Zamyslenia 2020

Zamyslenia 2020 (184)

piatok, 15 máj 2020 02:00

Je čas brániť sa - 15. máj

Napísal(a)

„Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla.“ (Ef 6:10-11)

Cirkev je pod útokom, ako ešte nikdy predtým. Je pod útokom vo svete a takisto v našej vlastnej krajine. Ľudia sa kresťanom neodkladne vysmievajú, prehliadajú ich a zavrhujú ako šialencov. Islamskí teroristi a komunisti v zámorí mučia našich bratov a sestry. Stačí to na to, aby boli kresťania úplne odradení.

Mám pre vás dnes dobré správy: napokon zvíťazíme. Z času na čas môžeme prehrať bitku, no vojnu vyhráme. Ježiš o svojej cirkvi povedal nasledovné: „… postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16:18) Vojenská taktika, ktorú používali staroveké armády, predstavovala prelomenie brány nepriateľovej pevnosti, a to tak, že do nej udierali baranidlom. Keď sa raz dostali dovnútra pevnosti, opozičnú armádu zničili. Ježiš podobne vravel, že satan a jeho vojenské zložky nevydržia, alebo nedokážu zabrániť postupujúcemu pochodu kresťanskej viery. Evanjelium vyhrá a Božie kráľovstvo zvíťazí.

Nevysvetľuj si to zle. Nehovorím o militantnom kresťanstve, pri ktorom ľudí nútime k obráteniu. Hovorím o milujúcich nasledovníkoch Ježiša Krista, ktorí hľadajú spôsob, ako presvedčiť ostatných, aby sa odvrátili od svojho hriechu, aby uverili a aby im Boh odpustil. Hovorím o čase, keď Kristus príde znova na túto zem a ustanoví svoje kráľovstvo ako Kráľ kráľov a Pán pánov.

Pociťujem, že v určitých smeroch je súčasná cirkev spiacim obrom. Diabol našej krajine vyhlásil vojnu. Vyhlásil vojnu našej kultúre, mladým ľuďom a cirkvi. Zdá sa, akoby si cirkev kolektívne nadlho zdriemla. Je načase, aby sme si obliekli Božiu výzbroj. Je čas brániť sa.

https://www.harvest.org

streda, 13 máj 2020 02:00

Budeš postupovať alebo ustupovať? - 13. máj

Napísal(a)

„Buďte rozvážni, bdejte!  Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral.“ (1Pt 5:8)

Niektorí kresťania sú prekvapení pri zistení, že život nasledovníka Ježiša Krista nie je ihriskom, ale skôr skutočným bojiskom. Je zaujímavé, že pri viac ako jednej príležitosti Biblia prirovnáva kresťanský život ku konfliktu na bojovom poli.

V tomto mimoriadnom boji si nemôžeš vybrať či budeš pacifistom, alebo či zomrieš na bojovom poli.  Musíš sa postaviť a bojovať. V deň, keď si odovzdal svoj život Ježišovi Kristovi, keď ti otvoril svoj duchovný zrak a obrátil si sa „… od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu…“ (Sk 26:18) proti tebe diabol vyhlásil vojnu.

Diabol ťa mal, kde ťa chcel predtým. Bol s tým celkom spokojný. Ty si však nebol. Ani ja som nebol. Práve preto sme sa obrátili ku Kristovi. Keď Biblia hovorí o satanovi, vraví, že „… boh tohto sveta zatemnil myseľ neveriacich…“ (pozri 2K 4:4) Písmo nám pripomína, že sme boli zotročení diablom plniť jeho vôľu (pozri 2Tim 2:26). Boli sme chorí a unavení z okrádania diablom, preto sme svoju vieru vložili v Krista.

Diabla to neteší, a preto urobí všetko čo môže, aby si zakopol a aby ťa na bojisku porazil. Hovorí sa, že rozhovor urobil z našich sŕdc bojisko. Ktokoľvek, kto sa rozhodne byť na strane Ježiša Krista, bude čeliť tvrdej opozícii satana a jeho nasledovníkov.

