Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (218)

sobota, 01 február 2020 02:00

Trpieť ako kresťan - 1. február

Napísal(a)

„Blahoslavený je muž, ktorého Ty karháš, Hospodine,…“ (Ž 94:12)

Boh niekedy dopustí, aby kresťania trpeli, aby sa naučili tajomstvu poslušnosti. Žalmista povedal: „Skôr, ako som trpel, blúdil som; teraz však zachovávam Tvoju reč.“ (Ž 119:67) Bolo to až po veľkom zármutku a utrpení, čo sa Dávid naučil poslušnosti Bohu.

Môj drahý kresťanský priateľ, ak dnes trpíš v Božej ruke, a už si sa tisíckrát pýtal „prečo?“, úpenlivo ťa prosím, aby si sa pred Bohom utíšil, bol trpezlivý a počúval tichý, slabý hlas. Skloň sa pod Jeho milujúcu ruku a rozpoznaj, že nad oblakmi žiari Slnko. Boh má pre tvoj život zámer a plán, a to, čo sa ti deje, je pre tvoje dobro.

Modlitba dňa

Moje ľudské ja vraví: „Prečo, Pane?“ kedykoľvek musím trpieť – avšak moje Duchom naplnené znovuzrodené ja hovorí: „Verím ti, Otec.“

Billy Graham Evangelistic Association

„Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. A keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a bol unášaný do neba. A oni sa Mu poklonili a vrátili sa s veľkou radosťou do Jeruzalema.“ L 24:50-52

Nemali by sme si myslieť, že vystúpil na nebesia, teraz tam sedí a necháva nás riadiť to, čo sa deje tu dole. Namiesto toho by sme mali vedieť, že tam hore môže najlepšie vládnuť a najviac dosiahnuť. Veď ak by zostal viditeľne s ľuďmi na zemi, nemohol by dosiahnuť až tak veľa. Nie všetci ľudia by s Ním mohli byť a počúvať Ho. Preto začal iným spôsobom, ktorým sa venuje všetkým ľuďom a vládne vo všetkých tak, aby všetkých vyučoval a všetci Ho počuli, a aby bol so všetkými. Dávajte si teda pozor, aby ste si nemysleli, že je od nás teraz ďaleko, lebo opak je pravdou: Keď bol na zemi, bol nám vzdialený, ale teraz je pri nás. No rozum nedokáže pochopiť, ako sa to deje. Je to záležitosť viery. Musíte zažmúriť oči a neriadiť sa rozumom, ale prijať to vierou. Lebo ako môže rozum pochopiť, že je človek ako my, ktorý vidí všetkých ľudí, pozná všetky srdcia a dáva vieru a Ducha všetkým, alebo že sedí hore na nebesiach, a pritom je s nami, v nás a vládne nám? Preto by ste mali nechať svoje úvahy doma a povedať: Toto je Písmo a Božie Slovo. Je nesmierne väčšie ako všetok rozum a chápanie. Len nechajte rozum a privlastnite si Písmo. Píše o tomto mužovi, ako vystúpil do neba a sedí a vládne po pravici Boha. … Žalm 68:19 hovorí: „Vystúpil si na výsosť, zajal si zajatie; vzal si dary medzi ľuďmi, áno, i medzi spurnými odbojcami, aby Hospodin, Bôh býval medzi nimi.(preklad prof. Roháček) … Ako má v Písme hlboké základy Jeho zomieranie a smrť, tak má aj Jeho kráľovstvo, vzkriesenie a nanebovstúpenie. Takto musíme chápať Jeho nanebovstúpenie, inak nemá vôbec žiadnu moc. Lebo načo by bolo, keď sa nekáže nič viac, len že vstúpil do neba a nečinne tam sedí? Lebo prorok chce v žalme povedať toto: … Nielenže zaujal trón, ale je aj tu. Vstúpil do neba presne preto, aby bol tu dolu, naplnil všetko a mohol byť všade. To nemohol urobiť na zemi. Lebo Ho nemohli vidieť všetky telesné oči. Preto sa posadil tam, kde Ho môžu vidieť všetci a môže sa zaoberať každým, aby naplnil všetky stvorenia, keďže je prítomný všade a všetko je Ho plné. A nič v nebi ani na zemi nie je príliš veľké, aby nad tým nevládol: Všetko musí urobiť, čo si On želá, a nič viac. Takto nielen vládne a napĺňa všetky stvorenia – to nepomôže mojej viere ani nezoberie môj hriech – ale aj zajal zajatie. … „Zajatím“ tu myslí zajatie, ktorým som zajatý a ktoré ma drží ako zajatca. Veď som Adamove dieťa plné špiny a hriechu. Preto ma zákon zajal, takže moje svedomie je poviazané a odsúdené na  smrť. … Ale Kristus, ktorý nespáchal žiadny hriech a bol plný spravodlivosti, nohami pošliapal a zničil hriech, smrť a diabla. Zajal všetko, čo sa nás snažilo zajať, takže hriech a smrť sú teraz bezmocné. Toto je moc, ktorú kázal, aby všetci, ktorí v Neho veria, boli oslobodení zo zajatia. Lebo ja verím v Toho, ktorý zajal hriech, smrť a všetko, čo na nás útočí. … Preto tí, ktorí chcú byť slobodní od hriechu a zachránení pred diablom a smrťou, sa musia dostať tam, kde je On. A kde je? Je tu s nami a zaujal svoj trón v nebi, aby bol blízko pri nás. Takto sme s Ním v nebi a On je tu dole s nami. Touto rečou k nám schádza. A my vierou vystupujeme k Nemu.

