Poznať pravdu - 10. február

Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci. (1J 2,20)

Medzi zákonom a milosťou je obrovský rozdiel.

Zákon hovorí: „Toto rob a budeš žiť.“

Milosť hovorí: „Pozri, čo Boh spravil a ži.“

Keď máš život zhora, konáš dobré skutky, ktoré pred teba Boh už vopred pripravil. Človek sa preto musí najprv narodiť znova, až potom môže začať žiť pre Boha. Pavol hovorí, že nemá vlastnej spravodlivosti zo zákona, ale z viery v Krista, teda spravodlivosť z Boha, (založenú) na viere. (F 3,9) Má oblečenú spravodlivosť z Boha, a preto má v sebe nadšenie pre dobré skutky a miluje Božie prikázania.

Ján túto skutočnosť nazýva duchovným pomazaním: A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom - a ono je pravdivé, a nie lož - a ako vás naučilo, v tom zostávajte! (1J 2,27)

Ježiš duchovné pomazanie opisuje takto: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci.“ (J 16,13)

Nová skutočnosť nastala, keď na Letnice prišiel Duch. Je vyliaty v srdciach veriacich, aby vedeli rozlišovať medzi tým, čo je na ceste viery správne a čo nie. Predpokladom ale je, že skutočne budú v pravde.

Keď Ján hovorí: „Aj vám sa dostalo pomazania od toho Svätého, a viete to všetci,“ nehovorí o dokonalých či bezchybných ľuďoch. Hovorí o tých, ktorí sa skrze zjavenie Ducha naučili poznať Ježiša, ktorý je Pravdou. Len skrze Neho môžeme rásť a poznať viac. Keď hovorí o ich pomazaní, hovorí, že majú všetky predpoklady na to, aby spoznávali Božie slovo. Nemyslí tým, že už všetko vedia.

Majú ale Ducha, ktorý je predpokladom zdravého duchovného rastu. Peter píše: „Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa vždy navzájom milujte.“ (1Pt 1,22)

Poznanie, ktoré neprináša konkrétne dôsledky v našom živote nevedie k rastu, ale k farizejstvu a sebaklamu. Pavol Timotejovi píše: „Toto je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“ (1Tim 2,3-4)

Boh chce, aby bol každý spasený a poznal pravdu. Je to jeden z dôvodov, prečo sa máme modliť za vládu, parlament, úrady, vodcov, farárov, aby sa evanjelium dostalo von medzi tých, čo sú v tme. K tým, čo sú ďaleko od Božej milosti a lásky.

Zastav sa a počúvaj, čo Boh hovorí. Nájdi si čas premýšľať, čo chce Boh s tvojím životom. Čo od teba očakáva na krátkej ceste domov, do večnosti. Hrob nie je to posledné, čo ťa čaká, je len vstupnou bránou do večnosti.

Od pádu sme všetci veľmi telesní. Sme hriešnici s nedostatkami a nedokonalosťami, kvôli ktorým je nemožné, aby sme sami v sebe našli spásu. V živote preto nejde ani tak o to, ako sa nám bude dariť, ale o to, či máme správny smer.

Niekto raz povedal: „Evanjelium, nie je o tom, že niekto z nadbytku dáva jedlo žobrákovi. Je to o tom, že si pomáhame navzájom nájsť miesto, kde je dosť jedla pre oboch.“

Nie je nič väčšie než fakt, že sme Božie deti a vieme, že máme dôveru viery, istotu dedičstva a pokoj s Bohom v srdci. Ako môžem vedieť, že je to moje? Lebo spása nie je výsledkom snaženia alebo zásluh. Spása je dar!

Dar spásy sme prijali skrze evanjelium! Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. (J 3,16)

Moja spása nie je založená na pocitoch či zážitkoch, ale na Božom svedectve, že každý, kto verí v Ježiša nezahynie, ale bude mať večný život.


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Vplyv matky - 9. február

„Jej synovia vstanú a blahoslavia ju…“

(Pr 31:28)

Iba Boh vie v plnosti oceniť vplyv kresťanskej matky na formovanie charakteru jej detí. Niekto raz povedal: „Aká matka, také deti.“ Väčšina šľachetných charakterov a kvalitných  vodcov v histórii mala dobré, bohabojné matky. Hovorí sa, že George Washington mal zbožnú matku a že matka sira Waltera Scotta bola milovníčkou poézie a hudby. Na druhej strane sa vraví, že matka Nera bola vrahyňa a že nemravná matka Lorda Byrona bola pyšná a agresívna žena. Vplyv matky na život jej detí sa nedá odmerať. Deti poznajú a absorbujú jej príklad a postoje, keď dôjde na otázky čestnosti, zdržanlivosti, vľúdnosti a pracovitosti.

