Slzy pokánia - 9. júl

„Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy, prišli vám časy duchovného osvieženia od Pána…“ (Sk 3:19-20)

Pokánie zahŕňa istú dávku smútku, ktorú v dnešnej dobe tak často nevidíme. To slovo znamená nariekanie a dokonca stonanie. Nemyslím tým, že musíme mať ohromnú emocionálnu skúsenosť, ale verím tomu, že potrebujeme nejaké slzy pokánia. Potrebujeme vyjadriť nad svojimi hriechmi ľútosť a povedať: „Ó, Bože, zhrešil som proti tebe, a je mi to ľúto.“ Nie som emocionálny človek. Neviem prečo, ale nerozplačem sa ľahko. Ale keď som párkrát vo svojom živote plakal, bolo nad hriechom, ktorého som sa pred mnohými rokmi dopustil.

V deň, keď som prišiel ku Kristovi, som nevyronil ani jednu slzu. Neskôr som však prišiel domov, vyzrel som zo svojho okna na oblohu Severnej Karolíny a plakal som nad svojimi hriechmi. Vyznal som: „Ó, Pane, odpusť mi.“ A v duši sa mi rozľahol ten najúžasnejší pokoj. Od tej chvíle som vedel, že moje hriechy sú odpustené.

Modlitba dňa

Keď si spomeniem, ako som Ťa sklamal, milujúci Pane, pociťujem v srdci smútok. Odpusť mi moje slabosti.

Billy Graham Evangelistic Association

Podstata - 8. júl

„Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ (Mt 9:13)

Keď Ježiš kráčal po tejto zemi, najväčšmi kritizoval pokrytcov a náboženských farizejov. Keď k nemu náboženskí vodcovia priviedli ženu, ktorú prichytili pri cudzoložstve,  povedali Mu: „Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?“ (Jn 8:5)

Ježiš sa zohol a začal niečo písať do piesku. Nech napísal čokoľvek, očividne to bolo obsažné, pretože všetci postupne odišli, od najstarších až po najmladších. Ježiš sa potom obrátil k žene a povedal: „Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?“ (verš 10)

„Nikto, Pane!“ odpovedala.

„Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ (verš 11)

Mohol jej povedať: „Nevieš, čo hovorí Biblia? Prečo prestupuješ Božie prikázania?“ No Ježiš ju nepoučoval. Zbavil sa všetkých náboženských pokrytcov a zaobchádzal s ňou s milosťou. Myslím, že Ježiš vedel, že si už uvedomila vážnosť svojho hriechu a bola ochotná ďalej nehrešiť. A tak jej odpustil. Znamená to, že Ježiš súhlasil s jej spôsobom života? Vôbec nie. Boh nám veľmi jasne dáva najavo, ako máme žiť podľa Jeho vôle.

Mám pocit, že trávime priveľa času bojkotovaním správania neveriacich namiesto toho, aby sme im priniesli skutočné riešenie problémov. Samozrejme, vždy je priestor na vyjadrenie nesúhlasu. Treba si však uvedomiť podstatnú vec, a to, že ľudia sú prázdni. Potrebujú počuť evanjelium Ježiša Krista. Investujme viac energie do zvestovania evanjelia, pretože podstatou je skutočnosť, že ľudia sú stratení. Potrebujú Krista, a my im tú dobrú správu potrebujeme priniesť.

https://www.harvest.org

Táto zvesť ti musí priniesť radosť - 7. júl

„Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal.“ (Mt 28:5-6)

Toto je nádherná a radostná stať našej viery. Hoci sa z nej celý svet posmieva, znevažuje ju a rúha sa jej, a to vrátane ľudí priamo z cirkvi, práve táto stať robí kresťanov kresťanmi. ... Ľudia už len zo zvyku veria, že existuje život po smrti. Neberú to veľmi vážne. Keby to tak brali, určite by tomu prispôsobili aj spôsob života. Nestarali  by sa tak o pozemský život, jedlo, slávu a iné veci namiesto hľadania toho, čo je večné. Nech však kážeme a hovoríme čokoľvek, rozum to považuje za bláznovstvo. Preto táto stať Božieho slova tak odoláva a nechce preniknúť do hĺbky nášho srdca, hoci je to potrebné. No v srdciach ľudí, ktorí túžia byť skutočnými kresťanmi, by to malo byť jasné. Kristus, ktorý niesol náš hriech na kríž a zaplatil zaň svojím životom, vstal z mŕtvych, aby nás ospravedlnil. Čím viac tomu v našich srdciach veríme, tým väčšiu radosť a pokoj nachádzame. Pretože nie je možné, aby nám tento obraz neprinášal radosť. Dnes hľadíme na Krista ako na nádhernú, čistú a zdravú osobu, ktorá bola skrúšená a zúbožená len kvôli môjmu a tvojmu hriechu. Len tak môžeš mať istotu, že tvoje hriechy sú preč a už viac neexistujú. Kresťania v minulosti napísali nádherné piesne v latinčine či nemčine, napríklad v nemeckej piesni sa spieva: „Kristus vstal z tmavého väzenia hrobu, dnes sa veselo radujeme, Kristus skoncuje s každým smútkom.“ V latinskej veľkonočnej piesni sa zas spieva: „Kresťania prinášajú obety a chvály tomu, ktorý bol na Veľkú noc obetovaný. Baránok vykúpil svoje ovečky, nevinný Kristus zmieril hriešnikov s Otcom. Smrť a život sa stretli v zvláštnom súboji, Knieža života, čo umrelo, je teraz nažive a vládne.“ ... Ktokoľvek napísal tento spev, musel veľmi dobre rozumieť kresťanskej viere, keďže tak nádherne a umelecky zobrazuje, ako smrť zaútočila na život, a zároveň ako diabol napadol život. No Život, náš Pán Ježiš Kristus, znášal jeho rany a dovolil, aby ho zabili. Smrť však neuspela, pretože Život bol večný.  Smrť nevidela, že za smrteľným telom sa skrýva večná moc a božská vláda. Smrť sa teda prepočítala a položila svoje ruky na osobu, ktorá hoci nemohla zomrieť, zomrela. A tak zomrelo telo, ktoré pochovali, no osoba ostala nažive. Musíme teda konkrétne poznamenať, že táto osoba bola v rovnakom čase mŕtva v tele, no živá pre večnosť. Smrť  vykonala to najhoršie, čo mohla, no ďalej nedokázala zájsť. A keďže osoba Krista bola nažive, nemohol ostať v moci smrti, a tak sa vrátil a podriadil si smrť a všetkých jej pomocníkov, teda hriech a diabla. Teraz vládne v novom a večnom živote, kde hriech, diabol ani smrť už viac nemajú moc. Rozumom túto zvláštnu a neslýchanú zvesť nedokážeme uchopiť. Musíme veriť, že Kristus žije, hoci je mŕtvy, a že Kristus zomrel tak, že sama smrť v Ňom zomiera a stráca svoju moc. Toto slovo počúvame v kázňach ako útechu, aby sme verili a naučili sa, že smrť stratila všetku svoju moc. Pretože, chvála Bohu, sa našiel muž, ktorý čelil smrti ako všetci ostatní, zabila Ho, no skrze túto smrť musí umrieť smrť samotná a zabitý Kristus žije naveky.

