Božie prepadovky - 14. január

„Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne pokúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ (Žid 4:15)

Keď som chodil do školy, moje srdce bolo zarazené v momente, keď sa učiteľ postavil pred triedu a povedal: „Chcem, aby ste si teraz odložili učebnice a vytiahli hárok papiera. Toto je prepadovka.“

Boh nám takisto dáva skúšky, a len zriedkavo nám povie, kedy prídu. „Možno vyhlasuješ: Som taký silný v Pánovi. Stále viac sa podobám na Ježiša.“

Boh hovorí: „Je to skutočne tak? Vyskúšajme prepadovku. Uvidíme, ako si poradíš s testom. Uvidíme, ako si poradíš, keď veci nepôjdu podľa tvojich predstáv, keď sa objaví nečakaný problém.“

Biblia hovorí príbeh o sýrofeníčanke, pohanke, ktorá mala dcéru posadnutú démonmi. Prišla za Ježišom a prosila Ho, aby uzdravil jej dcéru. Ježiš však odvetil: „Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského.“ (Mt 15:24) Namiesto toho, aby sa nechala odradiť, opäť úpenlivo prosila Pána, aby jej pomohol.

„On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám.“ (v. 26)

„Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ (v. 27)

Myslím, že keď to počul, muselo to na jeho tvári vyvolať úsmev. „Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera.  Nech sa ti stane, ako chceš!“ (v. 28) Namiesto toho, aby videla Pánov test ako prekážku, videla ho ako most, cez ktorý prešla.

Božie oddialenia nie sú nevyhnutne jeho odmietnutia. Len preto, že Boh ti nepovie áno dnes, neznamená to, že nemôže povedať áno zajtra, pozajtra alebo budúci týždeň. Netráp sa tým. Jednoducho to nechaj na Jeho načasovanie.

https://www.harvest.org

Môžeš kázať! - 13. január

„Toto evanjelium o kráľovstve bude sa zvestovať po celom svete na svedectvo všetkým národom, a potom príde koniec.“ (Mt 24:14)

Sme správcami evanjelia. Moc hlásať najúžasnejšiu správu v nebesiach či na zemi nebola daná anjelom. Bola daná znovuzrodeným ľuďom. Táto úloha bola daná pokorným laikom. Niektorí ľudia si myslia, že iba kazatelia môžu kázať, ale také zmýšľanie nie je správne. Každý kresťan má byť svedkom; každý nasledovník Krista má kázať evanjelium.

Kázať môžeme tým, že sa s ostatnými podelíme o svoju skúsenosť. Kázať môžeme velebením Krista v našich každodenných životoch. Kázne, ktoré ľudia vidia, sú mnohokrát účinnejšie než tie, ktoré ľudia počúvajú. Pravdou je, že tie najlepšie kázne ľudia aj počúvajú, aj vidia. Je to niečo ako audiovizuálne svedectvo. Kázať môžeme aj tým, že budeme dávať ostatným, aby mohli kázať. Dary pre misionárov, príspevky v cirkvi, dobročinné príspevky, všetky výrečne hovoria o tvojej obetavosti a kresťanskej štedrosti.

Vo všetkých týchto veciach sme spoločníkmi Boha. Z Jeho milosti pomáhame v záchrane sveta. Boh dnes potrebuje náš čas, naše talenty, naše svedectvá a naše peniaze viac, než v akomkoľvek inom období ľudskej histórie. Staň sa naplno pracujúcim spoločníkom Boha.

Modlitba dňa

Kdekoľvek dnes pôjdem, nech som si vedomý ľudí, ktorých stretnem. Potrebujú Tvoju lásku. Takže, či im budem môcť hovoriť o Tebe, povedať milé slovo alebo im poslúžiť, budem ako ty, Pane – vždy milujúci, vždy dávajúci.

