Zamyslenia 2021
každodenné Biblické zamyslenia
Zamyslenia 2021 (20)
"Riekol jej Ježiš: Keby si znala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, ty by si Jeho prosila, a On dal by ti vody živej." Evanjelium podľa Jána 4:10
Tieto slová hovorí Pán Ježiš žene, ktorá nehľadá Boha, žene, ktorá ešte stále žije uprostred svojho hriešneho života a je zviazaná hriechom.
Prvá vec, ktorú Pán Ježiš tejto žene hovorí, je, že Boh má pre ňu dar, a tým darom je samotný Pán Ježiš. Byť kresťanom, to neznamená prijať výzvu viery, ako sa to niekedy vyžaduje, ale to znamená prijať dar!
"Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho." (J 3:16)
Boh chce, aby táto zvesť bola oznámená každému človekovi vo svete. Ľudia majú vedieť, že Boh má pre nich pripravený dar. Tento dar dostávajú. Nie je potrebná žiadna úhrada z našej strany za to, že sme Ho prijali. V Pánovi Ježišovi máme spasenie od súdu a zatratenia, On oslobodzuje človeka od hriešneho života, ktorým je poviazaný. Dáva človekovi večný život a Svätého Ducha.
Neexistuje medzi ľuďmi väčšia zvesť, než je táto!
Ale aj tak to vyzerá, že väčšina ľudí si neuvedomuje, že má pred sebou takýto pripravený dar. Nemyslím na tých mnohých, ktorí sa o Boha vôbec nezaujímajú. Myslím na tých, ktorí sa trápia sami so sebou, aby sa dostali do spoločenstva s Bohom. Keď je to s nimi vážne, keď cítia, že sa musia obrátiť k Bohu, myslia si, že obrátenie spočíva vo vykonaní všemožných dobrých vecí, len aby sa Mu zapáčili.
Vtedy sa hlboko mýlia! Večný život leží priamo pred nami, je to hotový Boží dar pre nás - dar, ktorý sa volá Pán Ježiš Kristus!
Prijmi Ho a si spasený!
"A hľa, prišiel malomocný, klaňal sa Mu a povedal: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. (Ježiš) vystrel ruku, dotkol sa ho a riekol: Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva." Evanjelium podľa Matúša 8:2-3
Malomocný prichádza k Pánovi Ježišovi a domáha sa Ho spôsobom, akým je vhodné domáhať sa Boha. "Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť." Existuje len Jeden, ktorý môže a aj chce: všemocný Boh.
Malomocný sa domáha Pána Ježiša ako toho, ktorý je Všemohúci. Ježišova odpoveď nám ukazuje, že prijíma toto domáhanie sa Jeho pozornosti. Hovorí: "Chcem, buď čistý! A hneď bol očistený od malomocenstva."
Toto je silné svedectvo o Pánovi Ježišovi. To ukazuje, aký dojem urobil Pán Ježiš na tých ľudí, ktorí boli otvorení a chceli prijímať to, čo hlásal.
Toto sa stalo vtedy, keď sa ľudia hrnuli z hory potom, ako na nej Pán Ježiš kázal. Na mieste ďaleko od ľudí počul Ježišovu kázeň aj tento malomocný. Tá naňho spravila taký istý silný dojem, ako na ostatných ľudí, ktorí tam boli: "Keď Ježiš dokončil tieto reči, zástupy sa veľmi divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc a nie ako ich zákonníci". (Mt 7:28-29)
To, čo najviac ľudí upútalo, je ’moc’, s akou Pán Ježiš hovorí. Hovorí tak, ako má právo hovoriť jedine Boh. Slovo, ktoré je preložené ako ’moc’, sa v Biblii používa stále len v spojení s Bohom.
Keď rozprávali učitelia Izraela - zákonníci, museli povedať: Toto hovorí Božie Slovo, toto hovorí Písmo. Alebo, takto hovorí Pán, alebo museli použiť iné podobné slovné spojenie. Podobne je to s nami, keď zvestujeme Božie Slovo dnes.
