nissen

"tým, ktorí... dosiahli vieru rovnocennú s nami." 2. list Petra 1:1

Naša viera je vzácna. Je to najväčší a najcennejší dar, ktorý nám Boh dal. Preto si na ňu musíme dávať pozor. Musíme urobiť všetko, aby sme si ju zachovali. Nemôžeme Boha uctiť viac, ako keď v Neho veríme vierou, ktorú nám dal On. Predovšetkým by sme nemali Boha ctiť vlastnou vierou. V podstate nemáme nič, čo by sme mohli nazvať svojím. Bohu dlhujeme všetko. Je nesmierny Darca. To my musíme znovu a znovu prijímať. Ak niekomu daruješ to, čo je pre teba cenné, všímaš si, či tvoj dar používa. Vždy ťa poteší, keď vidíš, že vec, ktorú si daroval, sa používa. Keď sa Boh na teba díva, nezaoberá sa hlavne tvojimi aktivitami. Vidí, ako zaobchádzaš s Jeho darom. Viera je pre Boha vzácna. Aby ti ju mohol dať, zaplatil vlastnou krvou. Musel sa obetovať. Nestačilo obetovať mnoho volov a kôz, musel byť zabitý Baránok. Baránok, ktorého si vyvolil ešte skôr, než položil základy sveta. Tento Baránok bude na veky vekov vyvýšený ako Baránok, ktorý sa obetoval. Keď ti Boh daroval vzácnu vieru, dal ti ju skrze Ježiša. Nebol ako niekto vyvýšený, či ako príklad. Nie, bol to Ježiš ako obeť za hriech a vinu. Jeho krv je vzácna pre Boha. Tvoja viera je tiež vzácna, pretože veríš v túto krv. Nikdy by si nebol schopný mať ju sám od seba. Dal ti ju Hospodin. Vo svojej bezhraničnej láske sa chcel s tebou podeliť o najvzácnejší dar. Chcel, aby to, čo je také vzácne pre Neho, bolo vzácne aj pre teba. Boh sa s tebou podelí o svoju radosť v Ježišovi. Svojou vzácnou vierou tešíš Božie srdce. Vierou je Ježiš navždy prítomný tebe, tak ako je prítomný Bohu.

...a zachovali Tvoje slovo. Evanjelium podľa Jána 17:6

Nie je ťažké upriamiť pozornosť na Ježišových učeníkov. Ich život nepochybne poznačil hriech. Napriek tomu zanechali všetko a nasledovali Ježiša. Vytrvali s Ním v Jeho ťažkostiach. Museli mnoho obetovať, aby mohli kráčať v Jeho šľapajach. Pokiaľ vieme, niektorí z nich museli dosvedčiť svoju vieru vlastnou krvou.

Avšak to nie je všetko, na čo Ježiš upozorňuje vo svojej arcipastierskej modlitbe. Ukazuje na tú skutočnosť, že učeníci zachovali Božie slovo. Neexistuje iný spôsob, ako môže kresťan viac uctiť Boha ako tento. Ten, kto poslúcha Božie slovo, verí v Neho. Spolieha sa na to, že keď raz Boh niečo povedal, tak to platí. Nikto a nič nemôže Jeho slovo zničiť. Jemu patrí všetka moc na nebi aj na zemi. Nemôže klamať. Jeho slovo sa nemení.

Slovo sa vpísalo do sŕdc učeníkov skrze Ježišovo učenie. Svojim priateľom ho dal ako neochvejný základ pre život. Zmŕtvychvstalý Spasiteľ to robí v jednej generácii za druhou.

V živote nemáš veľa toho, čo sa nemení. Jedna vec je však nemenná: Božie slovo. Pán ťa vždy vedie cez ťažkosti, skúšky a utrpenie k tomuto základu na skale. Keď ťa vo svojej nevyspytateľnej múdrosti vrhne do hĺbky, zároveň ti dá aj všetko, čo potrebuješ. Bez ohľadu na to, aké zlé to v živote bolo alebo je, stále svieti svetlo. Nedá sa zahasiť. Je to svetlo Božieho slova. Možno si myslíš, že to slovo už neplatí a že teba sa netýka, ale sa mýliš. Neexistuje žiadna situácia, v ktorej Božie slovo neplatí.

Keď si sa prvýkrát spoľahol na Božie slovo, bol si spasený. Potom všetky tvoje hriechy očistila krv Baránka.

