Jeho prebývajúca prítomnosť - 9. máj

„… a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie; aby ste sa dali naplniť celou Božou plnosťou.“

(Ef 3:19)

Aby človek vedel oceniť umenie, buď sa musí narodiť so zmyslom pre umenie, alebo ho musí tréningom rozvíjať. Len pomerne málo ľudí má vrodený zmysel pre farby, tvary a harmóniu. Pre nich je láska k umeniu prirodzená. Ak ľudská duša nemá umelecké cítenie, návšteva galérie môže byť pre ňu nudnou záležitosťou. Podobne je to s hudbou. Ak niekto má oceniť dobrú hudbu, musí ju „mať v sebe“ alebo ju rozvíjať. Človek bez hudobného cítenia by nemal problém zaspať počas symfonického koncertu alebo vystúpenia Metropolitnej opery. Tak je to aj s Božími vecami.

Rozprávanie o Bohu sa môže stať ponuré a mdlé, ak Boh nie je v tebe. Cirkev sa môže stať nevýraznou a Biblia protivnou knihou, ak Duch svätý neosvieti tvoju dušu Svojou prítomnosťou. Najúžasnejšia vec na tom všetkom je, že život stvoril Boh, takže ak sú naše srdcia mŕtve pre duchovné veci, dá sa s tým niečo robiť.

Modlitba dňa

Všemohúci Pane Bože, nech denne vystieram svoju ruku k Tebe a som naplnený Kristovou láskou.

Billy Graham Evangelistic Association

Odpustenie prináša odvahu - 8. máj

„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ (J 8:36)

Ľudia majú niekedy problém veriť, že Boh im odpustil. Držia v sebe vinu a cítia sa, akoby sebatrýznením mohli splatiť časť pokánia. Potrebujú však prijať odpustenie, ktoré im dal Kristus, a začať sa správať ako ľudia, ktorým bolo odpustené s vedomím, že „keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní“ (J 8:36).

V Matúšovi čítame príbeh o ochrnutom, ktorého k Ježišovi prinášajú priatelia. Keď Ježiš vidí vieru jeho priateľov, hovorí mužovi: „Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Mt 9:2). Ježiš tu prvýkrát používa slovo „dúfaj“ a používa ho v situácii, keď uisťuje muža, že jeho hriechy sú odpustené.

No nezdá sa, že priatelia ho tam priniesli preto, aby mu boli odpustené hriechy. Povedali by sme, že ho tam priniesli, aby bol uzdravený. Preto Ježiš pokračuje: „Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo: Vstaň a choď! Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – hovorí ochrnutému: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ (verše 5-6) A muž tak urobí.

Ježiš tomuto mužovi odpustil hriechy a v tomto prípade Božie odpustenie prinieslo odvahu. Boh urobí svoj diel, no potom je rad na nás. Boh nám ponúka odpustenie, my ho musíme prijať.

Žiješ s Božím odpustením? Alebo Ťa trápi vina, pretože nie si ochotný prijať Božiu ponuku?

https://www.harvest.org

Počítaj svoje požehnania - 7. máj

„… v deň pohromy… s plesaním, spievať a hrať budem Hospodinovi.“

(Ž 27:5,6)

Kresťania nie sú celkom imúnni voči depresii. Faktom je, že smer udalostí a stúpajúca tendencia zla sú dostatočným podnetom k alarmujúcim myšlienkam bez ohľadu na to, či je človek kresťan. Dávid, sladký Izraelský spevák, nebol na vrchole svojej depresie vždy. Niekedy sa na depresívny smútok zmenila jeho radostná pieseň. „Slzy sú mojím chlebom vo dne v noci, keď mi neprestajne hovoria: Kde je tvoj Boh? Prečo si skleslá, duša moja, a zmietaš sa vo mne?“  Zistil som, že liekom na depresiu je chvála. Inými slovami: buď natoľko zamestnaný počítaním svojich požehnaní, že to vytesní temné myšlienky.

Modlitba dňa

Vďaka, nebeský Otče, za žalmy, ktoré mi pomáhajú vidieť, že Dávid s Tebou rozprával aj v najťažších chvíľach. Akékoľvek budú moje okolnosti, budem sa učiť chváliť Ťa v nich, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

Mali by sme poriadne zavrieť oči a ísť za Slovom - 6. máj

„Slepých povediem nepoznanou cestou, kráčať im dám chodníkmi, ktoré nepoznajú. Na svetlo zmením tmu pred nimi a hrobľavinu na rovinu. Toto sú veci, ktoré urobím, a nenechám ich len tak.“ (Iz 42:16)

