Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (184)

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho.“ J 14:6-7

„Prísť k Otcovi“ – to nemôže znamenať nič iné ako mať láskavého Boha, byť bez hriechu a byť vo večnom živote. Nikdy sa tam nedostaneš svojimi skutkami alebo svätosťou, vraví Kristus, musíš sa tam dostať cezo mňa, teda len tak, že pôjdem k Otcovi, cez moje utrpenie a smrť. Takto nádherne tu Pán predkladá článok našej viery, ktorý hovorí: Iba vierou v Krista je človek ospravedlnený a spasený. Ešte sa dá zniesť, keď hovorí: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Ale pokračuje ešte silnejšie: „Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca.“ Lebo týmito slovami chce ukázať: Ak nemáte alebo nepoznáte Krista, je nemožné, aby ste mali alebo poznali Boha. Ale čo potom s tým všetkým, čím sa vychvaľujú pohania a čo rozprávajú o Bohu? A čo židia, moslimovia a iní, ktorí veľa rozprávajú o Bohu? Môžu vyslovovať slová, ale verdikt je: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Ale ty vravíš, nie je to poznanie Boha, keď židia a moslimovia hovoria, že Boh z ničoho stvoril svet, že v raji uzavrel zmluvu s Adamom a Evou, že vyviedol Izraelitov z Egypta? Všetko je to predsa pravda: Boh to urobil – nie boh, ktorého uctievajú pohania, ale pravý večný Boh. Nezáleží na tom, ako to povieš, tu je napísané: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Popieraš Boha a neveríš v Boha. Preto Pán čoskoro potom povedal Filipovi: „Neveríš, Filip, že Otec je vo mne a ja som v Otcovi?“ Tak sa Pán vracia k základom, ktoré položil už skôr, keď hovoril: „Ak veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (J 14:1). Lebo toto sa nezmení: Človek Ježiš Kristus je Boh. A Boh je Ježiš Kristus. Tí, čo nepoznajú ani neprijímajú Krista, bez ohľadu na to, čím sa vychvaľujú, hovoria alebo vedia o Bohu, nemajú skutočné poznanie. Preto Ježiš ďalej vraví Filipovi: „Bol si so mnou tak dlho, a ešte ma nepoznáš? Filip, tí, čo vidia Otca, vidia mňa.“ Podobne ma počujete hovoriť, ale to nevravím ja, to hovorí Otec. A skutky, ktoré konám, koná Otec. Cieľom tohto všetkého je, aby sme poznali a prijali Krista ako pravého večného Boha, aby sme čerpali útechu v Jeho utrpení a smrti, ktoré poskytli dokonalé výkupné a zmierili nás s Bohom. Tí, ktorí tak robia, poznajú, uctievajú a veria v Boha. Lebo poznať Boha neznamená len vedieť, že stvoril nebo a zem, že nám dal telo a život, a že je všemocný. Toto je len časť poznania Boha, v skutočnosti je to to najmenšie poznanie. Lebo keď nezájdeme ďalej, budeme sa musieť takého Boha viac a viac báť, pretože stále máme svedomie, ktoré nám hovorí, že sme neposlúchali Boha, ktorý všetko stvoril pre naše dobro. Ale tí, ktorí poznajú Krista, vedia v Kristu, že Boh je láskavý milostivý Boh, ktorý nás nechce odsúdiť za náš hriech a neposlušnosť, ale ktorý chce byť k nám milostivý a pomôcť nám dostať sa z hriechu. Lebo je tu Jeho Syn. Dal Ho ako obeť za nás, aby sme skrze Neho mali odpustenie hriechov a večný život. Preto, toto znamená správne poznať Boha: Vedieť, že je taký milostivý k hriešnikom.

St. Louis ed., 13.1:1139-1141.

štvrtok, 30 január 2020 02:00

Blízko, ale nie dostatočne blízko - 30. január

Napísal(a)

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)

Keď Ježiš začal svoju verejnú službu, prvé slovo, ktoré vyšlo z jeho úst, bolo: čiňte pokánie. Biblia nám vraví, aby sme sa kajali a obrátili (pozri Sk 3:19) a že Boh prikázal všetkým ľuďom, aby činili pokánie (pozri Sk 17:30).

Napriek tomu je to niečo, čo podľa môjho názoru chýba v živote mnohých ľudí. Nikdy nečinili pokánie zo svojich hriechov. Je možné, že existujú tisíce a tisíce ľudí s falošným presvedčením, ktorí dnes sedia v kostolných laviciach. Myslia si, že pôjdu do neba, pretože sa zosobášili v kostole alebo sa modlili jednoduchú modlitbu.