Billy Graham Evangelistic Association

Kristus sa stáva našou cestou - 12. január

Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. – Ján 14:6

Keďže Desatoro nie je cestou k Otcovi, povieš si: „Znamená to teda, že desať Božích prikázaní je zlých? Je nesprávne ovládať sa, žiť čestne a konať správne? Neteší to Boha – alebo Ho viac teší, ak žijeme skazene a nerobíme nič dobré?“ Nie, tak to naozaj nie je. Hovoríme, že je správne, dobré a teší Boha, keď konáme Jeho vôľu a sme dobrí. Ale to neznamená, že to je cesta k večnému životu či k Otcovi. Desať Božích prikázaní by sme mali dodržiavať z poslušnosti, lebo ich prikázal Boh a taký príkaz nemôžeme ignorovať bez hriechu. Ale je len jedna cesta ako prísť k Otcovi. Tá cesta sa nevolá dobré skutky alebo Božie prikázania, ale Ježiš Kristus. Jedine táto cesta je pravá a nezvedie nás. Je životom, ktorý nás chráni pred smrťou. Napriek všetkým dobrým skutkom a svätému životu by sme inak zostali v smrti a nemohli z nej uniknúť. Pán si preto sám dáva nové meno a vraví: „Ja som cesta.“ Lebo ak niekde nevedie žiadna cesta alebo chodník, nedá sa tam ísť. Preto, že nik nemôže prísť k Bohu okrem Krista a poznať Boha okrem Krista, hovorí: „Ja som cesta k Otcovi.“ On nie je taká cesta, po ktorej sa môžeme kráčať nohami, ale srdcom: Máme Mu veriť a úplne sa na Neho spoľahnúť. Tí, ktorí to robia, sú na správnej ceste k Otcovi a ku večnému životu. Nie je možné, aby zablúdili. Veď majú Krista, ktorý nie je len cesta, ale aj pravda – On nás nemôže podviesť ani sklamať – a život. Preto, ak máš pred sebou túto cestu, nemusíš sa báť hriechu ani smrti, ktorá je následkom hriechu. Preto treba rozlišovať. Je jedna vec povedať: Čo mám robiť, ak chcem žiť ako kresťan? A iná: Čo mám robiť, ak chcem dôjsť k Otcovi? Desatoro sa vzťahuje na život kresťana: je to smer. Je to Boží príkaz, ktorý vyžaduje poslušnosť. Ale tí, ktorí sa mu nechcú poslušne podriadiť, musia za neposlušnosť očakávať trest a zatratenie. Ale desať Božích prikázaní nie je správna cesta k Otcovi. Lebo oni vravia to, čo tu vraví Kristus: „Ja som cesta.“ Tak, ako si nemáme vyrábať mnoho kristov, nemáme si vyrábať ani mnoho ciest. Ak si robíš inú cestu k Otcovi ako je Kristus, je to zlá cesta.

St. Louis ed., 13.1:1136-1138.

Uzdravujúca viera - 11. január

„Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok, a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha  a krvotok zaraz prestal.“ (L 8:43-44)

Ľudia sa na Ježiša vrhali. Ako prechádzal cez dav, každý z Neho chcel mať svoju časť. Zrazu sa zastavil a opýtal sa: „Kto sa ma dotkol?“ (L 8:45)

Jeden z jeho učeníkov povedal: „Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa.“ (v. 45)

„Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“ (v. 46)

Každý to popieral, hoci sa ho každý dotýkal. Potom sa dav rozostúpil, a bola tam žena, ktorá pred Pánom padla na kolená. Ľudia si pravdepodobne mysleli, že Ježiš sa ju chystá pokarhať. Ježiš ju však nechcel kritizovať; chcel ju pochváliť. „A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“ (v. 46) Táto žena rozpoznala, že Ježiš ju mohol uzdraviť, a dotkla sa Ho vo viere.

Nevieme, aká presne bola jej choroba. Vieme len to, že to bol nejaký vážny problém s krvácaním. Čokoľvek to bolo, spôsobilo jej to neustále krvácanie počas bolestivých dvanástich rokov. V ich kultúre to bola nevýhoda, ktorá spôsobovala poškvrnu a potupenie. Bola to druhá choroba po malomocenstve, ktorá so sebou niesla hanbu a odmietnutie, pretože kvôli nej bola vyhlásená za obradne nečistú.