Ale Pán Ježiš nerozpráva takto. On dáva dôraz na to, že to hovorí On. Dáva dôraz na Ja: "Hovorím vám!" On upravuje význam slov Starej zmluvy. Vystupuje ako autorita v jej výklade a chápaní. Týmto sú ohúrení ľudia - a tiež ten malomocný. Buď Ho museli považovať za toho, kto sa vysmieva a znevažuje Boha, alebo v Neho ako v Boha museli veriť. Malomocný Mu veril a dostal pomoc. To isté musíme urobiť aj my.
„Jákob však zostal sám, a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.“ (1M 32:25)
Jákob ublížil Ézavovi. Teraz to mal namierené späť, aby sa stretol so svojím bratom a nevedel, či ho Ézav zabije, alebo nie. Jákob sa však predtým stretol s Bohom.
Zdá sa mi veľmi zaujímavé, že Pán zostúpil k Jákobovi ako zápasník. Takmer akoby Boh vravel: „Chceš niečo z tohto? Vážne to chceš? Vždy Stále so mnou bojuješ. Vždy Stále so mnou zápasíš. Hra sa začína. Tak teda poďme na to.“
Biblia nám vraví: „… a nejaký muž s ním zápasil, kým nevyšla ranná zora.“ (1M 32:24) Toto nebol anjel, bol to samotný Pán. Jákob nazval dané miesto „Peniel,“ čo znamená „Božia tvár“. Toto by sme nazvali mohli nazvať kristofániou, čo je zjavenie Ježiša Krista v Starej zmluve.
Ježiša primárne vnímame v Novej zmluve, ale skutočnosť je taká, že Ježiš ako súčasť Svätej Trojice existoval od počiatku. Preto nachádzame Krista rovnako v Starej zmluve. Objavuje sa tam na rôznych miestach. Som presvedčený o tom, že toto miesto je jedným z nich. Manipulátor Jákob sa stretol s Mesiášom. Ten, ktorý zatváral oči nad neprávosťou, sa stretol s Kristom. Zápasník súboj prehral.
Biblický komentátor C. H. Mackintosh povedal: „Ocitnúť sa osamote s Bohom je jediný správny spôsob, ako získať pravé poznanie seba a svojho pôsobu života... Bez ohľadu na to, čo si o sebe myslíme, alebo čo si o nás myslia ostatní, veľká otázka je, čo si o nás myslí Boh?“
Jákob bol úplne sám a musel premýšľať nad všetkým, čo urobil. To sa deje, keď sa ocitneš sám s Bohom. Niekedy sa potrebujeme odpojiť a ako povedal žalmista: „Utíchnuť a poznať, že On je Boh.“ Takto môžeme znova počuť Boží hlas.
„Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou…“ (2Pt 1:3)
Bol si už niekedy taký unavený z čakania, že sa niečo stane, že si si pomyslel, že to uskutočníš sám? Boh Jákobovi zasľúbil, že mu dá prvorodenstvo. Všetko, čo mal Jákob robiť, bolo čakať na naplnenie Božieho zasľúbenia. Namiesto toho zobral situáciu do vlastných rúk.
Niekedy Boha žiadame o to, čo nám už dal. Možno v manželstve prežívaš ťažké obdobie, preto sa modlíš: „Pane, potrebujem viac lásky. Nemilujem svojho manželského partnera tak, ako som ho zvykol milovať.“
Nepotrebješ sa modliť o viac lásky, pretože Biblia nám vraví: „A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný.“ (Rím 5:5) Prestaň s čakaním na svoje emócie a začni konať s láskou.
Často citovaný text z 13. kapitoly 1. listu Korintským , nazývaný hymnou lásky, nám nehovorí, čo láska je, ale čo láska robí. Láska je trpezlivá. Láska je dobrotivá. Láska všetko pretrpí. Láska sa neraduje z neprávostí, ale teší sa s pravdou. Vyjadruje to konanie lásky. Preto len konaj láskyplné veci.
Niekedy sa modlíme za viac moci a sily, pričom nám List Filipským 4:13 hovorí nasledovné: „Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ A 2Pt 1:3 vraví: „Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť.“
Je to, akoby si hovoril, že si na mizine a v banke by si mal 500 000 eur. Prečo nezájdeš do banky a nevyberieš si peniaze? Sú tam. Máš ich na účte. Použi ich teda.
Potrebou nás veriacich nie je nevyhnutne dostať viac, ale pracovať viac s tým, čo už máme.