Napriek tomu však nikdy nenaplnili jednu zo základných podmienok odpustenia hriechov, ktorou je pokánie. Je nádherné uvedomiť si, že Boh ťa miluje. Je úžasné rozpoznať, že je pripravený odpustiť ti. A áno, musíš Ježiša požiadať, aby prišiel do tvojho srdca. Biblia však hovorí, že časťou tohto procesu je odvrátenie od hriechu.

Sú ľudia, ktorí nikdy neurobili tento krok. Vravia: „Verím, že Ježiš je Božím Synom. Verím, že za mňa zomrel na kríži. Verím, že ma môže zmeniť. A Pane, žiadam Ťa, aby si prišiel do môjho života a bol mojím priateľom.“ Medzitým sa však nikdy nekajali. Nikdy sa neodvrátili od vedomého hriechu.

V súčasnosti existuje mnoho ľudí, ktorí prišli k Ježišovi blízko, ale nie dostatočne blízko. Rozpoznanie osobného hriechu je vždy základom pokánia. Robiť však iba to, môže byť prinajlepšom zbytočné, a prinajhoršom nebezpečné. Rozpoznanie osobného hriechu bez vysporiadania s ním môže byť sebaklamom, pretože nás to vedie k mysleniu, že obyčajné priznanie hriechu je všetko, čo je nevyhnutné.

https://www.harvest.org

utorok, 28 január 2020 02:00

Prekážka v modlitbe - 28. január

Napísal(a)

„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Zamýšľam sa nad tým, či ľudia v dnešnej dobe vôbec vedia, čo je hanba. Veci, ktoré nás v minulosti zahanbovali, sú v dnešnej dobe považované za cnosti. Z nesprávneho sa stalo správne. Zo správneho sa stalo nesprávne. Všetko je prevrátené hore nohami. Zabudli sme, ako sa červenať. Zabudli sme, aké je to byť zahanbený.

Toto opisoval Daniel, keď sa modlil: „Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám,…“ (Dan 9:7) V Biblii čítame o Danielovom živote. Ani raz som nečítal o tom, že zhrešil. Nevravím, že Daniel nehrešil, pretože skutočne bol smrteľnou ľudskou bytosťou ako každý z nás. Skutočnosťou však je, že žil zbožným životom. Napriek tomu si myslel, že je nevyhnutné činiť osobné pokánie.

Pripomína nám to, že čím bližšie sa k Bohu dostaneš, tým väčší je tvoj pocit vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že si duchovne zrelý, ti Pán ukáže trochu viac z tvojho srdca, a vtedy si uvedomíš, ako ďaleko si musel zájsť. Čím viac budeš poznať Pána, tým viac budeš vidieť do seba a viac si budeš uvedomovať, že stále toho musíš veľa zmeniť.

Daniel vyznával svoj hriech pred Pánom, pretože nechcel, aby sa nevyznaný hriech postavil do cesty jeho vzťahu s Bohom. Ako povedal žalmista: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Je nejaký hriech, z ktorého potrebuješ činiť pokánie? Je nejaká oblasť tvojho života, ktorá Boha neteší? Hriech je prekážkou a môže brzdiť tvoj modlitebný život. Zbav sa ho. Nechaj ho tak.

https://www.harvest.org

sobota, 25 január 2020 02:00

Pamätaj. Kajaj sa. Pokračuj v tom - 25. január

Napísal(a)

„Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zjav 2:4)

Ak si kresťan, pamätáš si aké to bolo, keď si prvýkrát požiadal Boha, aby bol tvojím Pánom a Spasiteľom? Odrazu si bol oboznámený s úžasnou knihou, ktorá sa volá Biblia. Odrazu tu pre používateľa bol manuál na život – kniha, ktorá ti dala absolútne platné pravdy –, čierne a biele, správne a nesprávne. Spomínaš si, ako pre teba prvýkrát ožili stránky Biblie, keď si ju začal čítať? Hovorila do tvojej situácie. Akoby bola napísaná tebe na mieru.

Netrápilo ťa, kto ťa videl čítať Bibliu. Viac ťa zaujímalo to, čo ti chcel povedať Boh. Spomínaš si, aké to bolo?

Teraz je to však trochu iné. Stále čítaš svoju bibliu – keď si na to nájdeš čas. V tieto dni si jednoducho veľmi zaneprázdnený.