St. Louis ed., 11:940-944.

nedeľa, 16 február 2020 02:00

Odvaha a hrdosť od Ducha Svätého - 16. február

Napísal(a)

„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ J 14:16-17 (ekum. preklad)

Duch Svätý nie je len Tešiteľ, ktorý vo všetkým hrôzach dodáva kresťanom smelosť a statočnosť. On je aj Duch Pravdy, teda pravdivý a spoľahlivý Duch, ktorý nepodvádza ani nezvádza. Lebo aj toto je pre nich dôležité, aby boli smelí a nedali sa odradiť. Nesmú mať takú pomýlenú myseľ, odhodlanie a smelosť ako blázniví vojaci a opovážlivci, ktorí radi siahajú po meči, kopiji a muškete. Nepochybne sú horliví, no je to falošná útecha a falošná smelosť, lebo sa spoliehajú na vlastnú silu alebo na márnivú česť a slávu. Majú pripraveného ducha, no nie je to ten správny pravý Duch. Diabolský duch dokáže ľuďom aj vdýchnuť pýchu a dodať im odhodlanie a odvahu, ako vidieť na tyranoch a sektách, sú všetci samá ochota a smelosť, ale nie je to odvaha a smelosť, ktorá je správna a dobrá pred Bohom. Kristus však sľubuje, že pošle Ducha, a Ten nám dodá odvahu, ktorá sa volá Božia svätá odvaha a smelosť. Má sa nazývať úprimnou posilou a odvahou, lebo to nie je falošná ani prázdna odvaha založená na niečom neistom. Naopak, táto odvaha je v samej podstate úprimná a spočíva na niečom, čo nezlyhá ani nesklame. Svet je smelý a odvážny, keď má plné peňaženky a truhlice. Je aj taká pýcha a smelosť, v ktorej diabol nemôže prekonať bohatého statkára. Iný človek je smelý, pretože je urodzený a mocný, má priazeň a úctu medzi ľuďmi. Ak je niekto inteligentný alebo múdry, je pre svoju hlavu odvážny a je si istý, že sa nikto pred ním neobráni. A nik sa nechce podriadiť druhému, ak je mocnejší, má viac slávy, schopností, peňazí či majetku. Ale ak to dôkladne uvážite, je to len odvaha bláznov a detí, nepretrvá. Posilu a odvahu kresťanstva však vytvára Duch Svätý. Taká nikdy neprestane a má správne základy. Tak to srdečne teší Boha i anjelov. … Je to iné srdce, myseľ i odvaha, ako má svet. Dokáže nehľadieť na telo alebo život, urodzenosť, priateľstvo a všetko, čo má a na čom zakladá svoju odvahu svet. Tento druh odvahy určite musí byť len prácou Ducha Svätého. Musí to byť pre nebeského Otca úprimné potešenie, ak je také srdce, ktoré isto a pevne prichádza k záveru a pridŕža sa ho: „Nezrieknem sa Krista Pána; nech zúria tí, čo sa nechcú usmievať. Ochotne kvôli Nemu pretrpím, čo môžem.“ Toto sa správne označuje ako odvaha a hrdosť od Ducha Svätého. Lebo nevyrastá z tela a krvi, ako vidieť na tých, ktorí odpadávajú od evanjelia, alebo ho zo strachu zapierajú. Svet nedokáže mať ani dodať takúto smelosť. Lebo jeho odvaha závisí na tom, a nesiaha ďalej ako to, čo vidí: majetky, priazeň a veľká sláva. Kde končí to, na čom je založená jeho smelosť (a to všetko musí skončiť), tam končí aj jeho odvaha a nezostáva nič, len absolútne zúfalstvo. Ale kresťania nemajú nič iné, na čo by sa mohli spoliehať, okrem Krista, svojho Pána a Boha, preto kvôli Nemu všetko opúšťajú a vravia: „Než by som zaprel alebo sa vzdal môjho Krista, nech je preč krk i brucho, úcta i majetok, dom a hospodárstvo, žena i deti a všetko.“ Takáto odvaha nemôže byť falošná ani zavádzajúca, ale musí byť úprimná a je si istá. Lebo nečerpá posilu z niečoho dočasného a pominuteľného na zemi, kvôli čomu by niečo urobila alebo pretrpela, ale pridŕža sa len a len Krista Pána, ktorý bol za nás ukrižovaný a zomrel za nás.