Otázkou nie je, či budeme v duchovnej vojne. Otázkou je, či v duchovnej vojne vyhráme alebo prehráme. Budeme postupovať alebo ustupovať? Získame územie alebo ho stratíme? Neexistujú iné možnosti.

https://www.harvest.org

pondelok, 11 máj 2020 02:00

Je čas náležite sa obliecť - 11. máj

Napísal(a)

„Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť.“ (Ef 6:13)

Zistil som, že Boh pre mňa otvoril jedny z najväčších dverí pre šírenie evanjelia vtedy, keď som to najmenej čakal. Tieto príležitosti k nám prídu, keď budeme vonku robiť to, čo máme na práci, nech je to čokoľvek. Možno budeme tankovať benzín alebo sa budeme nachádzať v potravinách. Možno budeme vedľa niekoho sedieť v lietadle. Zrazu sa z krátkeho rozhovoru stanú otvorené dvere pre šírenie evanjelia.

Kedy naposledy si vykročil zo svojej komfortnej zóny, aby si s niekým hovoril o evanjeliu? Kedy naposledy si sa menovite modlil za neveriaceho, aby on či ona spoznali Krista? Kedy naposledy si niekoho priviedol do cirkvi, aby počul evanjelium?

Hovorí sa, že 95 % všetkých kresťanov nikdy nepriviedlo ďalšieho človeka ku Kristovi. V akej skupine sa nachádzaš ty? Patríš medzi 5 %, ktorí to už reálne urobili alebo spadáš do kategórie 95 % kresťanov, ktorí to ešte nikdy neurobili − a dokonca sa o to ani nikdy nepokúsili?

Podľa môjho názoru je problémom súčasnej doby to, že mnoho kresťanov nerozumie základnému posolstvu evanjelia. Samozrejme, to je to prvoradé. Neveriaci potrebujú počuť evanjelium, no niekedy si myslím, že my kresťania potrebujeme, aby nás niekto evanjeliu vyučoval.

Akýkoľvek test základného posolstva evanjelia rýchlo odhalí, že Ježiš Kristus je jediná cesta ku vzťahu s Bohom. To je evanjelium.

Boh si ťa chce použiť. Je čas uvedomiť si, že si vojak, ktorý podlieha príkazom. Je čas náležite sa obliecť. Každá časť brnenia je dôležitá, pretože duchovný boj zúri. Potrebujeme sa Boha pýtať, kam chce, aby sme išli, a čo chce, aby sme robili.

https://www.harvest.org

piatok, 08 máj 2020 02:00

Meč Ducha - 8. máj

Napísal(a)

„A zoberte si aj prilbu spásy a meč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6:17)

Zdá sa mi neuveriteľné, ako ľudia alergicky zareagujú, keď niekto vytiahne Bibliu. Niekedy sa rozhodneš čítať Bibliu práve vtedy, keď sa nachádzaš v niekoho blízkosti. Vyberieš si ju, a u ľudí sa spustí alergická reakcia. Dokonca ani nechcú, aby sa Biblia nachádzala v ich blízkosti. Je to takmer, akoby sa báli, že na nich zaútočí.

Keď Pavol písal o Božej výzbroji, jediná vec, ktorú dal na zoznam duchovného arzenálu, ktorá je rovnako útočná ako obranná je meč Ducha − Božie Slovo. Vojak v 1. storočí mohol mať najúžasnejšiu výzbroj − náprsný pancier, prilbu, štít a všetko ostatné. Ak by však nemal meč, bol by to koniec jeho príbehu.

Ako veriaci potrebujeme používať meč Ducha aktívne a takisto sa potrebujeme naučiť, ako ho používať. Keď diabol pokúšal Ježiša na púšti, Ježiš sa postil 40 dní a 40 nocí. Nie je potrebné hovoriť, že bol hladný. Vyhladovaný. „Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ (Mt 4:3)

Ježiš nikdy neurobil zázrak pre seba. Všetky Jeho zázraky boli pre druhých. Takže ako Ježiš odpovedá na pokušenie? „On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (v. 4) Ježiš použil Božie Slovo ako zbraň. Napísané je… Presne takto používaš meč.

Ježiš zaberal územie, ktoré môžeme zaberať aj my. Ukazuje nám, čo máme robiť, keď sa ocitneme pod duchovným útokom. Používajme Božie Slovo, ktoré je mečom Ducha.

https://www.harvest.org

streda, 06 máj 2020 02:00

Prilba spasenia - 6. máj

Napísal(a)

„Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby; boríme mudrlantstvo.“ (2K 10:3-4)

Už si si niekedy všimol, že súčasne nedokážeš mať dve myšlienky? Ak máš čistú myšlienku, nedokážeš mať zároveň aj nečistú. Ak máš milujúcu myšlienku, nedokážeš mať v rovnakom čase aj nemilujúcu. Jedna nahrádza druhú.