St. Louis ed., 13.1:512-513.

Odpustenie v manželstve - 6. júl

„Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1Jn 1:9)

V manželstve je nešťastím, ak pretrvá množstvo spustnutých spomienok na minulé hriechy na strane každého z partnerov. Ak by si len mladí ľudia mohli uvedomiť, že šťastné manželstvo nezáleží len na prítomnosti, ale aj minulosti, viac by sa zdráhali vstupovať do uvoľnených, intímnych vzťahov s kýmkoľvek a s každým. Mnohí boli v manželstvách ohrození silným ohlasom minulých hriechov, ktoré neboli len priznané, ale odhalené.

Čo sa týka nevyhnutnosti vyznávania minulých hriechov svojmu partnerovi, nemyslím si, že je to vždy vhodné a nevyhnutné. Poznám domácnosti, ktoré sa kvôli takýmto vyznaniam rozpadli. Hlavné je, aby sme akékoľvek svoje pochybenie vyznali Bohu, rozhodli sa byť verní manželským sľubom; a aby sme sa oslobodili od čiernej minulosti nepoškvrnenou prítomnosťou.

Modlitba dňa

Ďakujem Ti za odpustenie a zabudnutie mojej minulosti. Pomôž mi urobiť to isté, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Spravodlivosť, zľutovanie, milosť - 5. júl

„Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Nikdy sa nemodlíme, aby bol Boh voči nám spravodlivý. Nechceme totiž, aby nám Boh dal to, čo si zaslúžime, teda súd a odsúdenie.  Radšej sa modlíme, aby sa Boh nad nami zľutoval a udelil nám milosť. Zľutovanie znamená, že nedostaneme to, čo si zaslúžime. No a keď nám Boh dáva milosť, dáva nám nezaslúžené požehnanie.

Biblia hovorí: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.“ (Ef 2:8-9)

Typickým príkladom milosti je príbeh márnotratného syna. Tento syn zhrešil a poškvrnil meno svojej rodiny. Keby s ním otec zaobchádzal spravodlivo, dovolil by, aby ho ukrižovali. Bolo by to spravodlivé.

Keby s ním otec zaobchádzal čisto so zľutovaním, dovolil by mu vrátiť sa a stať sa jedným z jeho nájomníkov, presne ako syn žiadal.

No otec mu preukázal milosť. Dal mu priniesť prepychové rúcho a nasadil mu prsteň. Nebola to spravodlivosť a bolo to viac než len zľutovanie. Otec mu preukázal milosť.

Práve Božia milosť udržiavala a posilňovala apoštola Pavla aj napriek tomu, že ho na tele trápil akýsi osteň. Nevieme presne, čo ho trápilo, možno mal nejaký hendikep, možno to boli následky zranenia po kameňovaní alebo stroskotaní lode, ktoré prežil. Nech už to bolo čokoľvek, vieme, že Boha trikrát žiadal, aby to od neho vzal. No Boh mu odpovedal: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva.“ (2Kor 12:9)

https://www.harvest.org

Vzdialenosť robí srdce láskavejším - 4. júl

„… hľadajte to, čo je hore…“ (Kol 3:1)

Bol si niekedy oddelený od milovanej osoby? Priateľa alebo priateľky, ktorých si nevidel tri alebo štyri mesiace? Počkajte, až sa stretnete! S manželkou sme sa rozlúčili, no keď sme sa stretli opäť, znova to boli medové týždne. A práve tak to bude v ten slávny deň, keď sa Ježiš znova vráti. Budeme uchvátení do vzduchu, aby sme sa s Ním stretli a bude to tak, ako keď sa stretnú dvaja milenci. Akú nádej to máme!

Modlitba dňa

Pane Ježiši, keď prídeš znova, mnohé srdcia sa budú tešiť. Dovtedy budem s dychtivou radosťou čakať na ten slávny deň!

Billy Graham Evangelistic Association