St. Louis ed., 8:396-398.

nedeľa, 09 február 2020 02:00

Silná Božia posila z nebies - 9. február

Napísal(a)

„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky.“ J 14:16 (ekum. preklad)

Kristus toto všetko vraví, aby ešte viac potešil svojich milých kresťanov, aby neboli príliš prestrašení a skľúčení pre to, čo mali zakúsiť po Jeho telesnom odchode. Predsa však ukazuje, ako sa im bude v tom čase vodiť: Sú na zemi a majú veľa trpieť nielen z rúk sveta – ten ich bude nenávidieť, prenasledovať a spôsobí všetky možné útrapy srdca –, ale aj diabla, vlastného srdca i svedomia, aby cítili vlastný hriech i slabosť. Vo svete budú vždy biedni a opustení. Nikde nenájdu útechu. Museli by si kvôli svetu i sebe zúfať, ak by ich zvlášť nechránila silná Božia posila z neba. Svet žije voľne a bezpečne v pôžitkoch, bez strachu a obáv, neuvažuje ani nad Božím hnevom ani nad Božou milosťou a nič ho netrápi. Vôbec nepotrebuje útechu. No toto úbohé stádočko, ktoré je povolané a pokrstené veriť v Krista a zostať s Ním – to naozaj veľmi potrebuje Tešiteľa, ktorý ho posilňuje a zachováva, aby dokázalo toto vydržať a zniesť. „Pretože,“ hovorí, „vás teraz opúšťam a viac nemôžem s vami zostať viditeľným spôsobom, a pretože teraz začne obdobie vášho utrpenia, nenechám vás opustených a bez útechy. Doposiaľ ste mali radosť a útechu vo Mne, ale bola to len dočasná a telesná útecha, ktorá jedného dňa musela skončiť. Nemôžem s vami takto zostať naveky, ak mám vojsť do slávy a cez vás rozšíriť svoje kráľovstvo. Aby sa toto všetko mohlo čoskoro udiať, musím zomrieť, vstúpiť na nebesá a opustiť vás. No nezostanete opustení, ale dostanete útechu, o ktorú budem prosiť Otca, a dá vám iného Tešiteľa. Nebude s vami ako ja len na čas, bude s vami navždy, bude vás potešovať mocnejšie ako som vás potešoval Ja prítomný telesne. A začne to zakrátko po mojej smrti a vzkriesení a neprestane, kým vás nevezmem k sebe.“ Takto teraz Kristus začína vyučovať o Duchu Svätom, ktorý má byť daný kresťanstvu a ktorým ho má uchrániť až do konca sveta. Mali by sme si tu zvlášť všimnúť, ako Kristus Pán milo a potešujúco hovorí ku všetkým úbohým zarmúteným srdciam a ku všetkým ustrašeným bojazlivým svedomiam. Ukazuje nám, ako správne spoznať Ducha Svätého a ako zažiť Jeho útechu. Veď týmto nesúhlasne pozerá na všetko, čo chce kresťanov vystrašiť a zarmútiť a spôsobiť, aby si zúfali, akoby chcel povedať: „Dobre viem, že svet, diabol i vaše svedomie vás budú desiť a prenasledovať, ale nedajte sa odradiť. Naopak, mali by ste vedieť, že Ja vás nevystraším ani nezarmútim, a ani môj Otec to nechce urobiť. Ten, kto vás straší, aj keď možno používa aj moje meno alebo meno môjho Otca, je určite diabol.“ ... Preto musíme spoznať a veriť Duchu Svätému tak, ako nám Ho vykresľuje a opisuje Kristus, teda že On nie je duch hnevu a hrôzy, ale Duch milosti a útechy. Takto nám celá Trojica preukazuje len samú útechu: Otec nás chce potešiť, lebo nám dáva Ducha Svätého. Syn nás potešuje, pretože prosí o Ducha. A Duch Svätý sám je Tešiteľ. Preto niet hnevu, hrozieb a strašenia kresťanov, ale len priateľský úsmev a sladká útecha v nebi i na zemi. Prečo? „Pretože,“ chce povedať, „už máte dosť katov a žalárnikov, ktorí vás ľakajú a prenasledujú, pretože o Mne kážete a vyznávate Ma. … Nebudem vám ich ešte pridávať. Ani nebudem žiadať, aby ich bolo viac. Namiesto toho budem žiadať liek na to, večného Tešiteľa, samého Ducha Svätého, ktorý vás dokáže posilniť a pomôcť vám v každom vašom žiali, strachu a tiesni, aby ste ich prekonali a boli z nich vyslobodení.“

St. Louis ed., 8:387-390.