Biblia nám vraví: „Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň… Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.“ (Ef 6:13,17)

Prilba spasenia ochraňuje našu myseľ. Ochraňuje naše myšlienky. Je to miesto, na ktoré bude diabol útočiť. Ak by si mal vystopovať začiatky hriechu, ktorý si spáchal, myslím, že by si zistil, že to začalo v ríši tvojej mysle.

Príslovia 23:7 (Katolícky preklad) vravia: „Lebo ako zmýšľa v duši, taký je…“ Naše mysle, naše myšlienky a naše predstavy musíme strážiť, pretože práve tam zvyčajne začína pokušenie.

Diabol je ľstivý. Ako predavač áut, ktorý vraví: „Prečo si auto nevyskúšate?“ Alebo zamestnanec pekárne, ktorý ti ponúkne ochutnávku zdarma. Povie niečo ako: „Viem, že toto by si nikdy neurobil, pretože ty si taký duchovný… no len pre zábavu, zober ho na skúšobnú jazdu. Pusť sa do toho a premietni si toto pokušenie vo svojej mysli… len aby si videl, aké to je.“

Kvôli tomu si musíme svoje mysle strážiť. A práve preto si svoje mysle chceme naplniť pravdou. Začína to v mysli. Nestačí len niečo neurobiť. Takisto by si na to ani nemal myslieť. Nepriateľ na nás bude útočiť v tejto oblasti, preto sa musíme mať na pozore v každom čase.

https://www.harvest.org

pondelok, 04 máj 2020 02:00

Sila v jednote - 4. máj

Napísal(a)

„A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18:19)

Počas druhej svetovej vojny sa skupina pilotov, známych ako Lietajúce Tigre, stala legendárnou. Pod velením Claire Lee Chennaulta sa im podarilo v priebehu šiestich mesiacov, od decembra 1941 po jún 1942, zostreliť 300 japonských lietadiel. Čo bolo ich tajomstvom? Chennault prezradil, že spolupráca. Hoci boli v početnej prevahe, vždy útočili v tímoch.

Rímski vojaci takisto poznali význam spolupráce. Keď pochodovali do boja a boli ostreľovaní horiacimi šípmi, vztýčili svoje štíty, spojili ich dokopy, čupli si a vytvorili okolo seba účinnú škatuľu.

Keď prechádzame pokušením, ťažkosťami, zúfalstvom či dokonca pochybnosťami, niekedy sa budeme izolovať. Uvažujeme nasledovne: „Nechcem sa o tom s nikým rozprávať. Možno si pomyslia, že nie som silný kresťan. Nikomu nechcem povedať, že ma pokúša táto vec.“

Mal by si zájsť za svojimi kresťanskými priateľmi a povedať im: „Budeš sa teraz za mňa modliť? Som pod útokom.“

„A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 18:19) V spoločnej modlitbe je sila.

Keď v 12. kapitole Skutkov apoštolov čítame, že Jakuba popravili a Petra zatkli, čo vidíme robiť cirkev? Vidíme, ako sa zhromaždila a modlila sa za Petra. Ľudia sa modlili neustále a modlili sa spolu. Potrebujeme robiť to isté. To znamená spájanie našich štítov.

V jednote je sila. V spoločnej práci a modlitbe je sila. V tomto duchovnom boji nie si sám. Máš kresťanských bratov a sestry, ktorí pochodujú s tebou. Zjednoť sa so svojimi spolubojovníkmi a ako pochodujete vpred  v duchovnom boji, do ktorého vás Boh povolal, spojte štíty.

https://www.harvest.org

piatok, 01 máj 2020 02:00

Pancier viery - 1. máj

Napísal(a)

„Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka.“ (Ef 6:16)

Duchovné útoky často prichádzajú vtedy, keď sa snažíš pre Boha dosiahnuť niečo veľké. Ak však duchovne tápaš a nikdy so svojou vierou nič nerobíš, diabol ťa nevidí ako hrozbu.

Avšak ak si dovolíš vyhlásiť: „Pokúsim sa priviesť tých, ktorí sú okolo mňa, k Ježišovi. Chcem zvýšiť svoje úsilie a otvorene hovoriť o svojej viere,“ potom budeš zasiahnutý tým, čo Biblia nazýva: „ohnivé šípy nešľachetníka“ (Ef 6:16).

Takisto nimi budeš zasiahnutý, ak čítaš Písmo. Môžeš čítať ľubovoľnú knihu, sledovať akýkoľvek televízny program, či prezerať si hocijakú internetovú stránku. Avšak v momente, keď vytiahneš Bibliu, a začneš ju čítať, celé peklo unikne a diablove šípy začnú lietať. Posledná vec, ktorú pre teba chce, je, aby si otvoril Božie Slovo.

