Hľadať celým srdcom - 27. apríl

„Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom.“ (Jer 29:13)

Príchod mudrcov do Jeruzalema spôsobil riadny rozruch. Boli to zvláštni cudzinci s divnou otázkou. Hľadali židovského kráľa. Kráľovi Herodesovi nemohli povedať nič horšie. V podstate mu vraveli: „Hľadáme židovského kráľa, a ty ním očividne nie si.“

Preto sa v Matúšovom evanjeliu píše: „Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem.“ (Mt 2:3) Sloveso „predesil sa“ by v tomto kontexte mohlo byť preložené aj ako „bol poriadne otrasený“, akoby bol v práčke počas žmýkania. A keď bol rozrušený Herodes, boli rozrušení všetci. Keď bol nahnevaný, všetci sa báli, čo bude ďalej.

A tak si Herodes dal zavolať veľkňazov a zákonníkov, ľudí, ktorí celý život študovali Písma. Tí bez zaváhania citujú proroka Micheáša: „Ale ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti.“ (Mich 5:2)

Mesiáš sa bezpochybne mal narodiť v Betleheme. Herodes chcel však zabrániť príchodu Dieťaťa a chcel ho zničiť.

Boh si použil mudrcov, aby získal Herodesovu pozornosť. Mudrci boli pohania namočení v okultizme. No Boh sa k nim prihovoril spôsobom, ktorému rozumeli – cez hviezdu.

Hospodin hovorí, že tí, čo Ho hľadajú, nájdu Ho. Vzdelaným mužom a ženám sa priblíži takým spôsobom, ktorému rozumejú. Malým deťom sa zjaví takým spôsobom, ktorému rozumejú.

Ak ľudia skutočne hľadajú Boha, On sa im dá spoznať.

https://www.harvest.org

Úplné víťazstvo - 26. apríl

„… pretože väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete.“

(1J 4:4)

Pavol raz napísal: „Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ (G 5:17) Toto je boj alebo napätie, ktoré je v nás prítomné vo väčšej či menšej miere. Vidíš teda, že duchovné pokrivkávanie, ktoré cítiš, je vysvetlené v Biblii. To však ale neznamená, že ho prijmeš, akoby to tak malo byť. Mal by si urobiť všetky nevyhnutné prípravy pre boj, o ktorom Biblia hovorí, že „nie je proti telu a krvi, ale proti duchovným mocnostiam.“

V Liste Efezským, v 6. kapitole čítame, ako nám Biblia radí pripraviť sa na boj. Medzitým si vždy pamätaj, že „kde sa rozmnožil hriech, tam sa ešte väčšmi rozmnožila milosť.“  Môžeš mať úplné víťazstvo! Je napísané, že sa máme poddať Bohu a diabol od nás utečie. Takisto je nám zasľúbené, že „hriech nad nami nebude vládnuť.“

Modlitba dňa

Pane, ako Pavol bojujem denne so satanom. Všetko v mojom živote podriaďujem Tebe s vedomím, že boj už bol vyhratý.

Billy Graham Evangelistic Association

Šialený rodokmeň - 25. apríl

„Ja, Ježiš, som poslal svojho anjela svedčiť vám o týchto veciach po cirkevných zboroch. Ja som koreň a rod Dávidov, jasná hviezda ranná.“ (Zjav 22:6)

V 1. storočí bolo meno Ježiš úplne bežné. Volali sa tak mnohí chlapci. Meno Ježiš znamená „Jahve je spasenie“. Len jedna osoba však dokonale stelesnila význam tohto mena v každom smere, a to náš Pán Ježiš.

Anjel Gabriel povedal Márii: „Bude veľký, Synom Najvyššieho sa bude volať a Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.“ (L 1:32) Slovo veľký bolo preložené z gréckeho slova megas, ktoré používame v slovenčine aj dnes v tvare mega a nesie v sebe myšlienku veľkosti a dôležitosti. Ježiš je vlastne definíciou slova veľký – mega.