„A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky“ J 14:16

„Keď zachovávate moje prikázania a žijete v bratskej zhode – na tom budú ľudia vidieť, že ma milujete –, musíte si byť vedomí, že diabol bude na vás útočiť, svet začne byť nepriateľský a bude vám spôsobovať všemožné trápenie a bolesť a vašu lásku vám falošní kresťania a sekty budú odplácať rozličnými diabolskými úskokmi. Nedajte sa odradiť, ale naďalej zostaňte v mojej láske. Nič vám nehrozí, nebudete opustení. Lebo na vás nezabudnem a nebudem sa z neba len nečinne prizerať. Nebudem sa venovať ničomu inému, budem len váš milý kňaz a prostredník, budem úpenlivo prosiť Otca, aby vám dal Ducha Svätého, ktorý vás bude potešovať, posilňovať a ochraňovať v každom nebezpečenstve, aby ste vždy zostali v mojej láske a vedeli radostne znášať všetko, čo vám budú kvôli mne robiť.“ Ale ako sa tieto slová, „budem prosiť Otca“, dajú dať do súladu s tým, čo povedal predtým v 13. verši: „a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to“? Tými prvými slovami sa dokazuje ako skutočný Boh, ktorý sám chce dať to, čo od Neho žiadajú. Tie neskoršie hovoria, že chce žiadať Otca, aby dal Radcu. Ako možno povedať o Tom, ktorý je pravý Boh, že bude niečo žiadať od niekoho iného? Lebo podliehať niekomu a musieť niečo prijať od iného, to nie sú vlastnosti Boha, keďže Boh dokáže sám všetko vykonať i všetko dať. … Pouvažuj nad celým textom a pozri sa aj na to, čo povedal predtým, aj na to, čo nasleduje, a zistíš, že Kristus vyslovuje aj slová Boha, aj slová človeka. To mocne potvrdzuje naše učenie a vieru, že On je zároveň pravý človek aj pravý Boh. Lebo ako sa dá vtesnať do jedného, že by mal naraz hovoriť ako Boh aj ako človek, keď to sú dve rozdielne prirodzenosti? Ak by stále hovoril ako Boh, nemohli by sme dokázať, že je skutočný človek. Ale ak by stále hovoril ako človek, neuvedomili by sme si, že je aj pravý Boh. Preto to musel striedať – raz použiť slová, ktoré prináležia božskej prirodzenosti,  a inokedy slová, ktoré prináležia ľudskej prirodzenosti. No oboma spôsobmi hovorí stále jedna osoba, niekedy, akoby bol iba Boh, inokedy, akoby bol len človek. Lebo ak je oboje – aj Boh, aj človek v jednej osobe, prečo by nemal používať oba spôsoby vyjadrovania? Ale tu ich používa rýchlo po sebe v tej istej reči. Lebo ten, čo povedal: „Učiním, čo budete prosiť“, je ten istý, ktorý tu hovorí: „budem prosiť Otca.“ Robí to preto, aby to bolo nepochybné a zrejmé: v tejto osobe, v Kristu, nie je len božská prirodzenosť alebo len ľudská prirodzenosť, ale obe – božská aj ľudská sú neoddeliteľné v jednej osobe. … Osoba v Kristu zostáva nerozdelená, aby sa celej osobe prisudzovali vlastnosti božskej aj ľudskej prirodzenosti, aby sa mohlo o tejto osobe povedať: Človek Kristus, narodený z panny, je všemohúci a koná všetko, o čo prosíme, hoci nie pre ľudskú prirodzenosť, ale pre Jeho božskú prirodzenosť – nie preto, že sa narodil z matky, ale preto, že je Boží Syn. Aj opak je pravdou: Kristus, Syn Boží, prosí Otca, nie podľa božskej prirodzenosti alebo podstaty, podľa ktorej je všemohúci, ako je Otec všemohúci, ale pretože je pravý človek a syn Márie. Takto by sme mali tieto slová spájať a porovnávať v celistvosti osoby, vždy rozlišovať prirodzenosti, ale osobu nerozdeľovať. … Záverom: čo táto osoba, Kristus, hovorí a koná, vyslovuje a koná pravý Boh a pravý človek.

St. Louis ed., 8:370-383.

„Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky.“ J 14:15-16 (ekum. preklad)