Kvôli tomu ťa bude zasahovať svojimi ohnivými šípmi, a preto potrebuješ mať štít viery. Je to viera v Božie Slovo a v to, čo hovorí. Je to schopnosť rýchlo aplikovať to, čomu veríš, aby si odvrátil všetko, čo ti diabol robí alebo sa snaží urobiť.

Ak ťa šíp zasiahne, a ty nevieš, čo robiť, zodvihni štít viery. Možno je to finančná kríza, a ty uvažuješ, ako sa cez ňu dostaneš. Pamätaj na to, čo hovorí Biblia: „Môj Boh však uspokojí všetky vaše potreby podľa svojho bohatstva v sláve Krista Ježiša.“ (F 4:19) Alebo ťa niekto ohrozil. Prečítaj si Žalm 91. Boh ti zasľubuje ochranu.

Pokiaľ veríš Bohu, tvoj štít je vztýčený. Avšak v momente, keď mu prestaneš veriť, tvoj štít padá.

https://www.harvest.org

„Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe. Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my.“ J 17:11

Tu vzniká otázka: Hoci Kristus vraví, že ide k Otcovi, musí zostať vo svete. Veríme predsa, že proroci mali pravdu, keď tvrdili, že Boh je všade a napĺňa nebo i zem, ako sa často píše v žalmoch – napr. Ž 130:8, že je aj v nebi, aj v priepasti alebo pekle. A sv. Pavol v Skutkoch 17:27-28 hovorí: „Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme,“ takže je prítomný a dáva sa nájsť všade, kde ho ľudia hľadajú a volajú na Neho. … Prečo tu potom hovorí, že už viac nie je vo svete a toľko o tom rozpráva, akoby odchádzal tak ďaleko, že Ho už nebudeme mať medzi sebou? Odpoveď:  Sú dva spôsoby, ako to vyriešiť. Jeden majú horlivci. Tvrdia, že Kristus vystúpil na nebesá a teraz tam sedí ako v lastovičom hniezde. To znamená, že ich myšlienky sa trepocú podľa očí a zraku, ktorý sa dá v každej chvíli namieriť len na jedno miesto. Nedá sa naraz zamerať na nebo i zem. Vravia, že Kristus musí byť uzavretý a ohraničený na jednom mieste, takže nemôže byť zároveň nikde inde. Podobne chcú na základe svojho zraku a myšlienok vyvodiť z tohto či podobného verša záver, že Kristus nemôže byť všade so svojím telom a krvou vo Večeri Pánovej. Odpovedáme však podľa Písma a hovoríme: „Byť vo svete znamená byť vo vonkajšej existencii, ktorú zo skúsenosti poznáme, to znamená život, aký využíva a žije svet, ktorý sa nazýva fyzický život, v ktorom človek musí jesť, piť, spať, mať dom a hospodárstvo, skrátka musí sa zaoberať svetom a všetkými životnými potrebami.“ Ešte raz, všetkých, ktorí opustili tieto veci a sú od nich oddelení, takže už viac nepotrebujú jesť, piť, chodiť, stáť, označujeme, že už nie sú vo svete. Oni skrátka viac nežijú v prirodzených, telesných prácach… nie, že On úplne opustil svet a už s nami nie je, ale že sa viac nepotrebuje starať o pozemský život tak, ako sa stará človek. Preto viac nežije tak ako svet, to znamená telesným životom so všetkými jeho potrebami. Ich myšlienky sú preto prázdnym táraním a bľabotaním, keď si predstavujú, že „ísť zo sveta ku Otcovi“ znamená odísť z neba a zeme na konkrétne miesto. V opačnom prípade by diabol sám vládol svetu, takže Boh by tu nemal vôbec miesto a Kristus by nebol ani vo večeri Pánovej, ani v krste a dokonca, ak im budeme veriť, ani v srdciach veriacich. … Lebo, povedzte mi, kde je Otec? Určite nie hore v lastovičom hniezde. Ale ak príde k Otcovi, musí byť všade, kde je Otec. No Otec je všade, v nebi i mimo neho a mimo zeme či všetkých stvorení, takže nemôže byť pripútaný na určité miesto ako hviezdy na oblohe. Musíme povedať a veriť, že On je s nami, kdekoľvek na Neho voláme, v žalári, vode, ohni a vo všetkých potrebách. … Zostávať a nechať sa zachovávať v Božom mene znamená udržiavať v srdci čisté nefalšované Slovo. Veď to je Božie meno alebo úcta a chvála, že sa On káže a necháva poznať, že dáva odpustenie hriechov a zachraňuje len a len z opravdivej milosti skrze Krista. Tí, ktorí zostávajú v tomto učení či viere, sú Boží, volajú Ho svojím Bohom a Otcom, sú pomenovaní po Ňom a sú svätí. Lebo ak je Boh taký, také je aj Jeho Slovo a meno. A ako je Jeho meno sväté, tak sa aj my stávame skrz-naskrz svätí Jeho menom, nie naším životom či skutkami. Tí, ktorí opúšťajú Slovo, viac nie sú svätí, aj keď hľadajú a vyžadujú inú veľkú svätosť.

