Zamyslenia 2020
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2020 (366)
Spoločnosť, v ktorej sa zdržiavame - 28. október
Napísal(a) Greg Laurie„a naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť; nazvaný bol priateľom Božím.“ (Jk 2:23)
Abrahám je nám v Písme jedinečne predstavený ako Boží priateľ. Raz povedal Boh svojmu priateľovi Abrahámovi, že chce, aby opustil svoj pohanský život a uctievanie falošných bohov, rodinu. Zbalil si svoje veci a šiel. Boh v podstate povedal: „Chcem, aby si so svojou ženou Sárou išiel na isté miesto. Netušíš ani, kde to miesto je. To ti odhalím neskôr. No chcem, aby si šiel.“
Abrahám poslúchol − sčasti. Veľký krok bol, že odišiel. Ešte väčší, že opustil svoju rodinu. No jedného člena rodiny si vzal so sebou: svojho synovca Lóta, ktorý mal na svojho strýka nepriaznivý vplyv.
Všetci poznáme ľudí, ktorí nás duchovne budujú, keď sa nachádzame v ich blízkosti. Odchádzame od nich s pocitom väčšej blízkosti s Pánom a posilenenia vo viere. Taktiež však poznáme ľudí, ktorí nás duchovne rúcajú, keď sa nachádzame v ich blízkosti. Lót bol ten typ človeka, ktorý Abraháma ťahal dole.
Ako vraví 2Tim 2:22: „Pred chúťkami mladosti utekaj; ale snaž sa o spravodlivosť, vieru, lásku a pokoj s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána.“
Mal som príležitosť stretnúť a spoznať mnoho úžasných Božích mužov a žien, ktorí na mňa hlboko zapôsobili. A potom som tiež spoznal iných kresťanov, ktorí boli vždy kvôli niečo podráždení. Stále ich niečo vytáčalo. Pripomínajú mi Dona Quichota bojujúceho s veternými mlynmi. Vždy musia mať nejakého nepriateľa alebo sa snažia o pomstu. Veľmi ma to vyčerpáva.
A čo ty? Aký vplyv máš na ostatných? Si božím alebo bezbožným vplyvom? Buduješ ostatných, alebo im dávaš zabrať?
„Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo“ (5M 30:19)
Ešte keď som chodil do školy, neznášal som prepadovky, pretože som nikdy nebol pripravený. Namiesto toho som mal rád testy, pri ktorých sme mohli používať učebnicu, pretože tam som dokázal nájsť odpovede.
Boh v skutočnosti dáva nám všetkým test, pri ktorom môžeme používať knihu. V 5M 30:19 prehlásil: „Nebesá i zem povolávam dnes za svedkov proti vám. Predložil som ti život i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal živý ty i tvoje potomstvo“
Naše voľby neovplyvňujú len nás, ale aj naše deti − a možno aj naše vnúčatá a naše pravnúčatá. Bezbožné rozhodnutia môžu ovplyvniť ďalšie generácie rodiny. Zbožné rozhodnutia môžu takisto ovplyvniť ďalšie generácie rodiny.
Každý deň čelíme všetkým možným druhom rozhodnutí, aké si len vieme predstaviť. Čo budeme jesť, čo si oblečieme, akú cestu si zvolíme, keď niekde jazdíme, aké e-maily a textové správy pošleme a ako na prijaté e-maily a správy budeme odpovedať. Hlavou sa nám preháňajú všetky možné druhy rozhodnutí.
V skutočnosti budeme všetci vo svojom živote čeliť výzvam, voľbám a ich dôsledkom. Tieto výzvy môžu prísť ako príležitosti alebo pokušenia. Snáď najťažšie v živote je naučiť sa, ktorou cestou ísť a ktorej sa vyhnúť – naša voľba je dôležitá.
Vidíme to v živote dvoch veriacich: Abraháma a Lóta. Abrahám robil v živote poväčšine správne rozhodnutia. Na druhej strane, Lót urobil sériu nesprávnych rozhodnutí, ktoré v živote ľutoval.