Toto sú slová človeka, ktorý odchádza a chce sa s nimi rozlúčiť, vyslovené, aby ich potešil a povzbudil, aby ich Jeho odchod nevystrašil a nezarmútil. Chce povedať: „Musím teraz odísť spred vašich očí, preto vám ako posledné vravím toto. Lúčim sa, aby ste sa nestrachovali a neboli prestrašení, ale verili vo Mňa a prijali to, čo hovorím. Lebo vás nechcem zanechať bez potešenia a pomoci, veď vo svete nemáte pomoc ani potešenie. Idem k Otcovi prevziať moc a vládu a dokázať ju vo vás. A aj keď vás telesne opúšťam, pošlem vám od Otca iného Tešiteľa, ktorý bude s vami naveky. Lebo viem, že nemôžete zostať vo svete bez tešiteľa. Doteraz som bol vaším Tešiteľom ja, tešili ste sa mojej prítomnosti, boli ste v bezpečí bez strachu a radi by ste ostali so mnou naďalej. Teraz, keď ste počuli, že prídete o túto útechu, ste zarmútení a ustráchaní. Ale môj odchod vám neublíži. Len zostaňte mojimi učeníkmi a držte sa ma, bohato vám vynahradím moju neprítomnosť. Veď chcem požiadať Otca, aby poslal Tešiteľa, ktorý s vami zostane navždy. Ani svet, ani diabol vám Ho nevezmú, ani keby sa zbláznili. On vás posilní, poteší a dodá odvahu viac, ako môžem ja teraz v tele. Spôsobí aj to, že budete rozumnejší a múdrejší ako celý svet, takže vám nebude chýbať útecha, sila, odvaha ani múdrosť.“ Tak potešuje Kristus. No ten dodatok nie je zbytočný: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ Lebo milý Pán dobre vedel, že po Jeho odchode nie všetci, zvlášť kazatelia a učitelia, zostanú jednotní, ale vznikne rozdelenie a sekty. Kristus odstránil pre svojich kresťanov celého Mojžiša a chce, aby sme zostali bez neznesiteľného bremena zákona. Lebo takto sa to vždy deje: Ak vládneš ľudu zákonmi, zvlášť svedomiam, nebude konca kraja ani miery prikazovaniu a vedeniu: Z jedného zákona sa stane sto iných a zo stovky zákonov stotisíc zákonov. „Preto,“ hovorí Kristus, „vám neukladám nič iné, len toto jedno: verne o mne vyučujte, chváľte moje Slovo i obetu, kvôli mne zachovávajte medzi sebou lásku a jednotu a trpezlivo znášajte, čo sa vám preto stane. Tieto stručné prikázania sa nazývajú ,moje prikázania‘. Nenariaďujem vám ich, veď ma milujete a kvôli mne ich budete s radosťou dodržiavať. Ja nechcem byť ďalší Mojžiš, ktorý vás riadi a trápi hrozbami a hrôzami. Naopak, dávam vám také prikázania, aké môžete a budete zachovávať, keď ma milujete. Lebo ak ma nemilujete, bolo by márne, aby som vám veľa prikazoval: Aj tak by ste to nedodržiavali. Preto len dbajte na toto: Ak chcete zachovávať moje prikázania, milujte ma a uvažujte, čo som pre vás vykonal, aby ste ma správne milovali ako Toho, ktorý za vás dáva svoje telo a život a vylieva za vás svoju krv. Urobte to kvôli mne a medzi sebou zostaňte jednotní a láskaví. Takto sa ma budete svojím kázaním pridŕžať a znášať jeden druhého s láskou a nebudú vznikať rozdelenia a sekty. … Odpúšťajte jeden druhému, ako som aj ja odpustil vám, aby nenastal rozkol v láske medzi vami.“

St. Louis ed., 8:377-379.

„Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho.“ J 14:6-7

„Prísť k Otcovi“ – to nemôže znamenať nič iné ako mať láskavého Boha, byť bez hriechu a byť vo večnom živote. Nikdy sa tam nedostaneš svojimi skutkami alebo svätosťou, vraví Kristus, musíš sa tam dostať cezo mňa, teda len tak, že pôjdem k Otcovi, cez moje utrpenie a smrť. Takto nádherne tu Pán predkladá článok našej viery, ktorý hovorí: Iba vierou v Krista je človek ospravedlnený a spasený. Ešte sa dá zniesť, keď hovorí: „Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Ale pokračuje ešte silnejšie: „Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca.“ Lebo týmito slovami chce ukázať: Ak nemáte alebo nepoznáte Krista, je nemožné, aby ste mali alebo poznali Boha. Ale čo potom s tým všetkým, čím sa vychvaľujú pohania a čo rozprávajú o Bohu? A čo židia, moslimovia a iní, ktorí veľa rozprávajú o Bohu? Môžu vyslovovať slová, ale verdikt je: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Ale ty vravíš, nie je to poznanie Boha, keď židia a moslimovia hovoria, že Boh z ničoho stvoril svet, že v raji uzavrel zmluvu s Adamom a Evou, že vyviedol Izraelitov z Egypta? Všetko je to predsa pravda: Boh to urobil – nie boh, ktorého uctievajú pohania, ale pravý večný Boh. Nezáleží na tom, ako to povieš, tu je napísané: Ak poznáš Krista, poznáš aj Boha. Ak nepoznáš Krista, nepoznáš ani Boha. Popieraš Boha a neveríš v Boha. Preto Pán čoskoro potom povedal Filipovi: „Neveríš, Filip, že Otec je vo mne a ja som v Otcovi?“ Tak sa Pán vracia k základom, ktoré položil už skôr, keď hovoril: „Ak veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (J 14:1). Lebo toto sa nezmení: Človek Ježiš Kristus je Boh. A Boh je Ježiš Kristus. Tí, čo nepoznajú ani neprijímajú Krista, bez ohľadu na to, čím sa vychvaľujú, hovoria alebo vedia o Bohu, nemajú skutočné poznanie. Preto Ježiš ďalej vraví Filipovi: „Bol si so mnou tak dlho, a ešte ma nepoznáš? Filip, tí, čo vidia Otca, vidia mňa.