v modlitbe nakoniec prináša ovocie, pretože Boh chce, aby sme ho uctievali (J 4:23) a pretože modlitba je nekonečne bohatá a úžasná.


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] Phelps, The Still Hour, str. 9. Kurzíva a dôraz je jeho.

nedeľa, 09 august 2020 02:00

Integrita modlitby - 9. august

Napísal(a)

Ak uprednostníme vonkajší život, náš vnútorný život bude temný a desivý. Nebudeme vedieť, čo si počať so samotou. Sebaskúmanie bude pre nás hlboko nepríjemné a budeme mať čoraz kratší rozsah pozornosti pre akýkoľvek druh reflexie. Ešte vážnejšie je, že našim životom bude chýbať integrita. Navonok budeme musieť prejavovať sebadôveru, duchovné a emocionálne zdravie a celistvosť, zatiaľ čo vo vnútri môžeme byť naplnení pochybnosťami, úzkosťou, sebaľútosťou a dávnou nevraživosťou. Napriek tomu nebudeme vedieť, ako vojsť do vnútorných miestností srdca, vidieť jasne, čo tam je a vyrovnať sa s tým. Stručne povedané, pokiaľ nespravíme náš vnútorný život prioritou, zmeníme sa na pokrytcov. Anglický teológ 17. storočia John Owen napísal varovanie populárnym a úspešným pastorom:

„Pastor môže naplniť kostolné lavice, zoznamy členov zboru, ústa verejnosti, ale tento služobník je tým, kým je v tajnosti na kolenách pred Všemohúcim Bohom a ničím viac.“[1]

Ak chceš objaviť svoje skutočné ja, pozri sa na to, nad čím rozmýšľaš, keď sa nikto nepozerá, keď ťa nič nenúti myslieť na čokoľvek konkrétne. Smerujú v takýchto chvíľach tvoje myšlienky k Bohu? Možno chceš vyzerať ako pokorný, nenáročný človek, ale preberáš iniciatívu a vyznávaš svoje hriechy pred Bohom? Chceš byť vnímaný ako pozitívny, radostný človek, ale ďakuješ zvyčajne Bohu za všetko, čo máš, a chváliš Ho ako toho, kým je? Môžeš hovoriť mnoho o tom, akým „požehnaním“ je tvoja viera a ako „skutočne miluješ Pána“ – ale ak sa nemodlíš – je to naozaj pravda? Ak nie si radostný, pokorný a verný osamote pred Bohom, potom sa to, ako chceš vyzerať zvonku, nebude zhodovať s tým, kým skutočne si.

Tesne predtým, ako dal svojim učeníkom modlitbu Pánovu, Ježiš ponúka niekoľko úvodných myšlienok vrátane tejto: „Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli; … Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti.“ (Mt 6:5 – 6) Neomylný test duchovnej integrity, hovorí Ježiš, je tvoj súkromný modlitebný život. Mnoho ľudí sa bude modliť, keď to od nich vyžadujú kultúrne a spoločenské očakávania, alebo kvôli úzkosti spôsobenej znepokojujúcimi okolnosťami. Tí so skutočným živým vzťahom s Bohom ako Otcom sa však vnútorne budú chcieť modliť, a preto sa budú modliť, aj keď ich k tomu nič vonkajšie netlačí. Budú sa o to usilovať dokonca aj v časoch duchovného sucha, keď neexistuje žiadna sociálna alebo skúsenostná odmena.

Priorizovať vnútorný život neznamená žiť individualisticky. Osamote nemôžeme dosiahnuť lepšie poznanie Boha Biblie. Zahŕňa to spoločenstvo cirkvi, účasť na spoločnom uctievaní, rovnako ako súkromnú pobožnosť, biblické vyučovanie aj tichú meditáciu. V srdci rôznych spôsobov ako poznať Boha je verejná aj súkromná modlitba.