Na tom, čo si zvolíme, záleží. Boh nám ukáže akú možnosť si vybrať, no stále je na nás, aby sme podľa toho aj konali. Tým, čo konáme, si vyberáme. A naše voľby z nás robia ľudí, akými sme.
„Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ (G 5:13)
Takmer by som mohol povedať, že som odborník na opilcov. Od pastora znie takéto vyhlásenie trochu zvláštne, no dovoľte, aby som vám to vysvetlil. Prvých sedemnásť rokov svojho života som strávil s ťažkými alkoholikmi. Moja mama každý večer pila do bezvedomia. Videl som jej priateľov, aký vplyv na nich alkohol mal a ako následne zruinoval ich životy. Videl som, čo alkohol dokáže.
Niektorí kresťania hovoria, že majú slobodu piť. S touto slobodou však musia nakladať veľmi opatrne. Existujú veriaci, ktorí pochádzajú z alkoholického prostredia. Čo ak práve znovuzrodený kresťan, ktorý bol slávne oslobodený od alkoholizmu uvidí ďalšieho veriaceho ako popíja? Čo ak si na základe toho vysvetlí, že je v poriadku dať si pohárik a neskôr znova upadne do pôvodného životného štýlu?
Ako veriaci sme všetci prepojení. Biblia vraví: „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.“ (G 5:13)
Jedna dôležitá a hlboká pravda znie: Ak nebudeš piť, neopiješ sa. Ak však piť budeš, je tu šanca, že sa opiješ. Príslovia 23:32-33 hovoria o alkohole nasledovné: „Nakoniec hryzie ako had a štípe ako zmija. Oči ti budú vidieť čudné veci a tvoja myseľ bude hovoriť zvrátene.“
Biblia upozorňuje: „A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom. Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Ef 5:18-19) Radšej by som bol pod mocou Ducha Svätého než alkoholu. Ešte som nevidel žiadnu dobrú vec, ktorá by vyplynula z pitia.
„Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“ (E 4:26-27)
Ako dieťa som pozoroval hádky mojej mamy s manželom, za ktorého bola práve vydatá, a počul som slová, ktoré by dieťa nikdy počuť nemalo. Takisto som videl veci, ktoré by dieťa nikdy vidieť nemalo. A celkom úprimne, bolo to pre mňa traumatizujúce.
Keď sa pár háda, je to pre ich deti traumatizujúce. Nerob to svojim deťom. Ak si so svojím partnerom potrebujete vyjasniť veci, vzdiaľte sa od nich. Strávte čas osamote, pracujte na probléme a dospejte k nejakému záveru. Nedovoľte však, aby sa to dostalo medzi deti. To láska nerobí.
Biblia nás napomína, že láska „sa nerozčuľuje“ (1K 13:5). Rozčúliť sa znamená „byť vzbudený k hnevu,“ „nepokoj,“ alebo „náhly výbuch emócií.“ Ak ste vo svojej rodine, vo svojom manželstve začali po sebe kričať, potom máte problém. Nikdy by ste to nemali robiť. Nikdy by sa to nemalo dostať na fyzickú rovinu.
Dovoľ mi to povedať priamo. Nikdy by ste sa nemali udierať, plieskať, kričať či hádzať veci. Určite nechceš, aby sa vaše konflikty až tak vyhrotili. Potrebuješ ich utíšiť. Snaž sa započuť, čo hovorí človek vedľa teba. Prevezmi kontrolu nad svojimi emóciami a prosím, nebojujte spolu pred svojimi deťmi.
Biblia nás napomína: „Nech slnko nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4:26) Nechoďte do postele s tým, že sa jeden na druhého hneváte.
Počul som o manželke a manželovi, ktorí tento verš začali aplikovať. Rozhodli sa, že nikdy nepôjdu do postele nahnevaní jeden na druhého. O tridsať rokov neskôr sa niekto opýtal manžela ako to fungovalo.
„Vieš,“ povedal, „celkom dobre. No niekedy to bolo trochu drsné, byť hore celú noc.“
Láska je dobrotivá. Nerozčuľuje sa.
„Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?“ (R 2:4)
Presne ako trpezlivosť nechce od ostatných nič, dá dobrotivosť ostaným čokoľvek. Samozrejme, Boh je v tomto naším príkladom. List Rímskym 2:4 vraví: „Alebo či pohŕdaš bohatstvom Jeho dobrotivosti, trpezlivosti, zhovievavosti a nevieš, že dobrota Božia ťa vedie k pokániu?“ (R 2:4).
Si kresťanom, pretože Božia láska si ťa získala. Božia dobrota ťa priviedla ku pokániu. Rovnako, ak manžel miluje svoju ženu ako Kristus miloval cirkev, potom na to bude jeho manželka odpovedať. Práve tak ako cirkev odpovedá Ježišovi, manželka bude odpovedať láskyplnej iniciatíve svojho manžela.
Máme si navzájom prejavovať dobrotivosť v praktických veciach. Napríklad, keď si sa začal stretávať s osobou, ktorá sa neskôr stala tvojou manželkou, chcel si na ňu zapôsobiť. Pekne si sa obliekol a vyčistil si auto. Vyzdvihol si ju pred domom a otvoril si jej dvere. Povedal si jej, že je krásna a priniesol si jej malé darčeky.
Potom si sa oženil a teda, veci sa trochu zmenili. Stále jej nosíš darčeky: „Zlatko, tu je moja špinavá bielizeň. Mohla by si ju čo najskôr vyprať?“ Stále jej otváraš dvere, no zatvoríš ich skôr, než stihne nastúpiť. Berieš ju ako samozrejmosť.
Biblia o súcej žene hovorí nasledovné: „Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli“ (Pr 31:28). Chlapi, kedy ste naposledy pochválili svoju manželku? Kedy naposledy ste jej polichotili?
Neviem prečo, ale vo všeobecnosti je mužskou prirodzenosťou emócie a lásku potláčať. Preto musíme vynaložiť vedomú snahu na odporovanie tomu, čo je prirodzené. Musíme vynaložiť vedomú snahu, aby sme prejavili dobrosrdečnosť.
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá.“ (1K 13:4)
S mojou ženou Cathe sme spolu chodili tri roky. Počas toho sme sa tri krát rozišli. Naozaj to pre nás bola výročná udalosť. A boli to dramatické rozchody typu už nikdy v živote ťa nechcem vidieť. A potom sme sa zase dali dokopy. Takéhoto fungovania sme sa včas zbavili. Mali sme tri roky na to, aby sme jeden druhého videli takmer v každej situácii.
Ak niekoho skutočne miluješ, ak je tvoja láska skutočná, potom pretrvá. Biblia hovorí: „Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia“ (Veľp 8:7).
Pre tých, ktorí sú nezadaní, nemyslite si, že keď s niekým vstúpite do manželstva, napravíte ho. Ženy, možno, že je vo vašom živote zlý chlapec, ktorého sa chystáte napraviť. Chcete ho trocha skultúrniť, urobiť z neho lepšieho muža a zodpovednejšieho človeka. Mám pre vás dôležitú správu: Môže sa z neho stať horší človek než je teraz. Ak ho nedokážeš milovať takého, aký je, potom by si s ním možno nemala vstupovať do manželstva.
A keď keď si už raz vstúpil do manželstva, potrebuješ byť so svojím partnerom trpezlivý, pretože manželstvo bude skúšať tvoju trpezlivosť. Láska je trpezlivá. V pasáži Písma, ktorá je známa ako hymna lásky nachádzame nasledovné slová: „láska je trpezlivá, láska je dobrotivá“ (1K 13:4). Slovo trpezlivá, alebo doslova znášajúca bez odporu niečo nepríjemné je v Novej zmluve bežné. Takmer výlučne je používané v súvislosti s ľuďmi než s okolnosťami alebo udalosťami. Ježiš bol zosobnením tejto lásky. Božia láska v nás nám môže spôsobiť ťažkosti. Môže byť zneužitá. Je trpezlivá.
Všetci sme hriešnici a navzájom si budeme robiť veci, ktoré nevzbudzujú lásku. Ak skutočne miluješ svojho manžela alebo manželku budeš s ňou alebo s ním mať trpezlivosť.