„Keď Ho viedli, pochytili istého Šimona Kyrenejského, ktorý šiel z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom.“ (Lk 23:26)
Pre mnohých nie je kríž nič iné ako moderná ozdoba – doplnok. Môžeme ich kúpiť v zlatom alebo prvotriednom striebornom prevedení, ozdobené perlami či diamantmi. Avšak kríž, na ktorom umieral Ježiš, nebol módny doplnok. Bol to neopracovaný drevený nástroj, ktorý vyvinuli Rimania a slúžil doslova ako mučiaci škripec pre tých, ktorí na ňom umierali.
Biblia spomína, že Šimona Kyrenejského vybrali na to, aby niesol Ježišov kríž. V Jeruzaleme bol len na návšteve. Ani nevieme, prečo v ten deň bol na inkriminovanom mieste. Možno prišiel do mesta sláviť židovskú Veľkú noc alebo možno videl rozruch, a tak sa šiel pozrieť, čo sa deje. Nech sa tam Šimon nachádzal z akéhokoľvek dôvodu, dostalo sa mu jedného z najväčších privilégií, aké bolo kedy v ľudskej histórii udelené.
Rovnako aj my dnes máme spomínané privilégium. „A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (Lk 9:23) Ježiš stále hľadá ľudí ako Šimon. Ľudí, ktorí budú niesť kríž.
Niekedy ľudia povedia: „Môj životný kríž sú moje deti. Ony sú krížom, ktorý nesiem.“ alebo „Mojím životným krížom je moja neschopnosť.“ Kríž však nie je niečo, čo nás trápi. Kríž je pre každého človeka rovnaký. Človek, ktorý v prvom storočí niesol v Jeruzaleme kríž, šiel na smrť.
Takže čo vlastne Ježiš hovoril, keď vyhlásil: „Berte svoj kríž deň po deň?“ Brať svoj kríž znamená uprednostňovať Božiu vôľu pred svojou vlastnou. Znamená to zomrieť svojím túžbam, plánom a voľbám. Brať svoj kríž znamená milovať Boha viac ako kohokoľvek či čokoľvek iné.
„Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy…“ (2. Korintským 4:17)
Aby sme mohli ďakovať, musíme si ako kresťania uvedomiť, že Boh má vo svojich rukách všetky okolnosti, ktoré obklopujú naše životy – aj dobré, aj zlé.
2. list Korintským 4:17-18 nám pripomína: „Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“
Apoštol Pavol tiež napísal: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ (Rímskym 8:38) Boh ťa miluje a vždy myslí na tvoj večný prospech. Boh je múdrejší než my. A ak nám vraví, že niečo nemáme robiť, má na to dobrý dôvod.
Diabol však nechce, aby si tomu veril. Bude ti do ucha šepkať: „Boh ťa nenávidí. Chce ti zničiť život. Všetky tie pravidlá v Biblii sú tam len na to, aby bol tvoj život neznesiteľný.Vy kresťania slúžite Bohu, ktorý vás utláča a nechce, aby ste sa bavili.“
Aká kopa nezmyslov. Žil som mimo Krista. Poznal som takzvanú zábavu, ktorú tento svet ponúka a nebola to vôbec zábava. Takisto som okúsil, že život s Kristom je naplnený a zmysluplný.
Musíme si uvedomiť, že Boh nás miluje a vždy myslí na náš večný prospech. Dokonca aj vtedy, keď to, čím momentálne prechádzame, je ťažké.
„Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.“ (1Tes 5:18)
Istý nemocničný kaplán si viedol záznam o 2 000 pacientoch, ktorí boli zjavne blízko smrti a preukazovali znaky pokánia. Zaznamenal, že z tých, ktorí boli napokon uzdravení, len u dvoch vnímal niečo, čo považoval za zreteľné zmeny v ich duchovných životoch.
Inými slovami, keď si ľudia mysleli, že zomierajú, chceli Božiu pomoc. Akonáhle však boli uzdravení, na Boha zabudli. Naďalej žili spôsobom, akým sami žiť chceli.