Ukážka z knihy Timothy Keller - Modlitba. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na https://knihy.evs.sk/produkt/modlitba/

[1] John Owen, citované v I. D. E. Thomas, A Puritan Golden Treasury, (Banner of Truth, 1977), str. 192.

piatok, 07 august 2020 02:00

Život je večný - 7. august

Napísal(a)

...v nádeji na večný život, ktorý prisľúbil pravdivý Boh  pred večnými vekmi.Titus 1:2 (ekumenický preklad)

Život nám poskytuje úžasnú príležitosť, aby sme sa pripravili na večnosť. Ak v tomto zlyháme, bude náš život prehrou aj keby sme uspeli vo všetkom ostatnom. Niet záchrany pre človeka, ktorý premárni príležitosť pripraviť sa na stretnutie s Bohom. Náš život je nesmrteľný. Boh stvoril človeka inak ako všetko ostatné stvorenstvo. Stvoril ho na svoj vlastný obraz, so živou dušou. Keď telo umrie a pozemská existencia skončí, naše duše budú ďalej večne žiť. O tisíc rokov budeme viac živí, ako sme dnes, v tejto chvíli. Biblia učí, že život nekončí na cintoríne. Pre tých, ktorí uverili v Jeho Syna Ježiša Krista, je tu budúci život s Bohom.

Modlitba dňa

Vďaka Ti za večný život v Kristovi a pokoj, ktorý mi dáva tento úžasný prísľub! Pomôž mi dnes odovzdávať ľuďom okolo mňa túto radostnú zvesť.

Billy Graham Evangelistic Association

streda, 05 august 2020 02:00

Anjeli nás strážia - 5. august

Napísal(a)

„… Moje útočisko…“ (Ž 91:2)

Psychiatri hovoria, že jednou zo základných ľudských potrieb je bezpečnosť. 91. žalm nás uisťuje, že bezpečnosť nájdeme v Bohu. „Nič zlé sa ti nestane, ani rana sa nepriblíži k tvojmu stanu. Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ Ak si tento prekrásny žalm prečítame viackrát, zistíme, že v Ňom nachádzame trvalý domov a príbytok, u Neho nachádzame útechu, bezpečnosť a lásku, po ktorých túži ľudské srdce. Možno sa v našom živote nevyskytnú žiadni viditeľní anjeli, no Boží prísľub bezpečnosti je napriek tomu skutočný a istý. Tí, ktorí žijú v Božej prítomnosti, majú pravú bezpečnosť a istotu.

Modlitba dňa

Kamkoľvek dnes pôjdem, Ty a Tvoji anjeli budete so mnou. Ďakujem, Pane, za pokoj, lásku a bezpečnosť, ktoré dávaš.

Billy Graham Evangelistic Association

pondelok, 03 august 2020 02:00

Prichádza späť - 3. august

Napísal(a)

„… tak aj vy bdejte;  lebo neviete, kedy príde pán domu,… Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane.“ (Mk 13:35-36)

Významný evanjelista Dwight L. Moody zvykol hovoriť: „Nikdy som nekázal bez pomyslenia na to, že Pán môže prísť skôr, než budem kázať nabudúce.“ Dr. G. Campbell Morgan, uznávaný britský kazateľ, vyhlásil: „Nikdy nezačínam ráno svoju prácu bez toho, aby som si uvedomil, že On môže prerušiť moju prácu a začať svoju vlastnú. Nečakám smrť. Čakám Jeho.“ Toto je spôsob, akým by mal kresťan žiť svoj život − v stálom očakávaní návratu Ježiša Krista!  Ak by sme každý deň žili tak, ako by to bol náš posledný pred záverečným súdom, na zemi by to vyzeralo inak. My ale takto uvažujeme neradi.  Radšej nechceme myslieť na to, že naše dôkladne premyslené plány, naše dlhodobé vízie môže prerušiť Božia trúba. Priveľa ľudí radšej hovorí: „Vďaka Bohu, koniec sveta ešte nenastal, tak prečo by sme na neho mali myslieť – zrejme je vzdialený aj tisíc rokov.“

Modlitba dňa

Dnes môže byť náš posledný deň, kým Ježiš príde. Otče, očisti ma.