„pripomínajúc si tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike, ale presvedčený som, že aj v tebe.“ (2 Tim 1:5)
Prezident Theodore Roosevelt o matkách vyhlásil nasledovné: „Keď je všetko vypovedané, je to matka, a jedine matka, ktorá je lepším občanom než vojak, ktorý bojuje za svoju krajinu. Úspešná matka, tá, ktorá sa podieľa na výchove a tréningu chlapcov a dievčat, z ktorých vyrastú mužovia a ženy budúcej generácie je pre komunitu užitočnejšia. A aj keď si to nie vždy uvedomuje, má v nej významnejšiu a dôležitejšiu pozíciu, než ktorýkoľvek muž. Matka je hlavným prínosom národného života. Je omnoho dôležitejšia než úspešný politik, podnikateľ, umelec či vedec.“
Matky zohrávajú v našej spoločnosti nevyhnutnú rolu. Nielenže ovplyvňujú svoje deti, ale ovplyvňujú aj svoje vnúčatá a azda aj pravnúčatá. Aj keď nie sú nablízku, dokonca aj keď sú už v nebi, stále majú vplyv na generácie kvôli pravdám, ktoré podávali ďalej.
Pavol napísal Timotejovi o vplyve jeho starej mamy a mamy na jeho mladý život slovami: „pripomínajúc si tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike, ale presvedčený som, že aj v tebe.“ (2 Tim 1:5) Začalo to jeho starou mamou, Loidou, pokračovalo jeho mamou Eunikou a potom samotným Timotejom. A Timotej túto vieru podal ďalej. Ukazuje nám, aké je dôležité je odovzdávanie dedičstva zbožnosti ďalším generáciám.
Ak si mama, možno máš pocit, že si svoju prácu neodviedla najlepšie. V skutočnosti sa možno zdá, že v tejto chvíli sú tvoje deti dielom, ktoré má pred sebou ešte kus práce. To, čo je potrebné, je pokračovať v modlitbách. Nikdy sa nevzdávaj, pretože tvoj vplyv je väčší než si možno uvedomuješ.
„Preto ja tak bežím, nie ako na neisto…“ (1K 9:26)
Keď zoberiem svoje vnúčatá na ihrsko, chcú, aby som sa k nim pridal. Vedia, že sú malé a že potrebujú moju pomoc. V podstate sú na mne závislé a ja som tam, aby som im pomohol.
Pre veriacich, ktorí poznajú Pána len chvíľu, môže byť veľmi jednoduché stať sa zraniteľnejšími než mladý kresťan. Ako niektorí veriaci vo svojej viere rastú, môžu povedať: „Ide mi to dobre. Už viac-menej nemusím byť natoľko obozretný.“ Tým, že si mysla, že dosiahli určitý stabilný stav začínajú znižovať svoju ochranu a zrazu sa tak stanú zraniteľní.
Na druhej strane, mladší veriaci vedia, že je tu možnosť pádu. Dávajú si väčší pozor. Vidíme to v Biblii. Mojžiš, muž, ktorému Boh zveril Desať Božích prikázaní, muž, ktorého si Boh použil na vedenie Izraelitov cez púšť dorazil na samotný pokraj zasľúbenej zeme a vtom stratil s Izraelitmi trpezlivosť. Neposlúchol Boha, a pre to mu nedovolil vstúpiť do zasľúbenej zeme.
Izraeský kráľ Dávid, malý pastier, ktorý spieval Bohu chvály, vrah Goliáša v údolí Élá, bojovník, básnik a muž podľa Božieho srdca, bol rovnako aj cudzoložník. Koniec koncov, bol aj vrah. Neskôr v živote urobil veľa nesprávnych vecí.
Jeho syn Šalamún, ktorý bol v jednom bode najmúdrejší muž, aký kedy žil, sa dostal do strašného obdobia opätovného skĺznutia k starým hriechom.
Toto nám pripomína, že môžeme bežať dobré preteky a byť celý čas na prvom mieste, no keď sa neskôr pred cieľovou čiarou zrútime, prehráme. Nezáleží na tom, či sme boli vpredu väčšinu pretekov. Nie je to len o tom, aby sme dobre začali. Je to tiež o tom, aby sme dobre skončili.