Boha žiadame o pomoc veľmi často, no keď ju poskytne, nijako mu za to nepoďakujeme. Čo by si si myslel o človeku, ktorý by ťa ustavične žiadal o prostriedky a láskavosti, a nikdy by si nenašiel čas, aby ti poďakoval? (Vlastne, myslím si, že takí ľudia existujú, voláme ich deti.)
Ďakuje sa ľahko, keď ide všetko podľa plánu. My však môžeme ďakovať aj v ťažkých časoch. Zamysli sa na Dávidom a jeho prekrásnymi žalmami, ktoré napísal. Jeden z mojich obľúbených je Žalm 63: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú. Tak Ťa budem žehnať za svojho života a v Tvojom mene budem dvíhať dlane.“ (v.3-4)
Mohli by sme si myslieť, že Dávid napísal tieto verše, keď si užíval prekrásny slnečný deň. V skutočnosti napísal Žalm 63, keď bol v exile na pustatine a utekal pred svojím synom Absolónom, ktorý chcel zaujať jeho trón. Uprostred svojho utrpenia a osobnej bolesti napísal: „Lebo Tvoja milosť je lepšia ako život; a moje pery velebiť Ťa budú…“
Boha môžeme chváliť v dobrých časoch, ale môžeme Ho chváliť aj v časoch zlých. Dávaš mu chválu, ktorú si zaslúži?
„Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17: 15-16)
Biblia rozpráva príbeh o desiatich mužoch, ktorí naozaj mali byť Bohu za čo vďační. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi, spodinou spoločnosti. Spomínaní muži boli malomocní. V danom období histórie nebolo možné klesnúť na spoločenskom rebričku oveľa nižšie, než s touto nevyliečiteľnou chorobou.
Ak sa zistilo, že je nejaký človek malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj dom a priateľov a žiť oddelene. Máme tu teda mužov, ktorí žili tento izolovaný, utrápený a osamelý život. Počuli však o Ježišovi. Počuli, ako dotykom uzdravoval ostatných.
Volali teda na Pána a žiadali ho o Jeho uzdravujúci dotyk. Títo muži teraz pred Ježišom stáli v rôznych štádiách rozkladu. Ich oblečenie bolo roztrhané od neustáleho trúchlenia. Ich hlavy vychudnuté na kosť neboli pokryté. Podľa Mojžišovho zákona sa od nich vyžadovalo, aby kričali: „Nečistý! Nečistý!“ všade, kadiaľ šli.
Ježiš im však neodpovedal špeciálnymi efektmi, dokonca ani dramatickým dotykom. Len jednoducho povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A oni to urobili. A skúste uhádnuť, čo sa stalo? Boli uzdravení.
Napriek tomu sa však len jeden z nich rozhodol vrátiť späť a poďakovať. Biblia prezrádza, že to bol Samaritán, čo pre nás osobne nič neznamená. No Židia a Samaritáni spolu zvyčajne nejednali. Židia Samaritánmi opovrhovali. A predsa, nebol to jeden zo synov Abraháma, ktorý sa prišiel poďakovať. Bol to Samaritán. Ježiš to ocenil.
Keď ide o žiadanie Boha o pomoc, sme rýchli. Pamätajme však na to, aby sme boli rovnako rýchli aj v ďakovaní za Božie odpovede na naše žiadosti.
Ajhľa, Boh váš! Izaiáš 40:9
Veríš, že tieto tri slová ti môžu pomôcť? Alebo si jedným z mnohých, ktorí sa v sklamaní obrátia o pomoc inde?
Medzi kresťanmi sú ľudia, ktorí sa vzdali viery, že im Boh môže pomôcť. Žiadajú o pomoc, ktorú poskytuje svet.
Boh má medzi nami zostatok, ktorý počuje slová: „Ajhľa, Boh váš!" Nemôžu ich počuť bez toho, aby ich aj nenasledovali.
Kresťan má dve prirodzenosti. Starý sebecký človek nedôveruje Bohu. V podstate Boha nenávidí a nechce sa Mu podriadiť. Prirodzený človek nikdy neuprie oči na Boha s vierou a dôverou.
Ježiš ťa zachránil pred starou prirodzenosťou, už ťa viac nebude ovládať. Preto by si nemal vo vnútri podľahnúť tomu, čo odmieta poslúchať Božie slovo.
