Prach - 6. marec

„Vtedy riekol Hospodin Boh hadovi: Pretože si to urobil, prekliaty budeš nad všetok dobytok i nad všetky poľné zvieratá. Po bruchu sa budeš plaziť a prach budeš hltať po všetky dni svojho života.  Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu. Žene riekol: Veľmi ti rozmnožím ťažoby v tvojom tehotenstve; v bolestiach budeš rodiť deti a budeš túžiť za svojím mužom, ale on bude vládnuť nad tebou. A Adamovi riekol: Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, čo som ti zakázal: Nebudeš jesť z neho! – pre teba bude pôda prekliata s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.“ (1M 3:14 – 19)

Keď prídeme k tretej kapitole Prvej knihy Mojžišovej, stretneme sa s Bohom, ktorý preklína! S rozhodnosťou reaguje na neposlušnosť Adama a Evy a zradnosť hada. S vyhlásením každej kliatby a rozsudku dochádza k zničeniu alebo zvratu Božieho milostivého stvoriteľského diela. Adam, ktorý bol stvorený z prachu, je teraz predurčený sa do neho vrátiť. Eva, ktorý bola stvorená z Adama, je mu podrobená. Had, ktorý bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, je ponížený, plazí sa po bruchu a hltá prach. V tejto kapitole vidíme, že hriech má vplyv na celé stvorenie.

Tento text hovorí o našej túžbe prehliadať hriechy. Boh neberie hriech na ľahkú váhu. S hriechom vstupuje do sveta smrť, žiaľ, utrpenie a zúfalstvo. To najhoršie z kliatby ale dopadlo mnoho tisícročí neskôr na iného muža. Ako píše Pavol v Liste Galatským 3:13: „Kristus nás vykúpil spod kliatby Zákona tým, že sám sa stal kliatbou za nás, lebo je napísané: Prekliaty je každý, kto visí na dreve.“ (ekum. preklad) Ježiš vzal na seba kliatbu, aby vykúpil postavenie ľudstva.

Modlitba

Drahý Otče, viem, že nemôžeš vziať na ľahkú váhu hriechy, ktoré som spáchal, pretože ty si Boh svätosti, ktorý miluje spravodlivosť a neumožňuje, aby zlo zostalo nepotrestané. Ďakujem ti ale za Tvoju múdrosť a milosť pri vypracovaní plánu, ktorý umožnil, aby kliatba, ktorá bolo oprávnene moja, padla na tvojho Syna. V Kristovom mene. Amen.

Viera produkuje skutky - 5. marec

„… slúžte ako Pánovi…“

(Ef 6:7)

Pravá svätosť nie je obyčajné vyznanie viery alebo nariadenie, či forma, ale je to život služby Bohu a ľuďom. Najveľavravnejšia modlitba je modlitba uzdravujúcich a žehnajúcich rúk. Najvyššia podoba uctievania je uctievanie nesebeckou kresťanskou službou. Najvýznamnejšia podoba chvály je zvuk posvätených nôh, ktoré hľadajú stratených a bezmocných.

Tu, v súčasnom svete, musíme konať praktické skutky našej viery, inak sa naša viera nedožije nadchádzajúceho sveta. Farizeji sa špecializovali na predvádzanie dobrých skutkov. Služba bola pre nich len vedľajším odborom. Potrebujeme menej slov a viac dobročinných skutkov; menej tárať a viac súcitiť; menej opakovať vyznanie viery a mať s ľuďmi viac zľutovania.

Modlitba dňa

Reč tak často prehlušuje krik o pomoc. Usvedčuje ma to, Pane. Chcem Ťa chváliť všetkým, čo robím. Rozšír moje ruky svojou milosťou, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Dva druhy vzývania 4. marec

[Žena povedala:] Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:20-24)