A pretože sa všetko točilo okolo synagógy, bola sama. Bola odsunutá nabok. Trpela bolesťami. A všetky peniaze minula na lekárov. Avšak uprostred rokov sklamania a odmietnutia uverila, že Boh ju môže uzdraviť a dotknúť sa jej.

Práve teraz sa môžeš natiahnuť za Ježišom a dotknúť sa ho – nie náboženstva alebo cirkvi. Dotkni sa Ježiša. On sa môže dotknúť teba. Môže ťa zmeniť. Môže ti pomôcť byť človekom, ktorého z teba chce mať.

https://www.harvest.org

Príznaky viny - 10. január

„Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Pre svoje veľké milosrdenstvo zahlaď moje priestupky!“ (Ž 51:3)

Vina je prominentné slovo medzi psychoanalytikmi, psychiatrami, a tiež Božími služobníkmi. Slovník označuje vinu ako „skutok alebo stav vykonania niečoho nesprávneho alebo spáchanie trestného činu.“ Existuje mnoho príznakov viny, ale hlavná príčina je len jedna.

Prestúpili sme morálny zákon sveta, ktorý je vyjadrený v Desiatich Božích prikázaniach a Kázni na hore. Preto máme pocit viny.

Táto vina spôsobuje rôzne duševné problémy ako neistotu, rozpor, hlad po prijatí, snahu o uznanie. Niektorí psychiatri upozorňujú, že pocit viny je rovnako nevyhnutný ako pocit bolesti. Aby sme sa vyhli bolesti, potrebujeme oboje.

Modlitba dňa

Tvoj Duch Svätý sa dotýka môjho srdca a umožňuje mi uvedomiť si moju vinu. Odpusť mi, Pane.

Billy Graham Evangelistic Association

V Jeho čase - 9. január

„Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11)

Od prírody som netrpezlivý človek. Som vždy pripravený ísť. Keď dorazí pizza, nečakám, kým vychladne. Mikrovlnky sa mi teraz zdajú pomalé, hoci sme roky fungovali bez nich.

Rovnako, mnohí z nás strácajú trpezlivosť s Bohom. Biblia hovorí: „Všetko krásne učinil vo svojom čase…“ (Kaz 3:11) Ak veci uponáhľame, môžeme ich zruinovať. Môžeme zničiť to, čo koná Boh.

Niekto môže povedať: „Pane, chcem, aby si si ma použil. Kedy mi otvoríš dvere služby?“ Niekto iný môže povedať: „Kedy sa vydám?“

Alebo môžeme vidieť niekoho, komu prechádza nejaký hriech. Vieme, že to, čo robí, je nesprávne. Len sa posťažujeme: „Pane, ako dlho mu ešte budeš ten hriech tolerovať?“

Môžeme sa pozrieť na momentálny stav nášho sveta a povedať: „Pane, kedy sa chystáš prísť a ustanoviť svoje kráľovstvo?“

Musíme čakať. Pán vraví: „Urobím to pre teba vo svojom čase.“

Môžeme s Bohom stratiť trpezlivosť a v našej netrpezlivosti niekedy bláznivo zobrať veci do vlastných rúk a omnoho ich zhoršiť. Ak tomu neveríš, len si prečítaj Jákobov príbeh. Ak veci nešli podľa neho, ponúkol Bohu malú asistenciu. Pán ho chcel požehnať a dať mu dedičné právo. Avšak svojou zákernosťou si v živote spôsobil problémy a to, čo urobil, oľutoval.

Potrebujeme očakávať na Pána.  Jeho načasovanie je práve tak dôležité ako Jeho vôľa. Nežiada nás, aby sme tomu rozumeli. Žiada nás len o to, aby sme Mu dôverovali.

https://www.harvest.org