Výhonok - 3. apríl

„Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov –, keď splním dobré zasľúbenie, ktoré som dal domu Izraela a domu Júdovmu. V tých dňoch a v tom čase spôsobím, aby Dávidovi vyrástol spravodlivý Výhonok, ktorý uskutoční právo a spravodlivosť v krajine. V tých dňoch bude Júda zachránený, Jeruzalem bude prebývať v bezpečí a pomenujú ho: Hospodin je naša spravodlivosť.

Lebo takto vraví Hospodin: Nebude chýbať Dávidovi ten, kto má sedieť na tróne domu Izraela. Ani lévijským kňazom nikdy nebude chýbať predo mnou ten, ktorý mi bude obetovať spaľované obete, spaľovať pokrmové obete a pripravovať zábitné obete.“ (Jer 33:14-18)

Je ľahké padnúť do pasce myslenia, že Božia láska a záujem o nás rastie a klesá podľa toho, ako dobre žijeme naše kresťanské životy. Koniec koncov, my sami často dávame a odoberáme našu lásku druhým v závislosti od toho, či žijú spôsobom, ktorý sa nám páči. Našťastie, hoci sme poznačení nestálosťou, Boh je stály.

Prostredníctvom proroka Jeremiáša pripomína svojmu ľudu, že sa môžu spoľahnúť na Jeho zasľúbenia a že tam bude vždy pre nich. Sľubuje svoju stálosť a vernosť: „Nebude chýbať Dávidovi ten, kto má sedieť na tróne domu Izraela. Ani lévijským kňazom nikdy nebude chýbať predo mnou ten, ktorý mi bude obetovať spaľované obete“ (v. 17 – 18). Nakoniec, Ježiš je kráľ, ktorý zostáva na tróne a ktorý seba samého ponúkol ako konečnú obeť.

Ježiš je spravodlivý Výhonok, ktorý nám ponúka svoju spravodlivosť, aby sme sa nikdy nemuseli báť, že nás Boh odmietne. Kvôli tomu môžeme Bohu priniesť naše vlastné zlyhania a nevernosť. Ježiš sa k nám neobráti chrbtom. Každý deň môžeme priniesť naše pokánie a vedieť, že On ho príjme. Môžeme počítať s tým, že Boh nám dá nový začiatok pre život, smrť a vzkriesenie Ježiša. My všetci potrebuje každý deň nový začiatok. Ak prídete, a budete o neho žiadať, Boh bude verný a dá vám ho.

Modlitba

Pane Ježiši, ďakujem Ti, že Tvoje milosrdenstvo je nové každé ráno a Tvoja vernosť je veľká. Daj mi milosť činiť dnes pokánie z vecí, ktorými som Ťa nepotešil, a daj, aby som sa spoliehal na skutočnosť, že Ty ma nikdy neopustíš ani nezanecháš, keď sa snažím chodiť po Tvojich cestách. V Kristovom mene. Amen.

Duch - 2. apríl

„Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil.“ (Iz 61:1-3)

V poslednom z našich textov z Izaiáša končíme pasážou, ktorá nám dáva nádej o Duchom vedenej premene. Pánov pomazaný, ktorý bol v predchádzajúcich kapitolách opísaný ako kráľ aj služobník, prišiel, aby hlásal dobrú správu pre chudobných, ľudí zlomeného srdca, zajatcov aj väzňov. Tento pomazaný je služobník, ktorý je naplnený súcitom k núdznym, rovnako je aj kráľom, ktorý má moc vykonať túto zmenu.

Je ťažké nečítať túto pasáž bez pocitu túžby, radosti a nádeje. Naše srdcia sú priťahované nádejou, že sa náš smútok môže premeniť na krásu, radosť, chválu, spravodlivosť a slávu. Naše životy sú veľmi odlišné od sveta Židov v exile, ale táto pasáž hovorí do hĺbky našich rozčarovaných sŕdc. Rezonuje v nás pocit, že aj my sme chudobní, zlomeného srdca, odcudzení a uväznení vo väzeniach, ktoré sme vytvorili. Hľadáme niečo alebo niekoho, kto by nás zachránil pred ťažkosťami, v ktorých sa často nachádzame, pretože nedokážeme kontrolovať život našou inteligenciou, peniazmi alebo silou vôle. Kto je ten pomazaný, ktorý nás privedie k presvedčeniu, že nie sme sami, odkázaní na naše vlastné patetické a nemohúce snaženie?

