Naša základná potreba - 24. december

„… lebo ma miluje…“ (Ž 91:14, Botekov preklad)

Základná potreba ľudstva je láska. Tí, ktorí „zostávajú v Ňom“, sú predmetmi Božej náklonnosti a lásky. Nemôžeš povedať, že nemáš priateľov, keď Kristus vyhlásil: „nenazývam vás viac sluhami, pretože… Nazval som vás priateľmi… (Jn 15:15). Tebe, ktorý žiališ nad faktom, že žiješ bez akejkoľvek náklonnosti a lásky, s potešením odporúčam Krista. Miloval ťa dosť na to, aby za teba položil Svoj život. A nielen to, Svojím vykúpením na kríži pre teba získal Božiu priazeň, a ty teraz vďaka Nemu môžeš prijímať bezhraničnú Božiu milosť a lásku.

Modlitba dňa

Vďaka za Tvoju lásku, Otče, že bez ohľadu na to, kde sa nachádzam – v akejkoľvek situácii –, si so mnou a miluješ ma.

Billy Graham Evangelistic Association

Každá reč Božia je prečistená - 23. december

Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5)

Keď čítam tieto slová v knihe Prísloví, spomínam si na starého priateľa, ktorý je už u Pána. Volal sa Mikael Sandell a bol farárom vo Fínsku. Keď mal pätnásť rokov brigádoval v banke. Po niekoľkých mesiacoch musel skončiť, lebo vedenie banky aj zamestnanci si mysleli, že príliš veľa hovorí o Ježišovi. Keďže Mikaelovo srdce bolo plné Ježiša, nemohol mlčať o Božom Synovi, ktorý prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. „Keďže požiadavkou je, aby som prestal hovoriť o Ježišovi, tak musím skončiť v banke,“ povedal Mikael. Po nejakom čase pocítil Mikael povolanie stať sa farárom, tak začal študovať teológiu. Keď už pracoval ako farár, po krátkom čase sa našiel niekto, kto si myslel, že berie Bibliu príliš doslova. Takto predsa človek v dnešnej modernej dobe nekáže. Biskup teda poslal troch teológov, aby sa s ním porozprávali. Tí traja rátali s tým, že stretnú roztraseného mladého farára. Stretli však farára, ktorého tvár žiarila ako slnko. Svojim hosťom pripravil kávu a jedlo a povedal: „Vitajte bratia.“

Ten najstarší povedal prísnym hlasom: „Je ti jasné, že máme veľa otázok?

„Áno, preto som si na vás vyhradil celý deň. Ale mám otázku. Môžem vám položiť jednu otázku?“

„Samozrejme.“

„Moja otázka teda znie: Vy bratia, ktorí ste ku mne tak sebaisto prišli, čo si myslíte o sebe? Ste ľudia?“

Teológovia sa na seba pozreli, potom na Mikaela. Pýtali sa, či je to nejaký chyták.

„Nie, je to vážna otázka. Ste ľudia?“

Samozrejme, že návštevníci boli ľudia. Vtedy Mikael jasným hlasom plným vážnosti povedal: „Pán v Liste Rímskym hovorí: Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý a každý človek luhár...“

„Tak komu mám dôverovať? Začneme rozhovor?“

Bola to krátka návšteva. Mladý farár zostal v službe.

Keď som bol mladým farárom ja, Mikael šiel do dôchodku. Tento starý farár, jeho prívetivosť kombinovaná s pevnosťou a mnoho jeho dobrých rád boli požehnanou pomocou a korekciou pre môj život a službu. Keď mi bolo v službe ťažko alebo keď som bol unavený a slabý a chcel som sa vzdať, prišiel telefonát od Mikaela: „Brat v Kristu. Pamätaj, že Božie slovo stojí pevne, aj keď všetko ostatné padá.“

Tento muž žil s Bohom, poznal svojho Boha a mal duchovnú silu viesť iných do atmosféry viery. Mikael v mojom srdci vyvolal túžbu žiť úplne a naplno pre Boha.

Bol človekom modlitby.

Jeho modlitby neboli násilné, ale živé. Nikdy sa nemodlil za dostatok a šťastie. Nemodlil sa ani za dlhý život, ani za víťazstvo nad nepriateľmi. Podobne ako muž v Prísloviach sa modlil za to, aby bol čestný a skutočný.

Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem... (Pr 30,7-8)

Prešlo už veľa rokov od Mikaelovej smrti. Ja sám som už starý. Nebolo vždy ľahké slúžiť Bohu. V službe som zažil aj sklamania, aj pády. Keď sa pozerám na muža v Prísloviach, pýtam sa sám seba: „Sú tieto veci pre mňa dôležité?“

Nie šikovnosť, ale pravda.