Modlitba dňa

Vďaka, Pane, za matky, ktoré ťa milujú. Ich vplyv má dopad na celý svet.

Billy Graham Evangelistic Association

Nezabúdaj vzdávať vďaky - 8. február

 „Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17:15-16)

Biblia hovorí príbeh o desiatich mužoch, ktorí mali naozaj dobrý dôvod na vďaku. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi na okraji spoločnosti. Boli malomocní. Ak v tejto dobe niekto trpel neliečiteľným malomocenstvom, bol úplnou spodinou a nižšie už spadnúť nemohol.

Ak sa zistilo, že je niekto malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj domov a priateľov a žiť oddelene. Tento príbeh teda hovorí o mužoch, ktorí žili izolovaný, opustený a mizerný život. No počuli o Ježišovi, o tom, ako sa dotýkal chorých, a tí boli uzdravení.

Preto volali na Pána a prosili o Jeho uzdravujúci dotyk. Každý z nich bol v inom štádiu rozkladu. Ich šatstvo bolo pravdepodobne celé zničené z neustáleho náreku. Niektorým bolo možno vidieť časť lebky. Kamkoľvek šli, mali podľa Mojžišovho zákona povinnosť kričať: „Nečistý! Nečistý!“

No Ježiš z toho nerobil žiadnu scénu, odpovedal im pokojne a jednoducho: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (L 17:14) Oni tak spravili a boli uzdravení.

Napriek tomu sa Ježišovi prišiel poďakovať iba jeden. Biblia hovorí, že to bol Samaritán, čo nám možno veľa nehovorí, ale za normálnych okolností sa Židia so Samaritánmi vôbec nebavili. Pohŕdali nimi. No a napriek tomu sa Ježišovi neprišiel poďakovať ani jeden zo synov Abraháma. Prišiel Samaritán a Ježiš ho za to pochválil.

Často Boha žiadame o pomoc, ale nezabúdajme Mu zároveň ďakovať, keď nás situáciou prevedie.

https://www.harvest.org

Pravda prináša slobodu - 7. február

„Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“

(J 8:36)

Pravý kresťan sa pozná podľa osobného vzťahu k Ježišovi Kristovi. Kresťanstvo je Kristus. Kristus je kresťanstvo. Hovorím s úctou, keď vravím, že Ježiš je viac než Jeho myšlienky. Všetko, čo vravel, bola pravda. Bez Neho by však aj pravda bola bezmocná. Ľudia poznajú silu pravdy, a pravda je tá, ktorá ľudí oslobodzuje. Ježiš vyhlásil: „Ja som pravda.“

Modlitba dňa

Ďakujem Ti, Ježiš, že si v mojom živote zlomil okovy!