Počúvaj, čo povedal Ježiš svojej cirkvi: „poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých;  skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!“ (Zjav 2:2-5)

Napriek všetkej svojej činnosti, títo veriaci stratili prvotný zápal, keď Ježiš bol ich „všetko vo všetkom“. V týchto veršoch Ježiš uvádza tri pravdy pre prebudenie: pamätaj, kajaj sa, pokračuj. Pamätaj, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rýchlo rob prvotné skutky, a pokračuj v tom – vráť sa a rob, čo si robil predtým. Praktizujme to, pretože pred Bohom potrebujeme byť prebudení.

https://www.harvest.org

štvrtok, 23 január 2020 02:00

Začína to jedným - 23. január

Napísal(a)

„Lebo takto vraví Vyvýšený a Vznešený, obyvateľ večnosti, ktorého meno je Svätý:  Prebývam na výšinách a vo svätosti aj pri tom, kto je skrúšený a pokorný duchom, aby som oživil ducha pokorných a oživil ducha skrúšených.“ (Iz 57:15)

Ako sa v Biblii a histórii kresťanstva pozeráme na prebudenia, vidíme, že mnohokrát začali jedným človekom. Jedným človekom, ktorý sa rozhodol niečo urobiť. Jeremiah Lanphier bol podnikateľ, ktorý začal obedné modlitby na ulici Fulton Street v centre New Yorku. Na prvom stretnutí 23. septembra 1857 v kostole North Dutch Church sa ukázala len hŕstka ľudí. Lamphier bol napriek tomu vytrvalý. Skupinka pokračovala v modlitebných stretnutiach a začala rásť.

Potom sa stalo niečo dramatické: Burza v New Yorku krachla. Počet návštevníkov modlitebného stretnutia rýchlo vzrástol. Modlitebné stretnutia sa rýchlo objavili vo všetkých častiach New Yorku a v priebehu šiestich mesiacov sa tam zhromažďovalo k modlitbám desaťtisíc ľudí. Bolo to nevysvetliteľné. Denne si na časy 6.00 a 9.00 a tiež večerné stretnutia prenajímali koncertné haly a divadlá na Broadwayi. Zaplnili ich ako muži a ženy, ktorí volali na Pána. A Boh začal pracovať.

Bolo zaznamenané, že počas obdobia troch mesiacov v roku 1858, od marca do mája, spoznalo Pána 50 000 Newyorčanov. Týždenne sa do cirkevnej práce zapojilo desaťtisíc ľudí. Prebudenie sa rozšírilo takisto aj do ďalších miest. Keď sa to všetko skončilo, odhaduje sa, že k viere v Krista prišlo milión ľudí.

Toto prebudenie, ktoré trvalo od roku 1857 do roku 1859, bolo súčasťou známeho Tretieho veľkého prebudenia v Spojených štátoch. Prebudenie nikto nezorganizoval. Nebola to kampaň, ktorú ľudia naplánovali. Jednoducho to bola Božia práca, v ktorej Boh vylial svojho Ducha. Toto dnes potrebujeme vidieť.

Jeremiah Lanphier nebol veľkým kazateľom. Nebol slávnym človekom. Bol len obyčajným človekom, ktorý sa rozhodol modliť. A ty môžeš urobiť to isté.

https://www.harvest.org

utorok, 21 január 2020 02:00

Prebudenie začína od teba - 21. január

Napísal(a)

„Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno vzývať budeme.“ (Ž 80:19)

Charles Finney, ktorý bol súčasťou veľkého prebudenia, povedal: „Skúsenosť prebudenia nie je nič iné ako nový začiatok poslušnosti Bohu.“

Každé skutočné prebudenie, ktoré sa kedy v ľudskej histórii udialo, spôsobilo v ľudských životoch pokánie, zmenu v spoločenstve a hromadné evanjelizovanie.

Dnes potrebujeme skutočné prebudenie – nielen emocionálnu skúsenosť a chvenie v chrbtici. Potrebujeme vidieť Boha konať, pretože náš národ to potrebuje ako nikdy predtým. Nepotrebujeme nejakú novú vec. Nepotrebujeme dokonca ani „čerstvé slovo od Pána“. Skôr sa potrebujeme vrátiť späť k starým veciam, k jasným morálnym zásadám, ktoré nám Boh dal a ktoré potrebujeme praktizovať.