„Nato vyšiel Nóach a s ním jeho synovia, jeho žena a ženy jeho synov. Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi…“ (1M 8:18,20)
Neviem ako ty, ale keby som ja bol rok v drevenom korábe s množstvom zvierat a napokon by som sa doplavil na breh, prvá vec, ktorú by som urobil, by bolo, že by som zem pobozkal a následne by som behal a poskakoval naokolo. Chcel by som si trocha zacvičiť.
Nóach to však neurobil. Podľa 1M 8:20 pamätal na Hospodina: „Vtedy Nóach postavil oltár Hospodinovi a vzal zo všetkých čistých zvierat, zo všetkých čistých vtákov a obetoval spaľované obety na oltári.“
Vypovedá to o Nóachovi veľa. Vedel, ako dať prvé veci na prvé miesto a my môžeme urobiť to isté. Napríklad, čo tak poďakovať Bohu pred jedlom doma alebo v reštaurácii? Nemusí to byť dlhá modlitba, jednoducho Pánovi poďakuj za jedlo, ktoré zaobstaral.
Myslím si, že je úžasné robiť to verejne, nie však nápadne či veľmi okato. Raz som bol v reštaurácii, keď do nej vošla veľká rodina. Keď dorazilo jedlo, všetci sklonili svoje hlavy a jednoducho poďakovali. Veľmi sa mi to páčilo. Myslím si, že to bolo skvelé svedectvo.
Ďalší spôsob, ktorým môžeme vyjadriť, že myslíme na Pána, je verné dávanie našich financií. Príslovia 3:9 učia: „Cti Hospodina darmi svojho imania a prvotinami z každého svojho výnosu.“ Uznanie, že všetko, čo máš, ti dal Boh a uctenie Ho svojimi financiami je pamätanie na Pána.
Namiesto toho, aby si aktualizoval svoje sociálne médiá alebo čokoľvek iné, čo robíš, vezmi si Bibliu a čítaj. Je to spôsob ako pamätať na Pána.
Mnohokrát máme tendenciu na Pána zabúdať. Daj prvé veci na prvé miesto. Pamätaj na Boha.
„Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp.“ (1M 19:26)
Nóach a Lót žili pred skazonosným súdom. Nóach čakal na potopu, Lót na súd nad Sodomou a Gomorou, kde žil. Lót však nikdy nezasiahol svoju rodinu ako Nóach. Lótov problém bol ten, že robil kompromisy. Znížil svoje normy, aby rozšíril svoj dosah.
V jeden deň Lóta navštívili Boží anjeli a, voľne parafrázované, mu oznámili nasledovné: „Potrebuješ sa so svojou rodinou odtiaľ dostať preč. Blíži sa súd.“ Keď však Lót informoval snúbencov svojich dcér, vysmiali sa mu do tváre.
Lót, jeho manželka a ich dcéry v podstate museli byť z mesta vytiahnutí. Preto Ježiš povedal: „Pamätajte na Lótovu ženu.“ (L 17:32) Ako opúšťala Sodomu, bola upozornená na to, aby sa nepozerala za seba. Napriek tomu to urobila. Slová, ktoré opisujú jej spätný pohľad v pôvodnom jazyku nenaznačujú rýchly pohľad. Hovoria skôr o túžobnom pohľade.
Už si sa niekedy na niečo pozeral túžobne? Inak povedané, bol si niekedy v obchode so šiškami, keď čerstvo urobené šišky s polevou prichádzali na páse? Presne takto sa Lótova žena pozrela na Sodomu a Gomoru a premenila sa na soľný stĺp.
Pripadá mi zaujímavé, že keď Nóach niečo povedal, jeho rodina na to reagovala. Avšak Lót prehovoril, a jeho rodina sa mu vysmiala. Aký vplyv máš na svoju rodinu? Nakoľko účinné je tvoje rodičovské slovo? Ako matka? Ako otec? Ľudia, ktorí menia svet, priťahujú svoje rodiny ku Kristovi, no tí, ktorých mení svet, tiahnu svoje rodiny od Krista. Všetci si prechádzame chvíľami nedôslednosti a dokonca pokrytectva, avšak naše deti nás stále pozorujú. Pozerajú sa na nás ako na príklady. Buď dobrým príkladom.