Nezamestnávať sa šťastím, ale posvätením.

Nehľadať chválu a bohatstvo, ale byť skutočný.

Niekto možno povie, že sa mal modliť za dôležitejšie veci. Z Biblie ale vieme, že táto modlitba má dostatočnú dôležitosť. Bohu totiž nie je ľahostajné, ako žijeme v bežnom živote. Jakub hovorí: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.“ (Jk 1,22)

Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5)

Preto volám na Neho, lebo vidím, že Jeho čistota je v silnom kontraste k môjmu charakteru a mojim slovám. Bože, buď milostivý mne hriešnikovi. Keď je toto naša modlitba, patríme k svätým. Kto je svätý? To sú hriešnici, ktorým je odpustené a vstali vždy, keď padli. Preto sa aj ja modlím: Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem...


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Kapitán - 22. december

„I povedal Ježiš Šimonovi: Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.“ (L 5:10)

V Lukášovom evanjeliu čítame, ako Ježiš používal Šimonovu loďku namiesto kazateľnice. Zástup sa na Neho valil, a tak vstúpil na loďku, máličko sa odrazil od brehu a odtiaľ kázal ľuďom. Potom povedal Šimonovi: „Odraz na hlbinu, spusťte siete a lovte!“ (L 5:4)

Aby bolo jasné, Ježiš nebol žiaden skúsený námorník či rybár. Ježiš bol učiteľ. Nebol jedným z tých ľudí, ktorí trávili na vode veľa času.

Šimon Peter mu odpovedal: „Majstre, celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale na Tvoje slovo spustím siete.“ Šimonova odpoveď zahŕňala jeden mimoriadny termín a mohli by sme ju preložiť aj takto: „Celú noc sme sa namáhali, a nič sme nechytili; ale, majster (alebo kapitán) tejto lode, urobíme to.“

Šimon Peter Mu mohol povedať aj: „So všetkou úctou, Pane, čo sa týka učenia, naozaj sa vyznáš. Lipneme na každom slove, ktoré vyslovíš. Ale rybárčenie, v tom sme doma my. Už sme dnes lovili, a nič sme nechytili. Je to strata času.“

No keď sa odrazili na hlbinu, bolo tam toľko rýb, že sa im trhali siete a loď sa začala potápať. Na pomoc prišla aj ďalšia loď, a aj tá bola preplnená rybami. Šimon Peter bol naozaj ohromený. Povedal Ježišovi: „Odíď odo mňa, Pane, lebo som hriešny človek.“ (L 5:8)

Akoby Ježišovi hovoril: „Nemárni so mnou čas. Sklamem Ťa. Nemám na to. Vôbec sa mnou neobťažuj, Ježiš.“

Ježiš mu však odpovedal: „Neboj sa, odteraz ľudí budeš loviť.“ (L 5:10)

Je Ježiš kapitánom Tvojej loďky? Dovoľ mu to. Dovoľ mu prevziať kontrolu.

https://www.harvest.org

Buď závislý na Ňom - 21. december

„Hovorím však: Žite podľa Ducha  a nebudete vykonávať žiadosti tela.“

(G 5:16)

Kráčať v Duchu Svätom je náročná a inšpirujúca skúsenosť, pretože spája aktivitu s oddychom. Kráčať znamená umiestňovať jednu nohu pred druhú. Ak to prestaneš robiť, už viac nekráčaš, ale nehybne stojíš. Kráčanie stále zahŕňa pohyb, progres a vedenie. Ak Duchu Svätému dovolíš žiť skrze teba Ježišov život, hriech ti viac nebude vládnuť. Je to žitie vierou, dôverou, žitie v závislosti na Bohu.

Ak sa pozeráme na vlastné zdroje, našu vlastnú silu, schopnosti, aké mal Peter, keď kráčal po vode, zlyháme. Kresťanský život nemôžeš žiť sám. Duch Svätý musí žiť v tebe a prejavovať sa skrze teba. Žiť pre Krista je každodenná skúsenosť. Je to neprestajná závislosť na Božom Duchu. Je to viera v Jeho vernosť.

Modlitba dňa

Pane, tak často som kráčal sám, namiesto toho aby som kráčal v Tvojom Duchu. V Ježišovom mene sa modlím, aby si dnes viedol moje kroky.