Páči sa mi, čo povedal Jeremiáš: „Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu…“ (Jer 6:16)

Raná cirkev, ktorú začal Ježiš, obrátila svet hore nohami. Rozpálili svet. Dnešná cirkev je však omnoho väčšia než raná cirkev, má pozoruhodné zdroje a môže využívať úžasnú technológiu. A predsa sa zdá, akoby svet obracal hore nohami cirkev. Prečo náš svet nezapaľujeme? Pretože potrebujeme obnovu. Potrebujeme prebudenie.

Rozprávame o potrebe prebudenia v našej krajine a o potrebe zmeny v cirkvi. Každý sa však musí sám seba opýtať nasledovné otázky: Som prebudený? Žijem ako verný, zapálený nasledovník Ježiša Krista?

Ak si na otázky nemôžeš odpovedať kladne, potom si súčasťou problému, nie riešenia.

https://www.harvest.org

sobota, 18 január 2020 02:00

Boží plán pre rodinu - 18. január

Napísal(a)

„Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh aby si dlho žil na zemi!“ (2M 20:12)

Hovorí sa, že rodina dokáže prežiť bez národa, ale národ nedokáže prežiť bez rodiny. Boh ustanovil rodinu spojením muža a ženy v manželstve. Potom prichádzajú deti a vnúčatá. To je jeho poriadok.

Biblia nám však hovorí, že v posledných dňoch sa bude útočiť na rodinu. Jedným zo znamení posledných časov bude nedostatok úcty k rodičom. V Druhom liste Timotejovi, v 3. kapitole sa píše: „Toto však vedz, že v posledných dňoch nastanú ťažké časy.  Ľudia budú totiž sebeckí, milovníci peňazí, chvastaví, spupní, rúhaví, rodičom neposlušní, nevďační, bezbožní,“ (verše 1-2)

Určite sme stratili pohľad z Božieho prikázania: „Cti otca svojho i matku svoju, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, aby si dlho žil na zemi!“ (2M 20:12) Všimni si, že prikázanie hovorí cti otca svojho i matku svoju – nie, cti otca svojho i druhého otca svojho alebo matku svoju i druhú matku svoju či matku svoju i jej partnera, ktorý s ňou žije. Na vlastné riziko zasahujeme do Božieho poriadku.

Vedz nasledovné: Satan vždy nenávidí to, čo Boh miluje. Boh miluje rodinu. Ustanovil manželstvo muža a ženy ako fyzické zobrazenie jeho lásky k cirkvi a lásky cirkvi k nemu. Boh v skutočnosti hovorí: „Chceš vedieť, ako veľmi milujem svojich ľudí? Pozri sa, ako kresťan miluje svoju manželku. Chceš vedieť, ako veľmi ma moji ľudia milujú? Pozri sa, ako kresťanka miluje svojho manžela. Toto je môj vzor. Toto je môj príklad pre vás všetkých, aby ste ho pozorovali.“

Preto by nás nemalo prekvapiť, že diabol sa bude snažiť oslabiť rodinu.

https://www.harvest.org

štvrtok, 16 január 2020 02:00

Prečo choroba a smrť - 16. január

Napísal(a)

„Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“ (R 5:12)

Pred pár dňami som sa bol dať ostrihať a kaderníčka strávila rovnaký čas zastrihávaním mojich uší ako strihaním mojich vlasov. Rozmýšľam, prečo vlasy nerastú tam, kde chcem, aby rástli, ale rastú tam, kde by nemali rásť.

Ako starneme, naše telá sú vyčerpané. Je to jeden z následkov kliatby, ktorá bola uvalená na ľudstvo v záhrade Eden, pretože Adam a Eva zhrešili.  Vieme, že ďalšími následkami sú choroba, a dokonca aj samotná smrť. List Rímskym v 5. kapitole, v 12. verši nám hovorí: „Preto ako skrze jedného človeka hriech prišiel na svet a skrze hriech smrť – tak smrť prišla na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.“

V širšom význame, samotná skutočnosť, že naše telá netrvajú večne, vráskavejú, starnú a vlasy nám vypadávajú, je dôsledkom tejto kliatby. Choroba je tiež súčasťou kliatby. Môže vstúpiť do životov kresťanov, a Boh ju dokonca môže dopustiť.

Choroba a smrť prichádzajú v dôsledku všeobecného hriechu, ale takisto môžu byť následkom osobného hriechu. Keď Ježiš uzdravil chromého muža, povedal nasledovné: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ (Mt 9:2) Toto naznačuje, že v prípade tohto muža bolo jeho ochrnutie spojené s osobným hriechom. Nevravím, že dôvod, prečo je niekto ochrnutý alebo postihnutý je osobný hriech. Nie každá choroba je dôsledkom osobného hriechu, ale v prípade tohto muža bola.