Keď' si sa znovu narodil, Ježiš si v tebe vytvoril príbytok skrze Ducha Svätého. Je z teba nový človek, ktorý na Božie zasľúbenia vždy odpovedá áno. „Áno" v tvojom srdci zaznie vždy, keď počuješ volanie: „Ajhľa, Boh váš!" V srdci si si istý, že v týchto slovách je kľúč, ktorý vedie von zo všetkého utrpenia teraz a navždy.
Nie je dobre neustále analyzovať seba či iných a vzájomne si vykresľovať svoju neradostnú budúcnosť. Vyvolá to len pocit bezmocnosti. Nie, pomocou je pozdvihnúť oči nad hory ťažkostí a uvidieť Boha. Hľaďme na Toho, ktorý svojho Syna obetoval za naše hriechy. Hľaďme na Toho, ktorý nás našiel, vyložil na ramená a odniesol do domu svojho Otca. Hľaďme na Toho, kto nás aj napriek všetkému utrpeniu a bolesti vedie do zasľúbenej zeme.
Otvoríme svoje srdce požehnanému zvolaniu: „Ajhľa, Boh váš!" Týmto slovám dáme v mysli priestor. Očami viery spoznáme Boha, pre ktorého nič nie je nemožné.
Vtedy Hospodin riekol Gideonovi: Primnoho ľudu je pri tebe, než aby som im vydal Midjáncov do rúk; Izrael by sa mohol vyvyšovať nado mňa a povedať: Moja moc ma zachránila. Sudcovia 7:2
Len málo stačí, aby sme nevzdali Bohu česť. Možno to nerobíš slovami, ale vo svojich myšlienkach. Túžba byť niekým prenasleduje ľudstvo odo dňa, keď človek padol. Každý z nás má v sebe ten jed.
Mnoho skúšok a poníženia súvisí so skutočnosťou, že Boh nechce, aby sme zotrvávali v hriechu. Chce nám ukázať pravdu o tom, akí sme. Musíme pochopiť, že sme si nič nezaslúžili. Všetko máme len z Božej dobroty a milosti.
Gideon si nemyslel, že má príliš veľa mužov. Možno si želal viac mužov, ktorí by mohli bojovať proti silnejšiemu protivníkovi, ale musel si uvedomiť, že Boh mu odobral možnosť zvíťaziť vlastnými prostriedkami. Stačilo už, že má málo síl. Boh chcel Gideonovi ukázať, že nesmie veriť vo vlastné sily.
Rovnako je to aj v tvojom živote. Myslíš si, že ti sily nestačia. Často sa modlíš, aby si dostal viac sily. Nevieš pochopiť, že Boh nepočuje tvoju modlitbu. Akoby si dostával presný opak toho, o čo prosíš. Boh ťa robí úplne slabým a bezmocným. Nikdy sa nenechaj pokúšať myšlienkou, že Pán nepočul tvoju modlitbu. Tiež si nemysli, že Boh to nechal len na teba. Nie, On sa o teba stará. Keď už sám osebe nie si ničím a nie si schopný nič urobiť, Boh ti dá pocítiť svoju milosť a silu. Jeho moc sa v tvojej slabosti dokonáva.
A čo česť? Tá patrí jedine Bohu. Nemáš nič, čím by sa mohol chváliť. Môžeš len povedať: „Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky."
A tá nádherná vec, že si naplnený šťastím, sa stane, keď jedine Boh je veľký v tvojom srdci. Je dobré nenechať uctievať seba, ale súčasne vedieť o sebe, že som hriešnikom bez cti, ktorý za všetko vďačí Bohu.
Viac...
Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. List Rímskym 8:1
Z dobrého dôvodu je toto jeden z najznámejších veršov v Biblii. Si šťastný človek, ak si v tomto verši pevne zakotvil. Táto kotva ťa udrží v každej búrke.
Božie dieťa zažíva veľa obvinení v kresťanskom živote. Áno, pre mnohých sa neúspešný kresťanský život stáva bremenom, ktoré ich potopí. Veľmi dobre chápu, ako by mali žiť ako kresťania. Aj zápasia, aby boli šťastní a obetaví kresťania celým srdcom. Nikdy sa im to však nepodarilo. Duch je ochotný, ale telo slabé. Áno, v našej starej prirodzenosti je toľko zla, že je náročné ho prekonať.