Podobá sa to tvojmu životu kresťana. Kým sa držíš Božieho slova, nemôžeš byť stratený. Ježiš za teba ručí a hovorí: „Pretože ma miluje," vraví Pán, „vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno." (Ž 91:14)

Ale (Pavol), ako ho učeníci obstúpili, vstal, vošiel do mesta... Skutky apoštolov 14:20

V meste Lystra Pavla volali Hermes. Keď' však nechcel, aby ho uctievali, nebolo ťažké pre židov podnietiť jeho prenasledovanie. Preto ho kameňovali ľudia, ktorí si krátko predtým mysleli, že je boh. Dav nemá stabilitu. V jednej chvíli kričia: „Hosana," a vzápätí: „Ukrižuj ho!"

Vyvliekli Pavla za mesto, lebo si mysleli, že je mŕtvy. Ale nebol.

Čo podľa teba Pavol prežíval, keď sa prebral z bezvedomia? Kresťania stáli okolo neho. Môžeš si byť istý, že mnohí z nich sa modlili.

Keď Pavol skolaboval, hľadeli na neho oči plné nenávisti. Keď sa prebral, videl oči plné lásky.

Situácia sa mení, ale nie je neznáma. Mnohí kresťania zažili niečo podobné. Zasiahli ich tvrdé rany. Áno, niekedy ich to úplne vyviedlo z miery. Neboli však ponechaní sami na seba. Priatelia sa okolo nich zhromaždili. Niesli k Pánovi toho, ktorého milovali. Vedeli, že keď všetky spôsoby zlyhajú, modlitba nie.

Sú dva dôvody, prečo sa Pavol postavil a mal odvahu znovu sa vrátiť do mesta. Dôležitejší je ten, že Boh vypočúva modlitby. Prihovor v modlitbe otvára cestu k Božej sile pre toho, za koho sa modlia. Keď Pavla kameňovali, nemohol sa za seba modliť. Boli tam však ďalší, ktorí to mohli urobiť. A Boh vypočuje modlitbu.

Starostlivosť učeníkov bol druhý dôvod, prečo Pavol nabral silu. Posilňuje nás poznanie, že nikto nebude ponechaný sám na seba.

Prihovárajme sa za seba navzájom! Vytvorme osobitný kruh modlitieb za chorých a ľudí, ktorí sú v núdzi a trpia. Boh je Bohom zázrakov dokonca aj dnes. Mnoho Božích detí to dosvedčí.

Existujú kresťania, bratia a sestry, ktorí sa cítia celkom porazení. Predkladajme ich Bohu. Potom Boh necháva zaplaviť požehnaním ich aj nás.

Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu). Evanjelium podľa Jána 19:30

Potom pozrel hore a povedal: „Dokonané!" Lepšie slová nikto nikdy nepovedal. On mal nárok vysloviť ich. Nemohol klamať. Na základe toho sa môžeš spoľahnúť na všetko, čo povedal.

Mnohí ľudia už povedali veľké a silné slová. Často sa odvolávali na rôzne cesty spásy. Milióny ľudí sa sklamali a zatrpkli a mnohí ďalší to zažijú v deň súdu, keď sa zjaví pravda. Veľa ľudí bude musieť uznať, že nasledovali falošných prorokov.

Ježiš dokázal, že je Boží Syn. Urobil tak, keď vstal z mŕtvych. Povedal: „Dokonané!" Povedal to každému, s kým žil, publikánom a hriešnikom, farizejom a zákonníkom. Áno, týka sa to aj teba a každého v tvojom okolí. Neexistuje výnimka. Nie je dôležité, že máš zničený život. Nie je ani podstatné, že sa cítiš nehodný.

Ježiš povedal: „Dokonané!" Jeho slová idú s tebou životom a ak ignoruješ také veľké spasenie, sú súdom proti tebe.

Čo to znamená, že je dokonané?

Je to všetko, čo potrebuješ k spaseniu. Tvoja spása je dokončená. Dokonané je a patrí ti, ak to prijmeš vierou.

Ako mohol Ježiš povedať tieto požehnané slová?

Mohol tak urobiť, lebo za teba zaplatil na dreve kríža svojou svätou a vzácnou krvou. Tá cena Bohu stačí. Preto môžeš s istotou smerovať k súdu. Ak postavíš svoju spásu na Jeho dokončenom diele, máš základy postavené na skale. Už nič nesmieš pridať. Znaky po klincoch v Ježišových rukách ti vravia, že si kúpený a cena bola zaplatená. Je dokonané!

Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný. List Galatským 2:19

Život nezanikne. Vôbec už nie život samotný. Snaží sa prežiť početnými spôsobmi.

Boží zákon je Božia svätosť vyjadrená slovami. Zákon nepozná hranice. Vyžaduje všetko. Ak si zhrešil voči jednému prikázaniu, previnil si sa voči všetkým.