Billy Graham Evangelistic Association

Čo je naším duchovným narodením? - 6. február

„Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch.“ J 3:6

„Mäso“ a duch sú natoľko odlišné, že medzi nimi neočakávame nič. Neexistuje nič medzi „mäsom“ a Duchom, lebo človek je buď „mäso“, alebo Duch... Ale sv. Ján tu nehovorí o mäse, ktoré sa poráža a predáva u mäsiara. Hovorí skôr o telesnom narodení, že človek, keď sa narodí, musí mať živé „mäso“ a život v tele. Kristus teraz hovorí, že telesné narodenie zostáva, a nie je nič viac ako telesný život, a že podľa Neho človek nie je nič iné ako telo. Toto všetko zhŕňa pod jedno slovo a nazýva to „mäsom“, keď hovorí: Všetko, čo sa narodilo z mäsa je mäso, teda, všetci ľudia, ktorí sa narodili len telesným spôsobom, nie sú nič iné ako „mäso“. Tak odsudzuje všetko, čo je veľké a vzácne vo svete, nezáleží na tom, ako to nazveme – vznešené alebo podlé, silné, bystré, inteligentné, bohaté, múdre, rozumné a aj všetkých učených ľudí. Lebo to, čo sa narodilo telesne, to je telesné, a ak sa nenarodí znovu, nestane sa ničím iným len niečím telesným, a zostáva telesným, čo zahynie. Týmto výrokom nám toho naozaj mnoho berie. Vlastne sme úplne odsúdení. Všimnime si, že čo my nazývame „telesné“, židia nazývajú „mäso“ alebo „mäsitý“. Tento verš je silným súdom nad celým svetom, ako vyhlasuje aj sv. Pavol v R 11:32, kde hovorí, že Boh odovzdal všetko hriechu preto, aby sa nad všetkým zmiloval... Teraz, ak sme uverili, že je to pravda, mali by sme byť dostatočne pokorení... Takže Nikodém sa tu učí ťažkú lekciu a je kruto zastavený. Lebo to, že Mojžiš a celý zákon hovoria v jeho prospech, mu nepomôže – zostane „mäsom“, ak sa nenarodí znovu... Ako som povedal v úvode, neexistuje nič medzi týmito dvoma: To, čo je telesné, zostane „mäsom“; to, čo sa narodí z Ducha, je tiež duch. Ale čo je duchovné narodenie? Keď sa prostredníctvom krstu a Ducha Svätého znovu narodím do novej existencie a verím v Krista, nečakám od Neho bohatstvo, slávu a moc – lebo sú takí, čo v tomto svete hľadajú len tieto veci – veď Boh mi toto všetko už dal pri stvorení. Namiesto toho očakávam a dúfam vo večný život, večnú radosť a požehnanie, ktorým budem požehnaný naveky, keď toto telesné narodenie dospeje ku koncu a ja budem musieť zomrieť – budem pochovaný či už ohňom, alebo vodou, alebo do zeme – hoci možno nebudem mať život, peniaze a majetok, bohatstvo a moc, po ktorých sa celý svet naháňa... Lebo keď sa všetky tieto svetské veci budú musieť pominúť, ty budeš v hrobe a tvoji dobrí priatelia, otec a matka, vládcovia a kniežatá nebudú môcť ísť za tebou, ale nechajú ťa ležať, nebudú ti môcť pomôcť; keď ťa všetko, čo je silné a mocné, opustí; keď všetka tvoja láskavosť, česť, peniaze a majetok, a všetko ostatné, čo si vlastnil na tejto zemi, sklame; lebo nič z toho s tebou do hrobu nepôjde – potom musíš mať nové narodenie a dúfať v inú existenciu, ku ktorej ťa povoláva evanjelium a krst, a to, keď mi Duch Boží dáva znovu sa narodiť, plodí, kŕmi a zaodieva ma nanovo... Takže duchovné narodenie sa deje prostredníctvom Božieho slova, krstu a viery, a my, pokiaľ žijeme na zemi, už v tomto narodení sme, keď veríme. Ale ako som už skôr povedal, toto nové narodenie a duchovný život sa nedá vnímať našimi zmyslami... Nevidíme ho, ani sa nedá uchopiť; jedine vierou, že to, čo sa narodilo z duchovného bytia, je duchovné. A najväčší poklad, v ktorom to tkvie, je odpustenie hriechov a večný život.

St. Louis ed., 7:1863-1866.

Nezabudni sa poďakovať - 5. február

„Nech ďakujú Hospodinovi za milosť, za Jeho divné skutky na ľuďoch.“ (Ž 107:8)

V Starom zákone čítame zaujímavý príbeh o kráľovi Jóšáfátovi, ktorý podnikol nezvyčajný krok, keď proti nepriateľ viedol vojnu. Namiesto toho, aby na začiatku poslal svojich vojakov, poslal ako prvých hudobníkov a spevácky zbor.

Predstavte si tú scénu: „Dobre, priatelia, plán je nasledovný. Valí sa na nás skvele vyzbrojené vojsko, a preto proti nim na začiatku pošleme zbor a hudobníkov.“ Keby som bol členom zboru alebo hudobníkom, pravdepodobne by som rozmýšľal, či sa kráľovi páči naša hudba.

No Boh zveril Jóšáfátovi túto nezvyčajnú bojovú taktiku. Čítame, že Jóšáfát určil spevákov, aby spievali Pánovi, oslavovali krásu Jeho svätosti a prechádzali pred ozbrojencami so slovami: „Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.“ (2Kron 20:21)

Presne to aj spravili. Biblia hovorí, že keď začali spievať a chváliť, Boh poslal zálohy proti nepriateľom, takže utrpeli porážku. Boží ľud mohol ísť do boja s vďakou, pretože Pán mal všetko pod kontrolou.

Keď prichádzame k Bohu a prednášame Mu nové prosby, nikdy by sme mu nemali zabudnúť poďakovať za požehnanie, ktoré nám už dal.

Žiadal si v poslednom čase Boha o pomoc a On ťa vypočul? Vrátil si sa, aby si mu poďakoval?

Ak sa na chvíľu zamyslíme nad všetkými našimi modlitbami, ktoré Boh vypočul, a zároveň nad tým, koľkokrát sme Mu za to poďakovali, možno ostaneme naozaj prekvapení. Mali by sme Mu ďakovať rovnako veľmi, ako žiadame o Jeho pomoc.

https://www.harvest.org