Gabriel povedal: „Pán Boh Mu dá trón Jeho otca Dávida.“ (L 1:32) Dávid je jedinečnou postavou v Písme. Na jednej strane ho Biblia opisuje ako milého izraelského žalmistu, ako muža podľa Božieho srdca, no na druhej strane poznáme aj jeho pády a zlyhania. Jeho život by sme mohli zhrnúť dvomi menami: Goliáš a Bat-Šeba. Goliáš predstavuje Dávidove najväčšie víťazstvo, zatiaľ čo Bat-Šeba predstavuje jeho najväčšiu prehru. Dávid bol nedokonalý muž, a predsa sa Ježiš nazýva ako „koreň a rod Dávidov“ (Zjav 22:16). Ježiš bol zároveň počas svojej služby na zemi často nazývaný aj „Syn Dávidov“. Náš Spasiteľ bol jednoznačne spájaný s týmto mužom.

Ak máš teda pocit, že máš dysfunkčnú rodinu, pozri na Ježišov rodokmeň. Do najexkluzívnejšieho rodokmeňa v histórii ľudstva sa dostali aj tie najhoršie postavy – prostitútky, klamári, podvodníci, smilníci, ba dokonca aj vrah.

Čo si z toho môžeme vziať? Skôr než sa Ježiš narodil, Jeho predkovia poukazovali na jednu vec: Kristus prišiel na svet, aby zachránil hriešnikov.

https://www.harvest.org

Záväzok a cieľ - 24. apríl

„… slúžte Pánovi; veseľte sa v nádeji…“

(R 12:11,12)

Každá generácia sa stáva čoraz závislejšou od sedatív života, pretože potrebuje utíšiť jeho bolesť. Utláčaný pocitom nezmyselnosti a zmareným zámerom človek nenachádza žiaden významný cieľ či záväzok, ktorý by ho poháňal a žiaden vnútorný podnet, ktorý by dal zmysel jeho existencii. Kristus ťa môže zachrániť od trápenia z nudy. Čaká na to, aby ti dal nový smer a zobral nespokojnosť z tvojho života. Nedávno som sa vo svojom spoločenstve rozprával s mužom, ktorý sa práve obrátil. „Nevedel som, čo robiť so svojím voľným časom,“ vravel mi, „no teraz mám záväzok a cieľ, ktorý som dosiaľ nepoznal.“

Modlitba dňa

Dokonca aj tá najmenšia práca, ktorú dnes vykonám, je súčasťou mojej služby Tebe, Pane. Pomôž môjmu srdcu byť tak naplneným Tvojím Duchom, že sa budem tešiť z každej úlohy, ktorá je predo mnou.

Billy Graham Evangelistic Association

Rozdiel medzi modlitbou a vzývaním - 23. apríl

[Žena povedala:] Naši otcovia vzývali Boha na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde treba vzývať Boha. Odpovedal jej Ježiš: Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme nebudete vzývať Otca. Vy vzývate, čo nepoznáte; my vzývame, čo poznáme; lebo spasenie je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde.“ (J 4:20-24)

