Baránok - 9. apríl

„Keď druhého dňa videl (Ján) Ježiša, ako prichádza k nemu, povedal: Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som povedal: Prichádza po mne muž, ktorý je predo mnou, pretože bol skôr ako ja. A ja som Ho nepoznal, ale preto som prišiel, krstiac vodou, aby bol zjavený Izraelovi. Ďalej svedčil Ján hovoriac: Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom. A ja som Ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: Na koho uvidíš zostúpiť Ducha a spočinúť na Ňom, to je Ten, ktorý krstí Duchom Svätým. A ja som videl a svedčil, že On je Syn Boží.“ (J 1:29-34)

V 22. kapitole Prvej knihy Mojžišovej Abrahám vzal svojho jediného syna Izáka do krajiny Mórija, pretože mu Boh prikázal obetovať Izáka ako spaľovanú obeť. Izák sa pýtal svojho otca: „Kde je baránok na spaľovanú obeť?“ Abrahám svojmu dieťaťu odpovedal: „Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť.“ Keď chcel Abrahám obetovať svojho vlastného syna na oltári, Boh ho zastavil a poskytol barana, aby zaujal Izákovo miesto.  

Ježiš je Baránok, ktorého Boh dal, aby očistil všetky hriechy. Abrahám nemusel obetovať svojho jediného syna, pretože Boh sa rozhodol obetovať svojho Syna, aby odčinil naše hriechy. Kvôli tomu na nás Boh pozerá rovnako, ako pozeral na svojho Syna, keď Ján videl na Neho zostupovať Ducha z neba. Nazýva nás, mužov a ženy, svojimi milovanými synmi, v ktorých má zaľúbenie (Mt 3:17).

Už viac nemusíme žiť v úzkosti v snahe ospravedlniť našu existenciu. Naše ospravedlnenie je v Kristovi, dokonalom, bezchybnom Božom Baránkovi, ktorý sňal naše hriechy a hriechy sveta.

Modlitba

Bože, Otče náš, ďakujeme Ti, že sme Tvoji milovaní synovia, v ktorých máš zaľúbenie. Modlíme sa, aby si hlboko do nášho vnútra vložil pravdu, že už viac nemusíme pracovať pre našu spásu, ale môžeme nájsť odpočinok v poznaní, že naša identita je v Božom Baránkovi. Daj nám pochopiť hĺbku tejto obete, ktorá boli vykonaná na odčinenie nášho hriechu, aby sme mohli viac milovať Teba a pochopiť, kto sme a kým budeme. V Kristovom mene. Amen.

Smútok - 8. apríl

„Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľké nariekanie ako nárek nad Hadad-Rimónom v megidskom údolí. Nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne. Čeľaď domu Dávidovho osobitne a jeho ženy osobitne; čeľaď domu Nátanovho osobitne a jeho ženy osobitne. Čeľaď domu Lévího osobitne a jeho ženy osobitne; rod Šimeího osobitne a jeho ženy osobitne; aj všetky ostatné čeľade osobitne a ich ženy osobitne.“ (Zach 12:10-14)

Hoci Zachariáš vyslovil tieto slová, boli to slová Hospodina. Ako by to však mohlo byť? Ako mohol Boh povedať: „Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli?“ Môže byť Boh zranený? Ešte záhadnejšie, môže byť Boh „prebodnutý“ – čo naznačuje zabitie? Inými slovami, môže Boh zomrieť?

Ježiš Kristus naplnil toto proroctvo. Nielenže bol úplne Bohom, ale bol tiež úplne človekom. Navyše, ako predpovedalo proroctvo, Ježiš bol „jedináčik“ a „prvorodený“ Syn Otca (J 3:16). On zomrel a na kríži bol prebodnutý: „Jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda.“ (J 19:34)

Proroctvo však hovorí viac. Hovorí, že tí, ktorí ho prebodli, budú trúchliť, pretože na nich Boh vyleje „ducha milosti a nástojčivých prosieb.“ Inými slovami, Duch otvorí ich oči, aby uvideli, čo urobili a aký žalostný bol ich hriech. Tento smútok bude rozsiahly, ale intímny – „nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne.“