Billy Graham Evangelistic Association

sobota, 08 august 2020 02:00

Trpká párty jedného človeka - 8. august

Napísal(a)

„nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu)…“ (R 12:19)

Počas Občianskej vojny v Amerike sa niekto opýtal Abrahama Lincolna, prečo sa snažil spriateliť so svojimi nepriateľmi, keď by mal rozmýšľať nad tým, ako ich zničiť. Lincoln odpovedal: „Nezničím svojich nepriateľov tým, že si z nich urobím svojich priateľov?“

Ak vieme aspoň niečo o odpustení, mali by sme ľuďom odpúšťať. Napriek tomu dnes existujú ľudia, dokonca kresťania, ktorí voči ostatným ľuďom prechovávajú hnev. Problém je v tom, že ak to robíme, viac zraňujeme seba než ich.

Prechovávanie neodpustenia je ako pitie jedu pre potkany v nádeji, že potkan zomrie. Jed zabíja nás. Zožiera nás zvnútra. Ježiš nás učil modliť sa: „A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!“

Téma odpustenia je aj novou oblasťou výskumu. Ten hovorí o tom, že tí, ktorí neodpúšťajú, sú náchylní k tomu, aby mali vysoký krvný tlak, depresívne epizódy a problémy s hnevom, stresom a úzkosťou. Jeden odborník sa vyjadril, že medzi ľuďmi, ktorí neodpúšťajú a tými, ktorí to robia  sú výrazné psychologické rozdiely.

Vyjadrím to citáciou Elzy z filmu Ľadové kráľovstvo: „Nechaj to tak.“ Jednoducho to nechaj tak a vlož to do Božích rúk. Možno si myslíš, že tí, ktorí sa voči tebe previnili, si nezaslúžia odpustenie. Možno je to skutočne pravda. Ale zaslúžiš si Božie odpustenie ty? Zaslúžim si ho ja? Nie, nikto z nás si ho nezaslúži. Ježiš prišiel, aby zaplatil dlh, za ktorý nebol zodpovedný, pretože my sme dlhovali to, čo sme nedokázali splatiť. Pretože Ježiš nám odpustil naše hriechy, aj my chceme odpustiť tým, ktorí sa previnili voči nám.

Máš vo svojom živote človeka, ktorému potrebuješ odpustiť? Si ochotný odpustiť mu? Ľudia, ktorí neodpúšťajú, sú zatrpknutí ľudia. Ak ostatným neodpustíš, pohltí ťa horkosť. V momente, keď sa rozhodneš niekomu odpustiť, vypúšťaš na slobodu väzňa: seba. Ľudia, ktorým bolo odpustené, potrebujú byť ľuďmi, ktorí odpúšťajú.

https://www.harvest.org

štvrtok, 06 august 2020 02:00

Náš každodenný chlieb - 6. august

Napísal(a)

„Chlieb náš každodenný daj nám dnes!“ (Mt 6:11)

Je úžasné, že všemohúci Boh, Stvoriteľ neba a zeme sa zaujíma o mňa a o teba. Jób napísal: „Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť?“ (7:17)

Prečo by sa o teba Boh zaujímal? Prečo by sa zaujímal o mňa? Netuším prečo, ale zaujíma sa. Miluje ťa. Miluje mňa. A keď pred Neho prichádzame s nejakou potrebou, záleží mu na tom. Ježiš povedal: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ (Mt 7:11)

Takže keď sa modlíme: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes,“ v podstate hovoríme: „Bože, všetko zaisti. Naplň potreby, ktoré mám vo svojom živote.“

Ak niekoho o niečo žiadaš, robíš to s vedomím, že to vlastní. Takisto si uvedomuješ, že tú vec potrebuješ. Daný človek ti to však nedlhuje a ty si to zase nezaslúžiš. Všimni si, že tento verš nehovorí: „Chlieb náš každodenný zaplať nám dnes.“ Vraví však: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes.“ Boh nám nič nedlhuje. My sme závislí na Ňom.

Nielenže nás táto modlitba povzbudzuje, aby sme Boha žiadali o naplnenie našich každodenných potrieb, ale je takisto potvrdením, že všetko, čo máme, pochádza od Neho. List Jakuba 1:17 nám pripomína: „Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“

Všetko čo máš, si dostal od Boha. Možno si usilovne pracoval alebo si bol veľmi múdry v investovaní peňazí. Pamätaj si však, že to aj tak pochádza od Boha.

https://www.harvest.org