Z týchto slov vyplýva, že sú dva spôsoby vzývania: jeden je vonkajší a telesný; druhý je vnútorný a duchovný. Vonkajšie vzývanie sa uskutočňuje, keď si vyberieš nejaké miesto a gestá. Odohráva sa, keď v chráme alebo pred oltárom, či svätyňou padneš na tvár, pokľakneš, pokloníš sa, skloníš hlavu, pozrieš do neba, prehovoríš ústami alebo akokoľvek inak to ukážeš navonok. To sú prejavy, ktorými navonok vyznávaš svojho Boha alebo vládcu. Kristus tu také vzývanie odmieta, ak vzývame a myslíme si pritom, že Boha to teší a že to samo osebe stačí bez vnútorného duchovného vzývania, ako sa domnievali židia. Ale ak vnútorné uctievanie sprevádza aj vzývanie navonok, deje sa správne a dobre, tak to robili patriarchovia, proroci, apoštoli a všetci svätí. Veď keď tu Kristus hovorí, že vzývanie sa nebude diať „ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme,“ určite zamieta každé miesto. Ale robí to tak, že dovoľuje všetky miesta. Takto chce oslobodiť svedomie: „Nechcem, aby nevyhnutnou požiadavkou pre vzývanie bolo nejaké vonkajšie miesto, ako hovoríš ty, že človek musí vzývať v Jeruzaleme alebo na tomto vrchu. Naopak, môžete vzývať kdekoľvek, aj tam, kde sa to doteraz nezvyklo.  Ak vzývate v duchu, môžete vzývať aj navonok, či už ste v Jeruzaleme, alebo na tomto vrchu, v dome alebo na poli, v Perzii alebo v Grécku. Ale doteraz ľudia vzývali len v Jeruzaleme alebo aspoň smerom k Jeruzalemu, nech boli kdekoľvek vo svete.“ Ak je len vonkajšie vzývanie samé osebe, nie je to nič iné ako pokrytectvo a skutočný výsmech Boha. Samotné vzývanie len navonok ctí nášho Pána rovnako ako Ho ctili židia, keď počas Jeho utrpenia pred Ním pokľakli a povedali: „Buď pozdravený, Kráľ židovský.“ Lebo keď chýba vzývanie v duchu, nie je možné myslieť to vážne a úprimne. Ale keď to nemyslia úprimne, je to určite výsmech Boha. A nanešťastie celý svet a všetky končiny sú plné tohto vonkajšieho vzývania. A teraz je výsmech – ktorý začali židia počas Kristovho utrpenia, keď Ho nazvali židovským Kráľom – v plnej sile. Lebo medzi mnohými bohoslužbami a pobožnosťami je sotva jedna z tisíca, ktorá uctieva Boha duchovným vzývaním; všetky ostatné sa namiesto toho z Neho vysmievajú vonkajším pokryteckým vzývaním. ... Preto ak nie je viera a duchovné vzývanie, je lepšie sa držať ďaleko od vzývania Boha, a nemala by sa slúžiť žiadna Večera Pánova tam, kde nie sú len praví kresťania. Najprv by sa malo skoncovať so svätostánkami a procesiami Kristovho tela, lebo nie sú potrebné ani prospešné a oboje sa stalo obrovským pokrytectvom a výsmechom Večere Pánovej.

St. Louis ed.,  19:1322-1324.

 

Oslobodení od všetkých poškvŕn! - 3. marec

Oslobodení od všetkých poškvŕn!

Spomeniete si na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. (Ez 36,31)

Božím cieľom pre tvoj život nie je, aby si sa odsudzoval! Boh ale vie, že je nevyhnutné, aby bol tvoj hriech odkrytý. On vie, že bezmocnosť, vina a pocit hanby prinesú dobré ovocie, ak budeš pohľad upierať na Neho. ... pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. V živote to nie je príjemné, ale vtedy človek zo srdca kričí: „Bože stvor mi nové srdce!“ Pamätaj, že Syn na seba vzal trest, ktorý si zaslúžiš ty. Spravil to, aby si mohol byť Božím dieťaťom, aby si stál pod Božím požehnaním a získal nové srdce. Ježiš zmieril človeka s Bohom! Máme podiel na Božskej prirodzenosti.

Ako nám Jeho božská moc v poznaní Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti... (2Pt 1,3-4)

Pavol píše: „A zasľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomkovi. Nehovorí: jeho potomkom, ako by (hovoril) o mnohých, ale ako o jednom: tvojmu potomkovi, a tým je Kristus. Hovorím teda: zákon, vydaný po štyristo tridsiatich rokoch, neruší platnú zmluvu Božiu, aby zmaril zasľúbenie.“ (G 3,16-17)

Zasľúbenia boli dané Abrahámovi ako dedičstvo ľudstvu. Znamená to, že Abrahám namiesto nás prijal zasľúbenie o spáse, ktorú sme stratili prvým pádom do hriechu. Toto dedičstvo obsahuje všetky poklady milosti: odpustenie hriechov, večnú spravodlivosť, pokoj s Bohom, Svätého Ducha, posvätenie, víťazstvo nad duchovnými mocnosťami a tak ďalej.

Všetko toto nám patrí skrze dedičstvo. Je to potvrdené písomne: Lebo kde je závet, tam treba nevyhnutne dosvedčiť smrť závetcu. Veď závet je platný len po mŕtvych, ale nemá účinnosti, kým závetca žije. (Žid 9,16-17)

Ten, kto napísal závet, je mŕtvy, takže dedičstvo patrí tebe. On dokonca nielen zomrel, ale aj vstal z mŕtvych. Porazil satana, hriech a smrť a ponúka ti odpustenie hriechov a večný život. Testament je už platný, tak sa venuj tomu, čo je tam napísané.