Starý človek v tebe sa obáva zákona. Neustále sa mu snaží vyhnúť. Je nemožné vyhnúť sa zákonu, keď Duch Boží vrhá na teba svetlo Slova. Vtedy budeš stáť obvinený pred Bohom. Ústa budeš mať zavreté. Nedokážeš sa obhájiť.

Keď budeš stáť tvárou v tvár živému Bohu, nebudú ťa obviňovať len veľké hriechy. Nie. Uvedomíš si, že dokonca aj to najlepšie v tebe je nečisté. Vo všetkom, čo robíš, hľadíš len na seba. Aj tie najzbožnejšie a najlepšie veci využívaš k tomu, aby si vyzdvihol seba. Chceš, aby si ťa iní ľudia všimli. A keď ti nikto nevenuje pozornosť, ty sa o seba postaráš.

Priepasť skazenosti je hlboká. Boží Duch ti zlomí srdce, keď Mu dovolíš, aby ti to ukázal.

Ak by si mal byť spasený len vďaka tomu, že si kresťan, bol by si naveky stratený. To nie je len zlyhanie. To je úplný koniec.

Keď si to uvedomíš, už sa nemáš o čo oprieť. Cítiš sa bezmocnejší ako kedykoľvek predtým. Okrem hriechu ti už nezostalo nič, čo môžeš pred Boha priniesť. Čokoľvek sa snažíš nájsť, sa ukáže ako ďalšie obvinenie proti tebe.

Hrozné na tom je, že zákon má vo svojich obvineniach pravdu. Nikto nie je viac stratený ako ty. Všetky tvoje skutky, dokonca aj tie najlepšie, ťa odsudzujú do pekla.

Keď ťa Boh takto zlomil zákonom, prináša otázku: „Čo mám robiť, aby som bol spasený?" Existuje iba jedna odpoveď „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený." Chyť ruku spasenia, ktorá sa naťahuje z Golgoty.

Varujte sa falošných prorokov... Po ovocí poznáte ich. Evanjelium podľa Matúša 7:15 — 16

Keď Ježiš hovorí, aby sa varovali falošných prorokov, prihovára sa svojim učeníkom. Falošní proroci sú nebezpeční pre neveriacich aj veriacich. V starej prirodzenosti kresťana je túžba po novom a inom posolstve.

Človeka v jeho starej prirodzenosti začne správa o kríži nudiť rýchlo. Skutočnosť, že Ježiš je náš Spasiteľ a Záchranca, nie je pre mnohých hriešnikov ničím novým. Počuli to už veľakrát.

Práve preto to mnohí považujú za monotónne a nudné. Ak niekto príde s niečím novým a neslýchaným, okamžite sa prebudí zvedavosť. Mnohí si myslia, že duchovne stagnujeme. Dychtia po nových zážitkoch. Preto sú otvorení všetkému novému. Neustále sa pýtajú: „Čo vedie k duchovnej obnove?"

Mnohí s týmto prístupom sa nechali odviesť od životodarného evanjelia. Rozumovo sa ho držia, ale už to nie je chlieb života pre ich dušu.

Falošných prorokov poznáte po ovocí, vraví Ježiš. Zrakom ich nerozoznáte. Ani podľa toho, čo o sebe hovoria. Nie, musíme ich poznať po ovocí.

Skutočný učeník vedie hriešnikov k Ježišovi, aby prijali odpustenie hriechov a našli priazeň u Boha. Skutočný učeník nikdy neprestane vyvyšovať Ježišovu krv. Káže o Ježišovi, že je to zavraždený a obetovaný Baránok Boží.

Súčasne tým odkrýva aj vážnosť hriechu. Žiadny kresťan nemôže viesť život, aby to ním nepohlo. Kde vstúpi Ježiš, hriech musí preč. Božia milosť nás učí vravieť „nie" bezbožným a svetským túžbam.

Praví proroci kráčajú v Ježišových šľapajach. Ovocím ich služby je teda zachrániť hriešnikov, ktorí chvália Pána Ježiša. Nikdy ich neunaví hovoriť o cene, ktorú stála ich spása. Znovu a znovu kážu, že Ježiš dielo dokonal. Rozhodli sa, že nebudú poznať nič iné, jedine Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.

Falošní proroci kážu mdlé evanjelium. Zaoberajú sa všeličím, len nie hriechom a milosťou, ktorá patrí strateným hriešnikom. Dávaj si na nich pozor.