Napadlo ti už, že verš v Liste Rímskym 8:1 napísal človek, ktorý v tomto boji zomrel?
V predchádzajúcej kapitole nás Pavol vedie do boja medzi starým a novým človekom. Je šokujúce čítať, čo píše. Zažíva, že keď chce konať dobro, zlo je stále s ním. Nerobí totiž dobré, ako chce, ale robí zlé, čo nechce. V zúfalstve kričí: „Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?"
Takže nie si prvý, kto zistil, že boj byť úspešným kresťanom je beznádejný. V Písme sa však nachádza pomoc: „Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi."
Pavol tu našiel pokoj. A nespočetne veľa kresťanov ho nachádza tiež.
Je možné, že ťa ostatní ľudia odsudzujú. Ak si však v Ježišovi, máš niekoho, kto to neurobí. Je Sudcom najvyššieho súdu. On ťa zbavuje obvinenia.
Boží oslobodzujúci rozsudok má základ v tom, že namiesto teba odsúdil niekoho iného. Boh dovolil, aby trest zasiahol Jeho milovaného Syna. Keď' Boh všetky tvoje hriechy preniesol na Jeho ramená, obvinil Jeho. Pre teba už neexistuje odsúdenie. Vďaka Ježišovi si slobodný V svojej chudobe si bohatý. Vďaka Nemu máš všetko.
... nebudem mať nedostatku. Žalm 23:1
Možno si myslíš, že máš nedostatok mnohých vecí. Vôbec nie si spokojný.
Boh dal iným ľuďom oveľa väčšie dary ako tebe. Niektorí vyzerajú lepšie, iní sú príjemnejší. Ďalší sú zručnejší, iní sa vedia lepšie vyjadrovať.
Mnohí sú omnoho lepší kresťania, čo sa týka duchovných záležitostí. Žijú bližšie k Bohu a vo väčšej miere sa podieľajú na Jeho chvále.
Áno, myslíš si, že si omnoho horší. Ako teda môže Boh povedať, že nebudeš mať nedostatku?
Je to preto, že Boh je tvoj Pastier, keď veríš v Pána Ježiša. Je to také úžasné, že nebudeš mať nedostatku. Neznamená to, že cestu máš nájsť sám. Vedie ťa niekto iný. Nemáš ani prevziať za seba zodpovednosť, pretože to už urobil Ježiš.
Ako Božie dieťa nevieš, čo znamená chudoba. Máš svoj podiel na celom Kristovom bohatstve a hojnosti. Ježiš sa o teba postará v každom smere.
Pokiaľ zotrváš v Jeho náručí, žiadny hriech ťa nedokáže oddeliť od Boha. Tvoj pastier, ktorý hľadá a zachraňuje, ťa dokonale očisťuje. Jeho krv dosahuje na najtajnejšie miesta srdca a vybieli tvoju dušu ako padajúci sneh.
Žiaden satanov útok ťa nezničí, kým ťa ochraňuje Pastier. Keď' Boh dovolí, aby si sa bál, robí to preto, aby si sa Mu ešte viac priblížil.
Narážame na mnoho ťažkostí, lebo chceme byť presne tým, čím je pre nás Pastier. Chceme sa o seba postarať sami. Keby sme len dokázali upriamiť pohľad na Pastiera, ktorého máme! Vtedy by sme pochopili, že v Ježišovej prítomnosti nám nič nechýba.
Stará sa o našu myseľ aj telo. Deň za dňom nás vedie na ceste do neba, kde Ho budeme naveky oslavovať.
U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Žalm 130:4
Zbožnosť prospieva všetkému. Požehnáva všetko v každodennom ale aj duchovnom živote. Áno, zbožnosť dáva všetkému hodnotu, obsahuje zasľúbenia pre súčasný ale aj budúci život.
Preto je smutné, keď' sa v živote človeka nachádza veľmi málo zbožnosti. Znovu a znovu spínam ruky v modlitbe: Pane, nauč ma báť sa Tvojho mena a milovať Ťa nadovšetko.
Boh nám prichádza na pomoc vo svojom slove. Pomáha nám vyhnúť sa ceste zákona. Vie, že dobré úmysly nestačia. Vôľa je slabá. Ježiš sa nemýli, keď vraví, že telo je slabé.