Čiastočne sa toto proroctvo naplnilo na Letnice. Peter povedal svojim poslucháčom: „Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.“ (Sk 2:23) Potom, keď počuli evanjelium, „bodlo ich to v srdci,“ a tritisíc ich bolo toho dňa zachránených (Sk 2:37-41). Dnes sa toto proroctvo stále plní. Keď nás Duch napĺňa milosťou, trúchlime nad Kristovou smrťou, pretože vieme, že „bol prebodnutý pre naše priestupky“ (Iz 53:5). V našom smútku sa však taktiež radujeme, pretože Jeho smrť nám priniesla „pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53:5).

Modlitba

Pane, priznávame, že náš hriech prebodol Ježiša. Preto smútime a prosíme, aby si na nás vylial Ducha milosti a milosrdenstva. V pokore sa radujeme, že Tvoje milosrdenstvo nikdy nesklame – Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (R 5:8). V Kristovom mene. Amen.

Prichádzajúci kráľ - 7. apríl

„Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice. Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme.“ (Zach 9:9-10)

V starovekom Blízkom východe vstupoval kráľ do miest na vojnovom koni, aby vyjadril svoju vojenskú moc, obzvlášť keď vstupoval do novodobých miest, kde mohla byť jeho vláda považovaná za nelegitímnu, alebo sa mohla stretnúť s podozrením alebo úplným odmietnutím. Výnimkou z tohto zvyku bolo, keď milovaný kráľ vstupoval do svojho hlavného mesta. Tam vstupoval na oslovi ako dobromyseľný kráľ.

Prorok Zachariáš hovorí o dni, keď Jeruzalem uvidí návrat svojho kráľa. On raz a navždy porazí svojho nepriateľa, zabezpečí trvalú spásu a ustanoví novú všeobecnú vládu mieru. Táto nádej na pravého kráľa, jazdiaceho na oslovi, vedie zástup k zvolaniu: „Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!“ keď vidí Ježiša vchádzať do Jeruzalema na osliatku.

A predsa sa čoskoro tento zástup stane rozzúreným davom, ktorý volá po krvi: „Ukrižuj Ho!“ Ježiš, ktorý bol predtým vítaný ako vracajúci sa kráľ, sa stretne s násilným odmietnutím nepriateľského ľudu. Pravý kráľ sa vrátil do svojho hlavného mesta, aby zistil, že ho zradilo. Napriek tomu nasadol na osla, nie na vojnového koňa, a vstúpil v mieri. A vyhral konečné víťazstvo pre svojich zradných ľudí tým, že sa podrobil ich násiliu – nášmu násiliu –, čím v jednom rozhodujúcom víťazstve potvrdil našu vinu a dosiahol naše odpustenie. Ukázalo sa, že nepriateľ, nad ktorým tento kráľ zvíťazí, sme my, a cena víťazstva, po ktorom sme túžili, bola smrť nášho milovaného kráľa. A on to spravil. Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj dcéra Jeruzalem!

Modlitba

Pane, radujeme sa a nahlas voláme, že Ty si svojím životom zaplatil za našu zradu. Chválime Ťa ako nášho milovaného kráľa, na ktorého sme čakali. Príď a kraľuj v našom srdci, našich životoch a v našom meste. V Kristovom mene. Amen.

Termometer alebo termostat? - 6. apríl

„Potom v šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta Nazareta.“

Je naozaj zaujímavé, čím sú známe niektoré mestá. Napríklad Rím nazývame aj večné mesto. Paríž poznáme ako mesto svetiel. New York je zas mesto, ktoré nikdy nespí. A Las Vegas dostalo prezývku mesto hriechu.