Druhý spôsob vzývania je úprimný a duchovný. Je voľný, čo sa týka všetkých vonkajších záležitostí, takže nie je potrebné žiadne špeciálne miesto alebo gestá; lebo vzývať v duchu môže každý, kdekoľvek je – nech je na poli, či chorý v posteli, uväznený v žalári, nielen v chráme, kaplnke, pred oltárom alebo na kolenách. Ale myslím si, že je veľmi mnoho ľudí, ktorí nevedia, čo znamená slovo „vzývať“ a ktorí nepoznajú rozdiel medzi modlitbou a vzývaním. Preto musíme najprv vysvetliť tento rozdiel, aby sme mohli ľahšie poučiť o pravom vzývaní. Vzývanie na rozdiel od modlitieb, prosieb a úpenlivých žiadostí nie je práca úst. Lebo „modliť sa“ znamená naozaj vysloviť slová modlitby, ako napr. žalmu alebo modlitby Pánovej. Ale „prosiť“ znamená predložiť svoju potrebu či vec s takou modlitbou a slovami, keď pomenujem to isté, ako napr. modlitba Pánova zahŕňa sedem prosieb atď. „Úpenlivo žiadať“ znamená, že okrem prosieb vyzývam Boha v modlitbe tým, že sa odvolávam na niečo, čo On považuje za veľké, napr. na Jeho milosť, meno, česť, pravdu alebo cez Krista atď. Navyše, je tu príhovor za iných, ako aj chvála a vďaky vzdávanie. Toto všetko konajú ústa. Ale nič z toho nie je „vzývanie“, lebo vzývanie nie je len práca úst, ale práca celého tela, teda sklonenie hlavy, sklonenie tela, padnutie na kolená, padnutie na tvár atď. To je znak a uznanie autority a moci, presne tak ako sa potichu skloníme pred svetskými kniežatami a pánmi a ako sa nechávajú poctiť pápeži, biskupi, opáti a ďalší poklonou, pokľaknutím atď. Tieto vonkajšie prejavy úcty nazýva Písmo vzývaním. ... Preto v Písme čítame, že vonkajšie vzývanie sa prejavuje zmätočne aj Bohu, aj kráľovi, keďže sa až do dnešného dňa skláňame a kľakáme pred Bohom i ľuďmi. Z tohto vonkajšieho vzývania môžete usúdiť, čo má Kristus na mysli pod pravým duchovným vzývaním, totiž vzdať úctu alebo skloniť si srdce, čo urobíš sám z hĺbky svojho srdca, a vyznať, že ty sám si Jeho pokorné stvorenie. Z toho vidíš, že také vzývanie nie je nič iné ako viera alebo aspoň najväčší skutok viery vo vzťahu k Bohu. Lebo nikto sa nedokáže vo svojom srdci pred Bohom tak bezvýhradne skloniť, pokloniť, vzdať úctu, vyznať, či akokoľvek to chcete nazvať, ak pevne neuzná Boha za svojho Pána a Otca, od ktorého dostal alebo dostane všetky dobré veci; ktorý ho, bez akýchkoľvek zásluh, vyslobodil a ochránil od každého hriechu a zla. Skrátka, kde nie je úplná dôvera a istota pravej živej viery, o ktorej som často hovoril, tam sa nemôže diať také vzývanie. Lebo bez viery neuznávame Boha bezvýhradne, istotou viery. Preto bez takej viery nie je ani možné Boha vyznávať, ctiť a vzývať. Hoci by Ho niekto mohol nazvať Bohom a Otcom ústami a navonok Ho vzývať, srdce je tak či tak falošné a všetko sa zmení na klamstvo a pokrytectvo. Ale kde je prítomné vzývanie srdcom, tam vhodne nasleduje sklonenie, poklona, pokľaknutie či vonkajšie uctievanie telom.

St. Louis ed., 19:1324-1326.

Láska prekrýva - 22. apríl

„… nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.“

(1J 3:18)

Biblia prehlasuje, že tí, ktorí nasledujú Krista, by mali tak milovať ostatných, ako Boh miloval nás, keď poslal Svojho Syna, aby zomrel na kríži. Písmo hovorí, že v momente, keď prichádzame ku Kristovi, nám Boh dáva nadprirodzenú lásku, ktorá je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého. Najväčší prejav toho, že sme kresťania, je naša vzájomná láska. Čo tak vybočiť z vlastného štandardu, a stať sa priateľom niekomu, kto má inú farbu pleti než je tá naša? Láska robí pri riešení našich problémov viac, než čokoľvek iné. Zo všetkých darov, ktoré Boh ponúka svojim deťom, je láska ten najväčší. Spomedzi všetkého ovocia Svätého Ducha je láska na prvom mieste.

Modlitba dňa

Ježiš, milujúci Pán, uč ma skutočnej láske, lebo moja láska vo vzťahoch k ostatným je mnohokrát plytká.

Billy Graham Evangelistic Association