„Slepí“ sú veriaci požehnaní Bohom, ktorí nenachádzajú žiadnu pomoc či radu v temnote a smútku, ani nevidia koniec zlých dní. Preto sa držia Slova, ktoré im svieti v tme. Ono ich vedie na chodník, ktorý nepoznajú, teda vo viere vo veci, ktoré majú nastať, ale ktoré človek nevidí. Ono ich potešuje a pozdvihuje slabé duše, aby si nezúfali. Toto je vynikajúci verš, ktorý obsahuje veľmi dôležité učenie, že v každom nebezpečenstve a v každej núdzi by sme mali úplne zavrieť oči a poslúchať Slovo. Lebo tí, ktorí chcú vidieť v nebezpečenstvách a hľadať pomoc a radu, len zhoršujú svoju bolesť a nič tým nedosiahnu, len sa zbytočne vyčerpajú; je im dvakrát horšie. Ukazuje sa nám iná cesta, ako máme žiť uprostred nebezpečenstva, a to zavrieť oči a veriť, že hoci sme slepí, Boh slepý nie je, ale vidí východisko z pokušenia, ako hovorí 1Kor 10:13. Ale ak si aj hlboko v mori ako Jonáš, Boh vidí cesty a prostriedky, ktorými ťa odtiaľ vyvedie. Kto pripravil cestu Jonášovi? On bol nielen slepý, ale aj v dvojnásobnej temnote. Takto máme byť slepí aj my, aby len Boh sám videl všetko. Preto chce, aby sme boli ako deti (Mt 18:3). Ale odporcovia a všetci bezbožní nie sú deťmi; preto majú oči otvorené, vidia a neustále hľadajú všetky možné spôsoby a prostriedky, aby nás trápili. Ale my sme slepí, aby nám sám náš Pán Kristus mohol dať porozumieť a otvoril svoje oči nad nami a na nás, ako to v tejto dobe často robieva. Ochránil nás pred všetkými nebezpečenstvami, ktoré na nás v týchto rokoch nastražili vo veľkom množstve... Okrem toho nielen v telesnom nešťastí sa musíme riadiť touto radou – zavrieť oči, aby sme sa nevyčerpali telesnými dielami, ale zverili záležitosť Bohu. Táto rada je oveľa dôležitejšia v duchovnom pokušení. Vtedy, keď ťa satan vystavuje skúške a nevidíš žiadnu cestu, ako z nej uniknúť, len pevne zavri oči a nijako neodpovedaj, len to jednoducho zver Bohu. A toto je najväčšia múdrosť kresťanov, ňou sa máme riadiť aj v hodine našej smrti. Vtedy sa naše telo trasie, že musí odísť do nového života a pochybuje o svojom spasení. Ak sa budeš riadiť takýmito myšlienkami, si stratený. Preto aj vtedy musíš zavrieť oči a povedať so sv. Štefanom: „Pane Ježiši, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7:59) A potom tam určite bude Pán Ježiš so svojimi anjelmi a ukáže ti cestu. To je to, čo hovorí v našom texte: „Na svetlo zmením tmu pred nimi.“ Lebo týmto svetlom je viera, ktorá sa drží Slova, takto vyviazneme zo všetkých nebezpečenstiev. Preto aj sv. Peter a Dávid nazývajú Slovo svetlom našim nohám (Ž 119:105, 2Pt 1:19).

 

Mal som Božie videnia - 5. máj

keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia. (Ez 1,1)

Falošní proroci hovorili v Božom mene, potešovali ľud a sľubovali lepšie časy. Nikdy nehovorili o vyznaní hriechov a obrátení sa k Bohu. Keď sú okolo ľudí takíto pozitívni proroci, komu by sa chcelo počúvať Ezechiela?

Ezechiel ale nestráca odvahu. Uprostred toho všetkého vidí otvorené nebo a má Božie videnia. Pavol svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi píše: Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebaovládania. (2Tim 1,7)

... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Rosenius, silná švédska osobnosť evanjelického prebudenia, hovorí: „Ak si niekto myslí, že súčasťou duchovnej chudoby a pokory je, že nikdy nebudem môcť vidieť, že som obrátený človek, nové stvorenie so srdcom, ktoré je z Božej milosti premenené, je v úplnom protiklade s Písmom a skúsenosťami.“

Uprostred zlého a tmavého obdobia, keď všetko vyzerá beznádejne, je možné osobne zažiť otvorené nebo. Pamätajte na to, že v období, keď Ezechiel pôsobil, Boh si povolal služobníkov v každej skupine ľudí, ktorá bola v zajatí. Boh si našiel niekoho pre každú situáciu. Modlime sa, aby si Boh aj dnes povolával prorocké hlasy. Vo svete, ktorý je proti Izraelu, proti kresťanom, proti Božím pravidlám a Jeho svätej vôli.