Nazaret sa v 1. storočí tiež mohol nazývať mestom hriechu. Obsadili ho rímski vojaci a bolo to jedno z miest, ktorým sa maximálne prechádzalo na iné miesto. Nazaret bol známy pre svoj hriech. Niekto ho raz popísal ako kolísku korupcie. Práve preto sa Natanael, keď sa dozvedel, že Ježiš je z Nazareta, pýtal: „Či z Nazareta môže byť niečo dobré?“ (J 1:46)

Predstavte si, že Ježiš by sa narodil dnes. Očakávali by sme, že sa narodí v Jeruzaleme, možno v Ríme, Londýne alebo v Paríži. Čo ak by sa však narodil v Las Vegas? Prišiel k nám Spasiteľ – Ježiš Lasvegaský. Presne tak znelo v 1. storočí meno „Ježiš Nazaretský“.

V tom skazenom meste však žila mladá žena s kráľovskou krvou. Mária bola čistá, hoci žila v nečistom svete. Ukázala nám, že svätým životom sa dá žiť aj na skazenom mieste. Často obviňujeme skazenú kultúru za to, akí sami sme. Pravdou však je, že úlohou Ježišových nasledovníkov, teda našou úlohou, je zasiahnuť a ovplyvniť kultúru.

Mám pre Teba otázku: Si termometer alebo termostat? Termometer je ovplyvnený okolím. V závislosti od teploty buď stúpa, alebo klesá. Termostat však mení svoje okolie. Na rozdiel od termometra reguluje okolité prostredie.

Necháš sa ovplyvniť tým, čo sa okolo teba deje, alebo máš na svoje okolie vplyv? Meníš kultúru, alebo kultúra mení Teba?

https://www.harvest.org

Poklad národov - 5. apríl

„Lebo takto hovorí Hospodin mocností: Len malú chvíľu ešte, a ja zatrasiem nebom a zemou, i morom a suchou zemou. Zatrasiem i všetkými národmi, a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Hospodin mocností. Moje je striebro, moje je zlato – znie výrok Hospodina mocností. Budúca sláva tohto domu bude väčšia ako minulá – hovorí Hospodin mocností – a na tomto mieste spôsobím pokoj – znie výrok Hospodina mocností.“ (Ag 2:6-9)

Kniha Aggeus bola napísaná tým, ktorí sa vrátili z Babylona, aby znova vybudovali zničený Boží chrám. Bolo to povzbudenie a výzva pre obnovu uprostred trosiek, pre nádej napriek spustošeniu a pre vieru aj v časoch ťažkostí a sklamania.

V šiestom až deviatom verši Aggeus hovoril o dobe, keď sa svet zatrasie ako nikdy predtým. Je iróniou, že to malo byť útechou pre ľudí, ktorí stáli uprostred sutín! Aj keď sa to na prvý pohľad zdá ťažko pochopiteľné, pisateľ Listu Židom našiel útechu v otrase tohto sveta, „aby zostalo, čo sa nemôže otriasť. Preto buďme vďační a prijímajme neotrasiteľné kráľovstvo.“ (Žid 12:27-28)

V centre Aggeovho prehlásenia, že celé stvorenstvo (v. 6) a všetky národy (v. 7) budú otrasené, existuje prísľub, že „prídu skvosty všetkých národov“. „Skvosty“ je hebrejské slovo, ktoré môže fungovať ako jednotné alebo množné číslo. Inými slovami, nielen že prídu poklady národov do Božieho domu ako hold, ale bude taktiež Jeden, pravý poklad, ktorý naplní dom a bude cennejší ako všetko bohatstvo sveta. Podľa Aggea iba keď sa svet zatrasie, uvidíme, čo zostane stáť a ktoré poklady pretrvajú.

Keď sa náš svet trasie, si otrasený spolu s ním, alebo si napriek tomu neotrasiteľný? Keď ťa sklamú poklady tvojho srdca, zlyhá tvoje srdce, alebo sa drží pokladu všetkých národov?

Modlitba

Otče, pomôž mi držať sa Tvojho neotrasiteľného kráľovstva, keď sa môj svet trasie, pamätať, že Ježiš Kristus zažil zemetrasenie kríža, aby som ja bol stály a pamätať, že hoci poklady sveta môžu zlyhať, Ty si pokladom všetkých národov. V Kristovom mene. Amen.