Sme naspäť pri Božom zasľúbení: Dám vám nové srdce a nového ducha do vášho vnútra; odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité. Dám svojho Ducha do vášho vnútra a spôsobím, aby ste chodili podľa mojich ustanovení, zachovávali a plnili moje nariadenia. (Ez 36,26-27)

Potom je napísané: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn...“ (Ez 36,28-29)

Tá cesta však nie je bez bolesti ani na našej strane: Spomeniete si na zlé spôsoby svojho života a na svoje skutky, ktoré neboli dobré, a pocítite zhnusenie sami pred sebou pre svoje previnenia a pre svoje ohavnosti. (Ez 36,31)

Boh vie, že musíme prejsť touto skúsenosťou. Sklamaním nad sebou samým. Táto bolesť nám ukazuje, že potrebujeme nové srdce. Práve takáto skúsenosť udržuje náš vnútorný duchovný život. Keď vidíme, aký škaredý je hriech, voláme po slobode. A keď sa pokoríme pred Bohom, keď vyznávame svoje hriechy, tak sa nám rozsvieti svetlo a chápeme, že všetko, čo Boh robí, robí, aby nám pomohol v boji s najväčším zlom – hriechom.

Boh ti chce dať duchovné uzdravenie, radosť, pokoj a večný život!

On hovorí: „... budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom. Keď vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn...“

A keď myslí všetky poškvrny a nečistotu, tak myslí naozaj všetko! Vtedy sa môžeme s Dávidom modliť: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“ (Ž 51,12-14)

On ma očistil od všetkých poškvŕn. Môžem žiť pod otvoreným nebom...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Vedomý Božieho vedenia - 2. marec

„Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.“

(G 3:24)

Keď Boh dal zákon, vedel, že človek nie je schopný dodržať ho. Veľa ľudí je zmätených v otázke, prečo Boh dal zákon, keď vedel, že človek ho nemôže dodržať. Biblia nás učí, že zákon nám bol daný ako zrkadlo. Pozriem sa do zákona a vidím svoj duchovný stav. Vidím, ako ho ani zďaleka nestačím dodržiavať, a to ma ženie ku Kristovmu krížu po odpustenie. V Biblii nachádzame, že Kristus prišiel, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom. Človek nemohol dodržať zákon, bol ním odsúdený.

Modlitba dňa

Ako len potrebujem Tvoje inštrukcie, Pane. Uč ma byť si vždy vedomý Tvojho vedenia.

Billy Graham Evangelistic Association

Spoznať oboje – dar i Učiteľa 1. marec

„Povedala Mu žena Samaritánka: Ako môžeš Ty, Žid, pýtať si vody odo mňa, ženy Samaritánky? Židia sa totiž nestýkajú so Samaritánmi. Riekol jej Ježiš: Keby si poznala dar Boží a kto ti hovorí: Daj sa mi napiť, – ty by si Jeho prosila, a On by ti dal živú vodu.“ (J 4:9-10)

Tieto verše sú napísané o tých, ktorí nevedia o tomto dare, a myslia si, že tu hovorí človek, hoci tvojím učiteľom nie je len anjel; to tvoj milý Boh stvoril tvoje telo i dušu. To neznamená, že by sme mali pohrdnúť a odhodiť dary, ktoré Boh rozdeľuje podľa svojej vôle, dáva jednému viac a inému menej, keďže dary sú rozmanité. Ale je len jeden Boh, ktorý pôsobí práve skrze tieto dary. Nesmieme pohrdnúť pokladom kvôli človeku. Toto chce náš Pán Boh povedať nie len mladej samaritánskej žene, ale aj nám všetkým. A Kristus hovorí: „Toto nie je o tom, že ty podáš vodu.“ To On nám chce dať živú vodu. Ale aké to je zlé, keď Kristus chodí po zemi a prosí, dokonca medzi tými, ktorí sú Jeho, a kričí: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ Tak nás chce navnadiť, aby sme ochotne dávali tým, ktorí zastávajú kazateľský úrad. Ale hoci Kristus kričí a žiada: „Dajte chlieb za Božiu lásku!“ ľudia Ho nepočúvajú, pretože si myslia, že ten, kto plače a žiada, je len chudobný pastor... Teraz, keď vieš, že je to Kristus, kto volá, a že je to Jeho slovo, potom Mu s radosťou povieš: „Už je Tvoj; ochotne Ti ho chceme všetok vrátiť. Milý Pane, daj nám pravý chlieb a pravý nápoj, my sme skutočne hladní.“ Kristus chce povedať: „To preto prosím a hovorím: „Dajte chlieb za Božiu lásku,“ aby ste spoznali, Kto sa rozpráva so ženou.“ Ak by ju požiadal, okamžite by poprosila ona Jeho; a On by jej dal vodu, ktorá dáva večný život, aby nikdy nezomrela. Takto chce Kristus zaobchádzať aj s nami. Ale najprv musíme rozpoznať dar a učiteľa – potom nielenže dáme všetko, ale povieme aj: „Milý Pane, daj mi z tej večnej vody; inak zahyniem vo večnom hlade a smäde.“ „Preto,“ hovorí Kristus, „vám hovorím: Dajte chlieb za Božiu lásku – lebo ja vám chcem dať večný chlieb.“

St. Louis ed., 7:2146-2147.