Viac...
„… takže ani ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, nič nie je, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“ (1K 3:7)
Ak sa niekedy budeš cítiť, že tvoje evanjelizačné snahy nie sú veľmi úspešné, spomeň si na Nóacha. Nóach bol Božím svedkom, no napriek tomu za 120 rokov k Bohu nepriviedol jediného človeka. Biblia ho označuje ako „zvestovateľa spravodlivosti“ (2Pt 2:5), hoci nikdy nezasiahol nikoho okrem svojej vlastnej rodiny. Nezasiahol tisíce, stovky ani desiatky. Zasiahol však svoju vlastnú rodinu a oni uverili.
Žid 11:7 vraví: „Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.“ Nóachova rodina vedela, že miloval Boha. Vedeli, že bol charakterným mužom.
Boh dal kresťanským rodičom zodpovednosť vychovávať svoje deti Pánovým cestám. Rodičia, nezlyhávajte v tejto misii. Nehovorte, že ste príliš zaneprázdnení. Nehovorte, že nemáte čas. Vytvorte si čas na to, na čom záleží, pretože čas ubieha rýchlo. Čoskoro vaše deti dospejú.
Pochopme, že našou prácou je kázať evanjelium. Našou prácou nie je ľudí obrátiť. Nikdy som nikoho neobrátil. Ani ty to nedokážeš. Je to totiž práca Ducha Svätého. Niekedy je mojou prácou len zasievanie semiačka. Inokedy polievam semiačko, ktoré zasadil niekto iný. Ojedinele mám aj privilégium žať, kde iní polievali a semiačko zasiali. Jednoducho som povolaný k tomu, aby som bol verný.
Buď verný v tom, čo pred teba Boh postavil. Nebudeš sa Bohu zodpovedať za to, čo povolal robiť mňa. Ani ja sa nebudem Bohu zodpovedať za to, čo povolal robiť teba. Bohu sa budeš zodpovedať za to, čo povolal robiť teba. Rob, čo vieš, pokiaľ môžeš.
„Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce.“ (1M 6:6)
Pred mnohými rokmi sme boli v New Yorku práve v čase, keď boli smetiari v štrajku. Všade boli odpadky − odpadky nakopené na odpadkoch − nehovoriac o škodcoch. Bol to brajgel.
Morálne a duchovne to trochu pripomínalo planétu Zem za dní Nóacha. Strašne to zapáchalo. Prvá kniha Mojžišova nám prezrádza, že Bohu bolo skutočne ľúto, že stvoril ľudstvo. Prečo mu to bolo ľúto? Odpoveď na to nám dáva 5. verš: „Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé…“
Nebolo to len občasné zlo, ale ustavičné. Ľudia nemali dobré myšlienky, ktoré by ich upútali ani z času načas. Bolo to zlo vrstvené na zlo, ktoré sa kopilo na ďalšie zlo. Voľne by sme totiž mohli židovskú frázu, ktorá je v pasáži použitá, preložiť nasledovne: skazenosť dosiahla vysoký stupeň alebo najvyšší stupeň. Následkom toho chcel Boh súdiť zem.
Prečo by milujúci Boh priniesol na zem súd? Pretože Boh nie je len milujúci, ale je takisto spravodlivý. Ako správne poznamenal Abrahám: „Či by ten, čo súdi celú zem, nemal konať spravodlivo?“ (1M 18:25) Ak ľudia môžu do neba hlasno a neprestajne prestupovať Božie zákony, zabíjať, ničiť a prekrúcať všetko, čo je správne, je pre Boha prospešné odvrátiť sa a neurobiť s tým nič? V skutočnosti to nedáva žiaden zmysel. Boh je dobrý. Boh je milujúci. Boh je charakterný. A Boh je spravodlivý.