Zo všetkých častí Starej zmluvy, ktoré mohol Ježiš použiť na začatie svojej verejnej služby, číta Ježiš túto pasáž z Izaiáša a potom končí odvážnym vyhlásením: „Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ (L 4:21) Keď premýšľate nad vecami, ktoré vás priviedli k tomu, že sa cítite opustení a bezmocní, spomeňte si, že nádej na premenu prezentovaná v Izaiášovi bola naplnená, a Ježiš je dlho očakávanou túžbou našich sŕdc. 

Modlitba

Nebeský Otče, skrze Krista, pomazaného, si dosiahol to, čo som ja zo svojich vlastných schopností nemohol nikdy spraviť. Napriek tomu sa v počas môjho každodenného života obraciam na seba a inštinktívne vkladám moju nádej na zmenu do takmer všetkého okrem Teba. Pomôž mi vidieť väčšiu plnosť toho, čo Kristus dosiahol, aby som mohol vložiť moju nádej do Neho a okúsiť veľké uzdravenie, slobodu a pokoj, ktoré milostivo dáva. V Kristovom mene. Amen.

Daň za starosti - 1. apríl

„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:7)

Jedno ráno muž kráčal smerom k mestu, keď vtom zbadal Smrť, ktorá kráčala rovnakým smerom. Muž zastavil Smrť a spýtal sa jej: „Kam ideš?“

„Idem pre sto ľudí z toho mesta,“ odpovedala Smrť.

„To je hrozné,“ povedal muž.

„Je to moja úloha.“

A tak muž bežal do mesta, aby všetkých varoval. Keď nastal večer, muž videl Smrť kráčať preč z mesta. Muž k nej pribehol a povedal: „Vravela si, že ideš pre sto ľudí. Prečo ich zomrelo až tisíc?“

„Slovo som dodržala,“ povedala Smrť. „Vzala som len sto ľudí, zvyšných vzala Starosť.“

Taký môže byť aj reálny život. Starosť nás môže jednoducho dostať. Štúdie ukázali, že 75 – 90 % Američanov, ktorí navštívia všeobecného lekára, má problémy súvisiace so stresom a starosťami. A predsa sa väčšina našich starostí nikdy nenaplní. Dr. Walter Calvert vo svojom výskume o starostiach a obavách zistil, že len 8 % starostí a obáv ľudí, ktorí sa výskumu zúčastnili, bolo oprávnených. Zvyšných 92 % obáv bolo imaginárnych, alebo sa nikdy nestali.

Anglické slovo starosť (worry) pochádza z anglosaského slova, ktoré znamenalo „dusiť sa“. Presne to starosti robia – dusia nás.

Biblia hovorí: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ (1Pt 5:6-7) Uvaliť naňho starosti znamená odhodiť ich. Akoby si niesol nadbytočnú batožinu a Tvoj priateľ by povedal: „Daj, ja ti to ponesiem.“

„Rád,“ odpovedáš. „Ďakujem!“

Presne to v Biblii hovorí Peter. Vezmi svoje starosti a hoď ich Kristovi, pretože On sa o Teba stará.

https://www.harvest.org

Vody - 31. marec

„Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. Ajhľa, dal som ho za svedka národom, za knieža a náčelníka kmeňom. Tak, hľa, privoláš národy, ktoré nepoznáš, a národy, ktoré ťa nepoznajú, k tebe pobežia kvôli tvojmu Bohu, Hospodinovi, Svätému Izraela, lebo On ťa oslávil. Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa.“ (Iz 55:1-7)

V týchto veršoch kričí Svätý Izraela skrze Izaiáša, prosí svoj ľud v predvečer ničenia, aby sa vrátili k pravému prameňu života. Je to dôrazné volanie, aby bez zábran prišli k večnému prameňu živých vôd. Verše 2 a 3 objasňujú, že táto voda je Božie Slovo. Pozvanie je napiť sa hlboko – prijať ho, rozmýšľať nad ním, tešiť sa z neho, načúvať mu ako mu nikdy predtým nenačúvali. „Čujte ma pozorne“ (v. 2) je doslova – „počúvajte, počúvajte!“ – volanie po nedelenej a vytrvalej pozornosti. Napokon, toto slovo je určené pre ich záchranu (v. 3), premenu (v. 7) a aby ich spravilo požehnaním pre celý svet (v. 5). Sú povolaní do spoločenstva s ich milosrdným Bohom (v. 7). Oni Ho ale odmietajú počúvať.