Rozmýšľaj o otrokoch pri babylonských riekach, ako plačú a spomínajú na Sion. Boh ich nezavrhuje. On môže zasiahnuť. Robí to tým, že sa dotýka ľudí. ... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Žiadna doba nie je príliš tmavá pre Boha! Žiadna situácia beznádejná. Modlime sa, aby sa Boh v tomto roku dotkol aj nášho života. Aby sme sa prebudili zo spánku, z ľahostajnosti a žili s Kristom. Aby sme mali videnia od Boha. Nemyslím tým na nejaký nadprirodzený extatický zážitok, ale aby sme videli Božiu moc a záchranu pre nás. Nech nás Božie slovo tak napĺňa, že náš pohár bude pretekať. ... hlavu mi pomazávaš olejom, je preplnený kalich môj. (Ž 23,5) Predstavte si, že by bol tak preplnený, že by sme museli dávať aj ďalším tak, ako hovorí apoštol Ján: „Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám...“ (1J 1,3)

Nezabúdajme, že sme rozdielni. Každý z nás však môže povedať slovo o Ježišovi, našom Spasiteľovi. Každý si môže nájsť svoju cestu a spôsob, ako sa zdieľať s dobrou správou o Spasiteľovi, ktorého poslal Otec. Pre niekoho je prirodzené rozprávať sa s cudzími ľuďmi, pre iného je to ťažké. Na tieto veci ale neexistuje predpis. Naša výstroj, dary a úlohy sú rozdielne.

Avšak keď je naše srdce plné Ježiša, určite si nájdeme spôsob, ako túto skutočnosť vyznať pred ostatnými. Modlime sa, aby nám Boh ukazoval spôsoby a cesty, aby sme boli Jeho dobrými svedkami. Obracajte svoju myseľ na to, čo je hore. Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom, hľadajte to, čo je hore, kde Kristus sedí na pravici Božej. Myslite na to, čo je hore, a nie na to, čo je na zemi. Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. (Kol 3,1-2)

Dotýkame sa tu tiež toho, čo je predpokladom pravdivého kresťanského života na zemi: Ak ste teda boli vzkriesení s Kristom...

Keď Kristus zomrel, aby vymazal naše hriechy a vstal z mŕtvych, aby sme boli ospravedlnení, tak je nebo otvorené. Modli sa, aby sa ťa Boh tak dotýkal svojím slovom a Duchom, aby si skutočne rozumel a videl otvorené nebo.

... keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som Božie videnia.

Pamätaj, že pre Boha nie je nič príliš tmavé!

Žiadna situácia nie je beznádejná!

Bohu je všetko možné!


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Boh v Teba vkladá dôveru - 4. máj

„... ale ako nás Boh uznal za hodných a poveril zvestovať evanjelium, tak hovoríme – nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.“ (1Tes 2:4)

K čomu povolal Pán Boh všetkých veriacich? Aby sme hlásali svetu evanjelium. Dostali sme poverenie prinášať ho ľuďom. Ježišove slová v Matúšovi 28:18-20 platia pre všetkých. Nik nie je ospravedlnený. A hoci len niektorých ustanovil za evanjelistov, všetkých nás povolal k tomu, aby sme zvestovali evanjelium.

Apoštol Pavol v liste Timotejovi hovorí o „evanjeli[u] slávy blahoslaveného Boha, ktoré m[u]  bolo zverené“ (1Tim 1:11). V liste Tesalonickým opäť zdôrazňuje toto sväté poverenie, keď hovorí: „... ale ako nás Boh uznal za hodných a poveril zvestovať evanjelium, tak hovoríme – nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia.“ (1Tes 2:4)

Ak máš pocit, že sa ti v tejto oblasti vôbec nedarí, spomeň si na Nóacha. Ani jeden človek sa neobrátil na základe jeho slov. Po všetkých tých rokoch kázania nikto neuveril. No Nóach ostal aj napriek tomu verný Božiemu povolaniu.

Buď verný tomu, čo pre Teba Pán pripravil. Buď verný a buď dobrým manželom či manželkou. Buď verný a vychovaj svoje deti v Pánovi. Nauč ich Božie Slovo. Buď verný a buď dobrým svedkom Krista, kamkoľvek pôjdeš. Pamätaj na sväté poverenie priniesť evanjelium všetkým, ktorým môžeš.

Máš vplyv, o ktorom možno ani netušíš, a možno to zistíš až po mnohých rokoch. Boh sa Ťa nebude vypytovať na to, čo som mal urobiť ja. A mňa sa zas nebude vypytovať na to, do čoho povolal Teba. Budeš sa Mu zodpovedať sám za seba.

https://www.harvest.org