Keď Boh prehovoril k Nóachovi, veci boli tak zlé, ako len mohli byť. Nóach bol veriacim posledných dní, ktorý nám ukázal, že dokážeme žiť zbožné životy uprostred bezbožného sveta. Nóach žil spravodlivý život na nespravodlivom mieste. Žiaril ako jasné svetlo v tých najtemnejších okolnostiach, aké si len dokážeme predstaviť.
„Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ (Mt 6:9)
Niekdy sa mi zdá, že ľudia v cirkvi berú Boha príliš ležérne. S Bohom majú vzťah, no zabudli na Jeho svätosť. Hovoria, že Ježiš je ich „parťák“, no ich takzvaný parťák stvoril vesmír. Preukážme mu trochu úcty. Rozprávame tu o všemohúcom Bohu. Ježiš nás naučil modliť sa: „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ (Mt 6:9) Jeho meno je sväté. Jeho meno je zvelebené.
Ž 111:10 nás učí: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom…“ Mať pred Hospodinom bázeň znamená mať Ho v zbožnej úcte. Páči sa mi nasledovná definícia bázne: „zdravý strach z nahnevania Boha.“ Nie je to strach zo zaslúženého trestu; je to strach z nahnevania Boha. Je to strach z toho, že Boha zneuctím alebo sklamem.
Pred mnohými rokmi som sa spriatelil s Dr. Alanom Redpathom, úžasným britským gentlemanom, ktorý je teraz už v nebi. Napísal zopár úžasných kníh a ja som k nemu vždy pociťoval obdiv. Keď som sa nachádzal v jeho blízkosti, vždy som sa snažil správať čo najlepšie a nerobiť moje zvyčajné žartíky. Jeden večer sme však sedeli v reštaurácii, keď som pocítil na svojej hrudi úder. Pri pohľade na zem som zistil, že to bola vidlička. Dr. Alan Redpath ju po mne hodil. Usmial sa a povedal: „Myslel som si, že je plastová.“
Pomyslel som si: „Čo? Tak teraz je z neho vtipkár?!“ Nikdy som k nemu svoju úctu nestratil.
List Židom v 11. kapitole a 7. verši vraví: „Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.“
Nóach konal na základe zbožnej úcty a zbožného strachu. Nikdy by sme nemali stratiť svoju úctu k Bohu.
„Vierou Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.“ (Žid 11:7)
Služba Answers in Genesis (Odpovede v Prvej knihe Mojžišovej) vytvorila Nóachovu archu v reálnej veľkosti. Poskytuje predstavu o tom, aká veľká bola. Nóach nemal sofistikované nástroje a zdroje, aké máme my dnes, a predsa archu postavil. Boh prišiel za Nóachom a v mnohých slovách povedal: „Chcem, aby si vystavil skutočne veľkú loď, pretože bude veľmi silno pršať.“
Uvedom si, že do tohto bodu nikdy nepršalo. Biblia nám však prezrádza: „Vierou, Nóach, prijmúc od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Touto vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti z viery.“ (Žid 11:7)
Všimni si, že Písmo hovorí: Nóach „prijal od Boha znamenie o tom, čo ešte nebolo vidieť.“ Boh mu povedal, čo sa chystá. Prezradil mu, čo sa malo udiať. Boh Nóachovi odhalil tajomstvo. List Rímskym v 10. kapitole a 17. verši hovorí: „Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo.“ Hovoril k tebe Boh v poslednej dobe? Boh v prvom rade prehovára cez svoje Slovo, Bibliu. Keď otvoríš Božie Slovo, budeš počuť Boží hlas. Niekedy Boh bude hovoriť cez kazateľa. Inokedy cez priateľa. Veľmi často k tebe Boh hovorí cez tvojho partnera. Niekedy prehovorí cez okolnosti. Inokedy cez pokoj tvojho srdca. Nenačúvaj však hlasom, pretože Boh veľmi zriedka prehovára hlasom, ktorý môžeš reálne počuť. Prehovára však často.
Zistil som, že Boh veľakrát prehovára tak, že nás posunie istým smerom. Možno je to pocit, že potrebujem vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a urobiť niečo, čo by som bežne neurobil.
Počúvaš Boha, keď k tebe hovorí?