St. Louis ed., 8:799-803.

nedeľa, 19 apríl 2020 02:00

Poklad ukrytý v slove „poslal“ - 19. apríl

Napísal(a)

„A to je večný život, aby poznali Teba, jediného pravého Boha, a ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ J 17:3

Týmito slovami Kristus vyjadruje, čo je a aký je večný život. Keďže povedal, že má moc dať večný život, niekto by sa mohol opýtať: „V čom spočíva tento večný život, alebo ako sa to stane, že ho dostaneme?“ Na to chce dať Kristus odpoveď a vraví: „Takto sa to má stať a takto ho majú dostať, že Ťa spoznajú ako jediného pravého Boha a Ježiša Krista ako Toho, koho si poslal.“ Vzácni otcovia silne používali tento verš proti heréze Ariánov, ktorí popierali božstvo Krista Pána. … Ariáni chceli tento verš pre svoje zámery prekrútiť a kládli dôraz na slovo „jediný“, akoby ním Kristus prisudzoval božstvo len Otcovi samému a sám sa z neho vylúčil. To však nie je dôkaz, ale nesprávna interpretácia Písma, vytrhli jedno slovo z kontextu a preleteli cez text, takže nevnímajú, k čomu nabádajú slová, keď sú navzájom pospájané. Veď aj my hovoríme, že je to pravda a správne sa učí, že neexistuje žiadny iný Boh, len On jediný. Ale oni nechcú vidieť, že to je prepojené s tým, že sa Kristus robí rovným Otcovi vo všetkých veciach a rečiach ako Ten, ktorý je ten istý pravý Boh, pretože kladie večný život do poznania Jeho a poznania Otca, čím oboje spája do jedného poznania. … Preto je dôraz na slove „Teba“, „aby poznali Teba, jediného pravého Boha.“ Kto je to tento „Ty“? Ty, ktorý si poslal Ježiša Krista. Kristus tým mieni: „Židia i ostatní tiež majú jediného pravého Boha, ako sa domnievajú. Ale nepoznajú Teba, jediného pravého Boha, pretože nepoznajú Ježiša Krista, Tebou poslaného, a pritom si kreslia boha podľa svojich vlastných predstáv, ktorý v skutočnosti vôbec nie je Boh, ale je len úplné nič.“ Takže vidíš, Kristus tu nepoužil slovo „jediný“ na to, aby sa oddelil od Otca kvôli božskej podstate… ale zviazal seba i Otca spolu, vlastne priviazal Otca k sebe proti všetkým tým, ktorí vykresľujú iného boha alebo hľadajú boha inde ako v Kristu Pánovi. … A teraz, čo to znamená poznať Otca a Krista? Ako sa to poznanie udeje? Odpoveď: Úplne tkvie v slovách: „Ktorého si poslal.“ Tí, ktorí tomuto porozumeli a bez pochybovania tomu veria, majú večný život. Ale čo znamená „ktorého si poslal“? Môžeš na to prísť sám, keď pouvažuješ nad cieľom Kristovho príchodu a nad tým, čo robil tu na zemi. Prišiel z neba a stal sa človekom, aby konal skutky, ktoré Mu Otec určil (ako to neskôr sám povie), teda vziať na seba hriech sveta a zomrieť, aby zmieril Otcov hnev a aby sám osobne premohol smrť a diabla a priviedol nás k sebe. Lebo keď Ho poslal Otec, toto poslanie nemohlo byť jednoduché či bezvýznamné, veď to bol výnimočný pokyn a taká dôležitá a vážna záležitosť, že to nemohol vykonať žiadny anjel alebo svätec, jedine Syn. Keď to musí vykonať On sám osobne, určite sa to musí týkať niečoho večného medzi Bohom a nami. Preto sa celý poklad ukrýva v slove „poslal“. Lebo ono odhaľuje a ukazuje zmýšľanie, srdce i vôľu Boha Otca naproti nám a zahŕňa všetko, čo Kristus urobil, kázal, pretrpel, vykonal a priniesol alebo nám dal. Jasne tiež ukazuje, že tento verš nehovorí o budúcom živote, pretože spoznať Krista ako Otcom poslaného neznamená nič iné ako veriť a poznať, že prišiel na zem, zomrel za naše hriechy, vstal z mŕtvych, získal a dal nám odpustenie hriechov – a to všetko patrí k tomuto životu.