Ježiša Krista ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov. Zjavenie Jána 1:5

Zachovať zásadné veci je ťažké. Myseľ nedokáže pochopiť, čo je zo všetkého najpodstatnejšie. Srdce však tomu môže veriť. A viera do srdca prichádza skrze počutie. Preto ti Božie slovo znovu a znovu hovorí, že Ježišova krv ťa oslobodila od hriechov.

Napriek tomu hriechy cítiš. Možno si už zvíťazil nad hriechmi, ktoré iní vidia, ale nedokážeš premôcť vnútorné a skryté hriechy. Neustále sa objavuje arogancia. Túžiš niekým byť. Chceš sa brániť. Spievaš si teda s nórskym básnikom Perom Nordslettenom:

Žialim a vzlykám: Čo ma čaká v budúcnosti?
Dostanem sa do nádhernej nebeskej vlasti?

Keby si sa len venoval Božiemu slovu! Ono hovorí, že si slobodný od hriechov, od ktorých sa nemôžeš oslobodiť sám. Premohol si hriechy, ktoré ťa trápia. Vyslobodila ťa z nich Ježišova krv. Hriech ani tvoje zážitky toto evanjelium neohrozia.

Si oslobodený od hriechu, ale nielen do tej miery, ako to pociťuješ. Si oslobodený potiaľ, pokiaľ siaha Ježišova krv. Krv Baránka dosiahne na každý hriech v tvojom živote.

Keď' si slobodný od hriechu, nemusíš už naň myslieť. Namiesto toho môžeš uprieť zrak na svojho Vykupiteľa a Osloboditeľa. Svoju vieru vlož do ceny, ktorú Ježiš zaplatil, keď' ťa oslobodil. Striebro ani zlato to nedokázali. Nemohlo to urobiť nič menej ako krv Božieho Syna.

Nedokázal si sa oslobodiť vlastným rozhodnutím. Oslobodila ťa Ježišova krv. Skôr, ako si uvidel denné svetlo, bol si slobodný. Skrze vieru v Ježiša ti patrí úplné vykúpenie.

Ani v nebesiach nebudeš slobodnejší, ako si skrze vieru tu na zemi. Boh už nepozná hriech, ktorý je v tebe. Uvrhol ho do hlbokého mora svojej milosti.

Môžeš sa cítiť vinný, ale nie si. Si slobodný. Okovy sa zlomili. Ježiš ťa oslobodil, a tak môžeš spievať:

Navždy mi patrí večné víťazstvo
v Tebe, Pane Ježiši Kriste.

Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! Evanjelium podľa Jána 14:27

Mnohí ľudia žiadajú Pána Ježiša, aby im dal to, čo dáva svet. On to však neurobí.

K Ježišovi prišiel človek. Chcel pomôcť so súdnym prípadom dedičstva. A pomoc dostal, ale inú, než očakával. Ježiš mu porozprával príbeh o bohatom bláznovi (L 12:13 — 21).

Ježiš ti nedá to, čo dáva svet. Svet nikdy nedáva nič bez toho, aby od teba nežiadal odplatu. Cena je obrovská, pretože svet chce tvoje srdce. „Ale tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do pokušenia a do osídla, do mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí, ktoré ponárajú ľudí do záhuby a zatratenia," píše sa v 1. liste Timotejovi 6:9.

Nikdy nežiadaj Boha, aby ti pomohol ísť po ceste, ktorá vedie do večného zahynutia. Mal by si Ho však žiadať, aby ti pomohol nepodľahnúť túžbam starého človeka získať, čo ponúka svet.

Ježiš ti zanechal viac než čokoľvek iné, totiž svoj pokoj.

Ako prvé je to pokoj s Bohom. Ježiš niesol naše hriechy a prijal za hriechy odplatu. On niesol trest, ktorý nám priniesol pokoj a Jeho ranami sme uzdravení.

Požehnaný je každý úbohý hriešnik, ktorý vierou v Ježiša prijíma pokoj skrze Božiu nezaslúženú milosť. Potom už žiadny hriech neprekáža vzťahu s Bohom. Už nie je odsúdenie. Už je len pokoj, ktorý nám dáva Ježiš.

Na svojej ceste bol Ježiš zbavený všetkých pút, ktoré by Ho spájali so stvorenými vecami. Žil ozajstný život človeka, ktorý ďakoval za všetky Božie dary. Zviazaný bol iba s Bohom a Jeho darmi.

Vierou v Ježiša si vykúpený z pút, ktoré ťa nútia padať na kolená pred bohom tohto sveta. V živote nie si odkázaný na veci, ktoré vlastníš. Máš v nebi Otca, ktorý sa o teba ustavične stará. Môžeš odpočívať vo svojom vzťahu s Ním ako dieťa s otcom.