Dobrý pastier - 4. apríl

„Určím nad nimi jedného pastiera, a ten ich bude pásť: svojho služobníka Dávida. On ich bude pásť a on im bude pastierom. Ja, Hospodin, budem ich Bohom a môj služobník Dávid bude kniežaťom uprostred nich. Ja, Hospodin, som to povedal.

Uzavriem s nimi zmluvu o pokoji, vyhubím zlú zver z krajiny, takže budú bývať bezpečne na púšti a budú spávať v lesoch. Udelím požehnanie im i okoliu svojho pahorka a zošlem dážď v primeraný čas. Budú to požehnané dažde! Vtedy poľný strom vydá svoje ovocie, i zem vydá svoju úrodu, a budú na svojej pôde v bezpečí. Potom poznajú, že ja som Hospodin, keď polámem ihlice ich jarma a vytrhnem ich z ruky tých, ktorí si ich podmanili. Nebudú už korisťou národov, nebude ich žrať divá zver, ale budú bývať bezpečne a nikto ich nevyplaší. Zriadim pre nich slávny sad a nebudú už zachvátení hladom v krajine, nebudú znášať potupovanie od pohanov. Potom poznajú, že ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú mojím ľudom – znie výrok Hospodina, Pána. A vy, moje stádo, ste ovcami mojej pastvy a ja som váš Boh – znie výrok Hospodina, Pána.“ (Ez 34:23-31)

V Biblii sa niekoľkokrát vyskytuje obraz Božieho ľudu ako stáda oviec. V predchádzajúcich veršoch 34. kapitoly Ezechiela sú súčasní pastieri (vládcovia Izraela) pokarhaní za svoje zneužívanie moci (Ez 34:1-22). Prorok opisuje situáciu, ako stučneli a zbohatli na úkor tých, o ktorých sa mali starať. Čítame, že kvôli tomu ich Boh bude súdiť. Kapitola mení svoje zameranie, pretože varovanie sa mení na prísľub budúcnosti vo vyššie uvedených veršoch. Pán nielenže zachráni svoje ovce, ale taktiež ustanoví kráľa, ktorý ich, podobne ako Dávid, bude pásť spôsobom, ktorý prinesie trvalý pokoj (v. 25). Bol to mier a pokoj, ktoré ľudstvo stratilo kvôli hriechu (1M 3:15, 4:8) a na ktoré proroci ako Ezechiel odvtedy ukazovali (Iz 9:6-7). Tu dvíhame naše oči, aby sme videli Ježiša, ktorý je Božím ideálnym pastierom a kráľom a opakom skorumpovaného vedenia, ktoré je opísané v predchádzajúcej časti kapitoly.  

Autori evanjelií nám hovoria, že Ježiš prišiel, aby zvestoval evanjelium chudobným, hlásal prepustenie zajatým a navrátenie zraku slepým (L 4:18). Je to Ježiš, ktorý plače nad Jeruzalemom, pretože nepoznal, čo mu prinesie mier (L 19:41). Je to Ježiš, ktorý kladie život za svoje ovce, aby sme mohli mať pokoj s Bohom a s inými ľuďmi. A je to Ježiš, ktorý jedného dňa prinesie svetu večný mier skrze svoj návrat (Zjav 21). Medzitým tu sú obdobia sklamania a utrpenia, pri ktorých môžeme niekedy strácať nádej, že Boh splní svoj prísľub. Nespravodlivosť sveta nás môže robiť cynickými. V takýchto časoch musíme premýšľať o Ježišovi ako o našom dobrom pastierovi a pamätať na to, že pretože položil život za svoje ovce, jedného dňa budeme „bývať v dome Hospodinovom naveky“.

Modlitba

Pane Ježiši, ďakujem Ti za Tvoju lásku a starostlivosť o Tvoje ovce. Ďakujem Ti, že si položil svoj život na kríži, aby som ja mohol poznať Tvoj pokoj a byť prijatý do Tvojej rodiny. Počas tohto obdobia reflexie, vo svetle Tvojej lásky ku mne, pomôže mi nájsť spôsoby, ako hľadať pokoj v mojich vzťahoch a klásť svoj život za iných. V Kristovom mene. Amen.