Pre nás je požehnaním, že nám Pán ukazuje inú cestu k zbožnosti. Je to cesta odpustenia hriechov.
Môže sa nám zdať čudné, že medzi odpustením hriechov a zbožnosťou je spojenie. Ale je to tak.
Skutočná zbožnosť neznamená strach pred trestom, ale strach lásky. Dokonalá láska vyháňa strach a vytvára priestor pre skutočnú zbožnosť.
Vo svojom živote to poznáš, ak žiješ život viery. Neznesieš, ak máš niečo urobiť proti Božej vôli. Láska ťa vedie k túžbe páčiť sa Bohu vo všetkom. Chceš svoju vôľu podriadiť Jeho vôli. Keď' si uvedomíš, aký si tvrdohlavý, pokoríš sa pred svojím Spasiteľom. Chceš len to, aby si konal Pánove myšlienky, a nie svoje.
Keď' sa stretneš s Božou milosťou, spoznáš, aký si bezvýznamný. Uvedomíš si, že za všetko vďačíš Pánovi. Nedokážeš pochopiť, že ťa Boh stále miluje.
Tvoje kresťanstvo je v zlom stave.
Súčasne si ale uvedomuješ, že Božia milosť je väčšia. Potrebuješ ju každý jeden deň. Keď' sa obzrieš späť, uvedomíš si, že ťa Boh zaplavuje oceánmi milosti. Vieš aj to, že potrebuješ veľa milosti, ak sa máš úspešne dostať cez úsek cesty, ktorý prejdeš tu dolu.
Keď' uprieš srdce na oceán milosti, láska a zbožnosť sa ti v živote rozrastú.
Ajhľa, na moje dobro bola moja veľká horkosť... Izaiáš 38:17
Pochmúrne veci v živote sú pre teba nebezpečné. Môžeš kvôli nim zatrpknúť. Myseľ je v nebezpečenstve, že sa prispôsobí tomu, s čím sa stretáva. Takáto reakcia je prirodzená. Od pádu človeka je naša povaha vo svojej podstate skazená. Ak sa jej pridŕžame, obraciame sa Bohu chrbtom a hynieme.
Kráľ Ezechiáš patril medzi málo kráľov z Júdovho kmeňa, ktorí sa báli Boha. V jeho živote sa zatrpknutosť zmenila na pokoj. Zomieral, ale vedel, že pochmúrne a ťažké situácie v živote boli vyučujúcou Božou rukou. Preto vo svojom utrpení hľadal Hospodina.
Boh si želá, aby si aj ty mal úžitok zo svojho trápenia. Stane sa to iba vtedy, keď si niečo uvedomíš. Všetko, čo sa ti v živote stane, rieš iba s Bohom. Áno, dokonca aj keď' satan proti tebe rozpúta búrku, máš si byť istý, že Boh je mocnejší ako mocné zlo a že Boží protivník nemôže zájsť ako mu Hospodin dovolí.
Boh skrze ťažké veci zjavuje, čo znamená žiť ako stratený hriešnik v padlom svete, kde odplatou za hriech je smrť. Svet a jeho žiadostivosť ukazujú svoju pravú tvár. Uvedomíš si, že pokoj, ktorý svet ponúka, vždy končí ťažkosťami.
Svet ti nedokáže dať, po čom ti duša túži. Ak by si mohol nazrieť do duše tým, ktorých tento svet napĺňa šťastím, objavil by si červíka horkosti, ktorý im nahlodáva korene života. Svet ponúka iba sklamanie a klam a najlepšie sa mu to darí na konci.
Ťažké veci sú teda Božím volaním: musíš sa obrátiť k Tomu, ktorý môže dať tvojmu srdcu pokoj. S Ježišom a iba v Ňom objavíš to, čo uhasí tvoj trýznivý smäd.
Ježiš tvoj spor s Bohom urovnal. Vierou v Jeho obeť na Golgote spoznáš pokoj navzdory všetkému, čo sa stane. A pokoj s Bohom je najdôležitejší zo všetkého... Pokoj zostáva, keď' všetko ostatné zhorí. Zachraňuje hriešnikov, ako sme ty a ja.