Billy Graham Evangelistic Association

Draho kúpení - 20. december

„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení!“ (1K 6:19-20)

Raz som počul príbeh o staršom mužovi, ktorý bol známy svojím zbožným životom. Jedného dňa sa ho opýtali: „Čo robíte, keď ste v pokušení?“

On odpovedal: „Pozriem hore na nebo a poviem: ‚Pane, Tvoje vlastníctvo je v nebezpečenstve.‘“

V 1. liste Korintským čítame: „Nie ste sami svoji.“ Nepatríme sami sebe. Boli sme veľmi draho vykúpení. Boh nám dal svoju pečať, ako keď si kráľ zapečatí svoj majetok. 2. list Korintským hovorí: „Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha.“ (2K 1:21-22)

Ako veriaci patríme Bohu. Sme Jeho deti. Sme Jeho ovečky. Sme Jeho vlastníctvom. V Liste Rímskym sa píše: „Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ (R 8:15) „Abba“ je láskyplný výkrik židovských detí. Ak sa v súčasnosti dostanete do Izraela, budete mať možnosť počuť malé detičky volať na svojich ockov: „Abba!“ Vyjadruje to láskyplný a blízky vzťah.

Moje deti a teraz už aj moje vnúčatá môžu ku mne kedykoľvek prísť. Nemusia si so mnou vopred dohodnúť stretnutie. Proste prídu a hovoria so mnou. Ak som v danom momente v preplnenej miestnosti a jedno z mojich vnúčat vojde a volá: „Dedko!“ moja konverzácia okamžite končí. Taký je náš vzťah a môžu ku mne naozaj kedykoľvek prísť. Rovnako je to vo vzťahu s Bohom. Môžeme k Nemu kedykoľvek prísť.

https://www.harvest.org

Pokúšať Boha - 19. december

„Nato vzal Ho diabol do svätého mesta, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu  a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa; veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň. Ježiš mu povedal: Opäť je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“ Mt  4:5-7

Druhé pokušenie je v protiklade s prvým a je jeho opakom. To druhé nastáva, keď nás diabol učí pokúšať Boha, ako vraví Kristovi, aby sa zhodil z vrcholu chrámu, hoci to nebolo nutné, keďže tam určite bolo spoľahlivé schodisko, po ktorom mohol zísť... Toto pokušenie vhodne nasleduje po prvom. Lebo kde diabol zacíti srdce, ktoré verí Bohu v biede a núdzi, čoskoro ho prestane pokúšať bruchom a nenásytnosťou, mysliac si: „Počkaj, ak chceš byť celkom duchovný a čistý, pomôžem ti k tomu.“ Potom diabol pokračuje a skúša to z inej strany, pričom nabáda veriť tam, kde to Boh neprikázal a kde nechce, aby sme verili. Napr. po tom, čo ti Boh dal do domu chlieb, ako robieva rok čo rok po celom svete, ty ho nechceš jesť, ale vytvoríš si biedu a núdzu a povieš: „Mali by sme skutočne veriť Bohu. Nechcem jesť chlieb, ale čakať, kým mi Boh nepošle chlieb z neba.“ Vedz, že to by bolo pokúšaním Boha, pretože On nám neprikázal veriť, keď máme po ruke to, čo potrebujeme a čo by sme mali získať. Ako môžeš veriť, keď to už máš? Takže tu vidíme, že diabol Kristovi vytvára nedostatok a núdzu, hoci žiadny nedostatok ani núdza neboli, a jestvovala iná bezpečná cesta dolu z chrámu než sa zbytočne novátorsky zhodiť dolu. Preto aj vedie Krista na vrchol chrámu, do svätého mesta, ako hovorí evanjelista, a stavia ho na sväté miesto. Lebo diabol vyvoláva v človeku rafinované myšlienky, ktoré spôsobia, že uverí, že je plný viery a na správnej svätej ceste, zatiaľ čo nestojí v chráme, ale len na vrchole chrámu – mimo neho. Teda nie je v správnom svätom ponímaní viery, ale mimo nej, len v zdaní správnej viery. A zároveň je v svätom meste, to znamená, že takí ľudia sú len v kresťanstve a medzi skutočnými kresťanmi, ktorí počúvajú mnoho kázní o viere. Navyše, diabol cituje verše z Písma. Veď takí ľudia sa učia Písmo aj tým, že ho denne počúvajú, ale nedostanú sa cez svoje chyby a falošnú vieru. Diabol tu cituje Ž 91:11, ako Boh prikázal anjelom, aby ochraňovali Božie deti a niesli ich na rukách. Ale čo ten ničomník nespomína, je, čo je tam tiež napísané, a síce, že anjeli majú ochraňovať Božie deti na ich cestách. Lebo ten verš znie takto: „Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.“ atď. To znamená, že ochrana anjelov nesiaha ďalej ako cesta, po ktorej nám Boh prikázal kráčať. Keď chodíme po Božích cestách, anjeli majú na nás dávať pozor. No diabol vynecháva Božie cesty a vykladá a vzťahuje ochranu anjelmi na všetky veci, aj na to, čo Boh neprikázal. To zlyhá a znamená to pokúšať Boha.

St. Louis ed., 11:539-541.