Vierou v Ježiša máš pokoj v nebi aj pokoj na zemi. To je Ježišov dar pre teba. Prijmi ho dnes!

Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Evanjelium podľa Jána 21:5

Je zvláštne, že Ježiš pri Tiberiadskom mori kladie takú všednú otázku. Nestávalo sa často, že by sa Ježiš po vzkriesení zjavil svojim učeníkom vo fyzickej podobe. Bolo vôbec dôležité, či majú každodenný chlieb?

Pre Ježiša to nebolo bezvýznamné a chce to povedať svojim priateľom. Chce, aby vedeli, že ich vzkriesený a oslávený Spasiteľ sa stará o naše každodenné potreby. Nebolo to len vtedy, keď' chodil po tejto zemi a premenil vodu na víno či nasýtil zástup päťtisíc ľudí na púšti. Ježiš je ten istý aj dnes.

Nemálo kresťanov sužujú obavy, ako vyjsť od výplaty k výplate. Nepochybujú, že ich Ježiš zachránil a zastupuje ich pred Bohom, majú však problém veriť, že sa rovnako stará aj o ich každodenné potreby.

Učeníci robili to, čo by si mal robiť aj ty. Ježišovi vraveli všetko. V tú noc učeníci nechytili žiadne ryby. Potom im Ježiš prikázal, aby znovu hodili siete z pravej strany lode. Tam ulovili 153 veľkých rýb.

Pán ti chce pomôcť, na to sa môžeš spoľahnúť. Táto skúsenosť od Tiberiadského mora pravdepodobne pomohla učeníkom aj neskôr. Ak si spomínaš, nebolo to poslednýkrát, keď boli v núdzi.

Znovu a znovu sa musíš vracať k Božiemu slovu. Pán sa stará o tvoje každodenné potreby. Nenechá ťa hladovať. Možno ťa chce naučiť zvládnuť život s menšími prostriedkami, na aké si bol zvyknutý, ale neopustí ťa.

153 veľkých rýb — to nebol malý úlovok. Niektoré zjedli, niektoré predali. Takto na nejaký čas získali peniaze na výdavky. Potom im musel Ježiš pomôcť znovu. Tak im pomáhal v celom ich živote.

Tak to bude aj v tvojom živote. Povedz Ježišovi, v akej si situácii. Dôveruj Mu. Počítaj s Jeho zásahom. Je možné, že ťa nechá čakať, ale nesklame ťa. Nikdy svoje deti nenechal napospas.

Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť. Zjavenie Jána 3:8

Božie slovo opakovane hovorí opak toho, čo si myslíme.

Situácia v zbore vo Filadelfii bola skutočne zložitá. Bolo ich málo. Väčšina obyvateľov mesta boli pohania a zbor žil pod silným tlakom zo strany židov.

Ježiš im predsa len otvoril dvere.

V akej situácii sa nachádzaš ty? Stojíš pred zatvorenými dverami? Neustále si v situácii, že nevieš, čo máš robiť?

Počúvaj, čo Ježiš hovorí: „Ajhľa, otvoril som ti dvere, ktoré nikto nemôže zatvoriť." Kým sa my neustále snažíme nájsť otvorené dvere, Ježiš nás už priviedol k svojim otvoreným dverám. Aké sú to dvere?

V prvom rade sú to dvere do Božieho srdca. Ježiš otvoril tieto dvere pre nás. Stalo sa to vtedy, keď' bol Ježiš ranený prekliatím, ktorým sme mali byť ranení my. A za Ježišom je Boh. Svojho jednorodeného Syna dal, aby si nemal žiadne pochybnosti o postoji Jeho srdca k tebe. Mal by si vedieť, že nech sa ti stane čokoľvek, cesta k Božej láske zostáva otvorená.

A potom, keď' sa zdalo, že všetky cesty sú zatvorené, Boh opakovane zasiahol. Často sa to stalo neskôr, ako si si želal. Ale aj tak sa to stalo v pravý čas.

Pán nás pozná. Vie, čo je pre nás najlepšie. Vo svojom vedení nikdy nerobí chyby.

Chce nás naučiť, že máme veriť Jeho slovu. Otvoril ti dvere, aj keď' to nevidíš. Existuje cesta, ktorá je pre teba tiež otvorená, aj keď ju nevieš nájsť. Boh zasiahne v pravý čas a správnym spôsobom.

Jedného dňa sa zastavíš a obzrieš sa späť na svoj život. Uvidíš, že Boh narovnal všetko skrivené. Udivený povieš: „Pane, všetko si dobre učinil."