Všetci sa musíme zmieriť so svojou smrteľnosťou. Otázkou je, kde pôjdeš po smrti? Stretneš sa s Nebeským Otcom? Alebo od Neho budeš večne oddelený na mieste, ktoré sa volá peklo?

https://www.harvest.org

utorok, 14 január 2020 02:00

Božie prepadovky - 14. január

Napísal(a)

„Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ (Žid 4:15)

Keď som chodil do školy, moje srdce bolo zarazené v momente, keď sa učiteľ postavil pred triedu a povedal: „Chcem, aby ste si teraz odložili učebnice a vytiahli hárok papiera. Toto je prepadovka.“

Boh nám takisto dáva skúšky, a len zriedkavo nám povie, kedy prídu. „Možno vyhlasuješ: Som taký silný v Pánovi. Stále viac sa podobám na Ježiša.“

Boh hovorí: „Je to skutočne tak? Vyskúšajme prepadovku. Uvidíme, ako si poradíš s testom. Uvidíme, ako si poradíš, keď veci nepôjdu podľa tvojich predstáv, keď sa objaví nečakaný problém.“

Biblia hovorí príbeh o sýrofeníčanke, pohanke, ktorá mala dcéru posadnutú démonmi. Prišla za Ježišom a prosila Ho, aby uzdravil jej dcéru. Ježiš však odvetil: „Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.“ (Mt 15:24) Namiesto toho, aby sa nechala odradiť, opäť úpenlivo prosila Pána, aby jej pomohol.

„On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.“ (v. 26)

„Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ (v. 27)

Myslím, že keď to počul, muselo to na jeho tvári vyvolať úsmev. „Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera.  Nech sa ti stane, ako chceš!“ (v. 28) Namiesto toho, aby videla Pánov test ako prekážku, videla ho ako most, cez ktorý prešla.

Božie oddialenia nie sú nevyhnutne jeho odmietnutia. Len preto, že Boh ti nepovie áno dnes, neznamená to, že nemôže povedať áno zajtra, pozajtra alebo budúci týždeň. Netráp sa tým. Jednoducho to nechaj na Jeho načasovanie.

https://www.harvest.org

sobota, 11 január 2020 02:00

Uzdravujúca viera - 11. január

Napísal(a)

„Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok, a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha  a krvotok zaraz prestal.“ (L 8:43-44)

Ľudia sa na Ježiša vrhali. Ako prechádzal cez dav, každý z Neho chcel mať svoju časť. Zrazu sa zastavil a opýtal sa: „Kto sa ma dotkol?“ (L 8:45)

Jeden z jeho učeníkov povedal: „Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.“ (v. 45)

„Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“ (v. 46)

Každý to popieral, hoci sa ho každý dotýkal. Potom sa dav rozostúpil, a bola tam žena, ktorá pred Pánom padla na kolená. Ľudia si pravdepodobne mysleli, že Ježiš sa ju chystá pokarhať. Ježiš ju však nechcel kritizovať; chcel ju pochváliť. „A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (v. 46) Táto žena rozpoznala, že Ježiš ju mohol uzdraviť, a dotkla sa Ho vo viere.

Nevieme, aká presne bola jej choroba. Vieme len to, že to bol nejaký vážny problém s krvácaním. Čokoľvek to bolo, spôsobilo jej to neustále krvácanie počas bolestivých dvanástich rokov. V ich kultúre to bola nevýhoda, ktorá spôsobovala poškvrnu a potupenie. Bola to druhá choroba po malomocenstve, ktorá so sebou niesla hanbu a odmietnutie, pretože kvôli nej bola vyhlásená za obradne nečistú.

A pretože sa všetko točilo okolo synagógy, bola sama. Bola odsunutá nabok. Trpela bolesťami. A všetky peniaze minula na lekárov. Avšak uprostred rokov sklamania a odmietnutia uverila, že Boh ju môže uzdraviť a dotknúť sa jej.

Práve teraz sa môžeš natiahnuť za Ježišom a dotknúť sa ho – nie náboženstva alebo cirkvi. Dotkni sa Ježiša. On sa môže dotknúť teba. Môže ťa zmeniť. Môže ti pomôcť byť človekom, ktorého z teba chce mať.

https://www.harvest.org