St. Louis ed., 8:759-766.

Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil Teba, ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal všetko, čo si Ty dal Jemu, (totiž) večný život. – Ján 17:1-2

Kristus chce povedať: „V mojej ruke sú všetci králi, kniežatá a všetko, čo má telo a krv, takže dokážem pomôcť mojim kresťanom z hriechu, smrti a všetkého nešťastia, ale teraz to ešte nie je zjavné, pretože som v takej slabosti a neúcte. Preto Ťa, Otče, prosím, osláv ma, aby som to mohol zjaviť a ukázať.“ Tu vidíš napísanú našu útechu a silu čeliť všetkým našim nepriateľom, že my, ktorí v Krista veríme a pridŕžame sa Jeho Slova, sme tí, ktorých Mu dal Boh Otec, a že sa chce o nás starať, chrániť nás a udržiavať. Nezáleží na tom, ako sa nad nás svet vyvyšuje, aj tak zostáva pod Kristom Pánom, takže nám nemôže ublížiť. Čím viac nás svet utláča, tým viac nám v skutočnosti musí poslúžiť na večný život. Preto by sme mali nepretržite dvíhať dlane, ďakovať a chváliť Boha, že nás zarátal medzi tých, ktorí Mu patria a sú Jeho vlastníctvom – pretože vieme, že máme Jeho slovo a že nás pre to slovo prenasledujú a považujú za nepriateľov sveta. Lebo tí, ktorí sú si týmto istí, by nemali pochybovať, že patria k tomu malému stádočku, ktoré bude mať večný život. Z tohto tiež môžeš vyvodiť záver: Keďže je to Kristovo dielo a dar, že máme večný život, celý svet s celou jeho múdrosťou, mocou a slávou musí kvôli nám skončiť v nemilosti a musí zmeniť našu slabosť a nemohúcnosť na slávu. Náš Kristus Pán to dostatočne preukázal na svojich nepriateľoch, keď prešiel z najhlbšej potupy do najväčšej slávy a zmenil na večnú hanbu všetko ich vychvaľovanie a velebenie spravodlivosti a svätého života, na ktorom trvali a pre ktoré ho prenasledovali. Pretože len On je Pán večného života, svet, ktorý Ho a jeho kresťanov prenasleduje, nemôže prísť k večnému životu, ani keď sa o to usiluje a domnieva sa, že to dosiahne vlastnou silou. Ale kde Kristus dáva večný život, tam musí byť večná sláva a česť. Naopak, kde sa to nedeje, musí tiež nasledovať večná potupa a nešťastie. Teraz, keď to vieme, nechajme našich nepriateľov, nech nás zahanbujú a znevažujú tak dlho, ako môžu; ich skutky čoskoro skončia. Lebo čo iné je tridsať, štyridsať či šesťdesiat rokov v porovnaní s večným životom ako chvíľka či dokonca nič pri porovnaní s celým naším životom na zemi? Ale všimni si, sv. Ján tu volí slová tak, ako je preň typické v porovnaní s inými evanjelistami, aby potvrdil učenie, že Kristus je spolu s Otcom pravý Boh. Veď slová: „ako si Mu dal moc nad všetkými ľuďmi, aby im dal ... večný život“, sú v rozpore s tvrdením, že Kristus je len človek.  Lebo takú moc nad všetkým živým a moc dávať večný život nemá žiadne stvorenie. Stvorenie síce môže prijať a dostať večný život, ale dať tento život to je len Božie dielo a moc. Dokonca aj anjeli, hoci žijú večne, nemôžu nikomu dať večný život. Ale tým, že priznáva, že On má moc dať večný život tým, ktorí sú Jeho, a túto moc dostal od Otca, jasne ukazuje, že je jednou božskou podstatou a silou s Otcom, aj keď On a Otec sú dve odlišné osoby.

St. Louis ed., 8:758-759.