“ Podobne ma počujete hovoriť, ale to nevravím ja, to hovorí Otec. A skutky, ktoré konám, koná Otec. Cieľom tohto všetkého je, aby sme poznali a prijali Krista ako pravého večného Boha, aby sme čerpali útechu v Jeho utrpení a smrti, ktoré poskytli dokonalé výkupné a zmierili nás s Bohom. Tí, ktorí tak robia, poznajú, uctievajú a veria v Boha. Lebo poznať Boha neznamená len vedieť, že stvoril nebo a zem, že nám dal telo a život, a že je všemocný. Toto je len časť poznania Boha, v skutočnosti je to to najmenšie poznanie. Lebo keď nezájdeme ďalej, budeme sa musieť takého Boha viac a viac báť, pretože stále máme svedomie, ktoré nám hovorí, že sme neposlúchali Boha, ktorý všetko stvoril pre naše dobro. Ale tí, ktorí poznajú Krista, vedia v Kristu, že Boh je láskavý milostivý Boh, ktorý nás nechce odsúdiť za náš hriech a neposlušnosť, ale ktorý chce byť k nám milostivý a pomôcť nám dostať sa z hriechu. Lebo je tu Jeho Syn. Dal Ho ako obeť za nás, aby sme skrze Neho mali odpustenie hriechov a večný život. Preto, toto znamená správne poznať Boha: Vedieť, že je taký milostivý k hriešnikom.

St. Louis ed., 13.1:1139-1141.

štvrtok, 30 január 2020 02:00

Blízko, ale nie dostatočne blízko - 30. január

Napísal(a)

„Lebo zármutok podľa vôle Božej pôsobí pokánie na spasenie, a to netreba ľutovať; ale zármutok sveta pôsobí smrť.“ (2K 7:10)

Keď Ježiš začal svoju verejnú službu, prvé slovo, ktoré vyšlo z jeho úst, bolo: čiňte pokánie. Biblia nám vraví, aby sme sa kajali a obrátili (pozri Sk 3:19) a že Boh prikázal všetkým ľuďom, aby činili pokánie (pozri Sk 17:30).

Napriek tomu je to niečo, čo podľa môjho názoru chýba v živote mnohých ľudí. Nikdy nečinili pokánie zo svojich hriechov. Je možné, že existujú tisíce a tisíce ľudí s falošným presvedčením, ktorí dnes sedia v kostolných laviciach. Myslia si, že pôjdu do neba, pretože sa zosobášili v kostole alebo sa modlili jednoduchú modlitbu.

Napriek tomu však nikdy nenaplnili jednu zo základných podmienok odpustenia hriechov, ktorou je pokánie. Je nádherné uvedomiť si, že Boh ťa miluje. Je úžasné rozpoznať, že je pripravený odpustiť ti. A áno, musíš Ježiša požiadať, aby prišiel do tvojho srdca. Biblia však hovorí, že časťou tohto procesu je odvrátenie od hriechu.

Sú ľudia, ktorí nikdy neurobili tento krok. Vravia: „Verím, že Ježiš je Božím Synom. Verím, že za mňa zomrel na kríži. Verím, že ma môže zmeniť. A Pane, žiadam Ťa, aby si prišiel do môjho života a bol mojím priateľom.“ Medzitým sa však nikdy nekajali. Nikdy sa neodvrátili od vedomého hriechu.

V súčasnosti existuje mnoho ľudí, ktorí prišli k Ježišovi blízko, ale nie dostatočne blízko. Rozpoznanie osobného hriechu je vždy základom pokánia. Robiť však iba to, môže byť prinajlepšom zbytočné, a prinajhoršom nebezpečné. Rozpoznanie osobného hriechu bez vysporiadania s ním môže byť sebaklamom, pretože nás to vedie k mysleniu, že obyčajné priznanie hriechu je všetko, čo je nevyhnutné.

https://www.harvest.org

utorok, 28 január 2020 02:00

Prekážka v modlitbe - 28. január

Napísal(a)

„Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Zamýšľam sa nad tým, či ľudia v dnešnej dobe vôbec vedia, čo je hanba. Veci, ktoré nás v minulosti zahanbovali, sú v dnešnej dobe považované za cnosti. Z nesprávneho sa stalo správne. Zo správneho sa stalo nesprávne. Všetko je prevrátené hore nohami. Zabudli sme, ako sa červenať. Zabudli sme, aké je to byť zahanbený.

Toto opisoval Daniel, keď sa modlil: „Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám,…“ (Dan 9:7) V Biblii čítame o Danielovom živote. Ani raz som nečítal o tom, že zhrešil. Nevravím, že Daniel nehrešil, pretože skutočne bol smrteľnou ľudskou bytosťou ako každý z nás. Skutočnosťou však je, že žil zbožným životom. Napriek tomu si myslel, že je nevyhnutné činiť osobné pokánie.

Pripomína nám to, že čím bližšie sa k Bohu dostaneš, tým väčší je tvoj pocit vlastnej hriešnosti. Práve v čase, keď si myslíš, že si duchovne zrelý, ti Pán ukáže trochu viac z tvojho srdca, a vtedy si uvedomíš, ako ďaleko si musel zájsť. Čím viac budeš poznať Pána, tým viac budeš vidieť do seba a viac si budeš uvedomovať, že stále toho musíš veľa zmeniť.

Daniel vyznával svoj hriech pred Pánom, pretože nechcel, aby sa nevyznaný hriech postavil do cesty jeho vzťahu s Bohom. Ako povedal žalmista: „Keby som nevidel vo svojom srdci neprávosť, Pán by ma nevyslyšal.“ (Ž 66:18)

Je nejaký hriech, z ktorého potrebuješ činiť pokánie? Je nejaká oblasť tvojho života, ktorá Boha neteší? Hriech je prekážkou a môže brzdiť tvoj modlitebný život. Zbav sa ho. Nechaj ho tak.

https://www.harvest.org

sobota, 25 január 2020 02:00

Pamätaj. Kajaj sa. Pokračuj v tom - 25. január

Napísal(a)

„Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zjav 2:4)

Ak si kresťan, pamätáš si aké to bolo, keď si prvýkrát požiadal Boha, aby bol tvojím Pánom a Spasiteľom? Odrazu si bol oboznámený s úžasnou knihou, ktorá sa volá Biblia. Odrazu tu pre používateľa bol manuál na život – kniha, ktorá ti dala absolútne platné pravdy –, čierne a biele, správne a nesprávne. Spomínaš si, ako pre teba prvýkrát ožili stránky Biblie, keď si ju začal čítať? Hovorila do tvojej situácie. Akoby bola napísaná tebe na mieru.

Netrápilo ťa, kto ťa videl čítať Bibliu. Viac ťa zaujímalo to, čo ti chcel povedať Boh. Spomínaš si, aké to bolo?

Teraz je to však trochu iné. Stále čítaš svoju bibliu – keď si na to nájdeš čas. V tieto dni si jednoducho veľmi zaneprázdnený.

Počúvaj, čo povedal Ježiš svojej cirkvi: „poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých;  skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si.  Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky!“ (Zjav 2:2-5)

Napriek všetkej svojej činnosti, títo veriaci stratili prvotný zápal, keď Ježiš bol ich „všetko vo všetkom“. V týchto veršoch Ježiš uvádza tri pravdy pre prebudenie: pamätaj, kajaj sa, pokračuj. Pamätaj, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rýchlo rob prvotné skutky, a pokračuj v tom – vráť sa a rob, čo si robil predtým. Praktizujme to, pretože pred Bohom potrebujeme byť prebudení.

https://www.harvest.org