Pôst je pre nás časom, kedy musíme priznať rovnaké tendencie, aké vidíme v Izaiášovom publiku. Z dôvodov vedomých a menej vedomých sme náchylní zanedbávať Božie slovo a nakoniec aj samotného Boha. Ak sme dostatočne dlho odlúčený od Písma, nastane v nás určitá duchovná amnézia, keď zabúdame na to, čo chutilo sladšie ako med, ako med z plástov (Ž 19:11). Pôst je pozvaním vidieť Krista, ako Ho videla žena pri studni – ako čisté, nikdy nekončiace uspokojenie našich smädných duší. Je naším pozvaním vrátiť sa k tejto studni a zhlboka sa napiť. Kto by však pil z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody prúdiacej k večnému životu. (J 4:14)

Modlitba

Milostivý Pane, voláš nás vo svojom milosrdenstve. Otvor svojou milosťou naše uši, aby sme počuli Tvoj hlas a vrátili sa. Odstráň šupiny z našich očí a odhaľ nám zázraky Tvojho Slova. Tam sa zjavuje Tvoja sláva. Buď naším potešením. Buď naším uspokojením. Prebuď v nás nový pocit očakávania, pretože tí, ktorí v Teba dôverujú, nebudú nikdy zahanbení. Slávny Pane, sme Tvoji. V Kristovom mene.

Nezabúdaj na večnosť - 30. marec

„Toto som vám povedal, aby ste mali pokoj vo mne. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33)

História ponúka množstvo príbehov hrdinov viery. Jedným z nich bol aj Polykarp, oddaný kresťan, ktorý žil v čase Rímskej ríše. Cézari si mysleli, že sú bohovia, a preto chceli, aby ich ľudia oslavovali ako bohov. Aj prísahy, ktorými ľudia v tom čase prisahali, v podstate vyhlasovali, že cézar je boh a pán. A hoci to cézarov tešilo, pre kresťanov v danom období to bola veľká dilema, pretože ich Pánom bol Ježiš Kristus.

Jedným z takýchto kresťanov bol aj Polykarp, ktorého zatkli a priviedli do amfiteátra. Rímsky prokonzul mu dal na výber: „Buď potupíš meno Krista a prinesieš obeť cézarovi, alebo zomrieš.“

Polykarp odpovedal: „Osemdesiatšesť rokov Mu slúžim a nikdy mi neublížil. Ako by som sa teraz mohol rúhať Kráľovi, ktorý ma zachránil?“

Vzali ho teda na hranicu, aby ho upálili, no keď vojak zapálil oheň, plamene mali tvar oblúka a nedotkli sa tela Polykarpa, ktorý chválil Boha. Prebodli ho teda dýkou a jeho krv uhasila oheň.

„Aká tragédia!“ hovoríme si. Ja však nad týmto príbehom vôbec neuvažujem ako nad tragédiou. Každý raz musí zomrieť. Tragédiou by bolo, keby Polykarp zaprel Boha. Tak veľmi sa sústredíme na prítomnosť, na to, čo sa deje tu a teraz, že zabúdame na večnosť.

Možno práve prechádzaš ohňom, nejakou náročnou situáciou. Chcem Ti len pripomenúť, že ak si kresťan, Ježiš Kristus je s Tebou. Nestrácaj nádej. Možno sa Ti zdá, že svetlo na konci tunela je v nedohľadne, ale neboj sa. On je s Tebou a všetkým Ťa prevedie.

https://www.harvest.org

Trpiaci služobník - 29. marec

„Kto uveril našej zvesti a na kom sa zjavil zásah Hospodinov? Vyrástol pred nami ako výhonok a ako koreň z vyprahnutej zeme. Nemal postavu ani dôstojnosť, aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý bol a opustený ľuďmi, muž bolestí, ktorý poznal choroby, ako niekto, pred kým si ľudia skrývajú tvár, opovrhnutý bol, a nevážili sme si ho. Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás.“ (Iz 53:1-6)

Ježiš bol v mnohých ohľadoch výnimočný. Ak by si ale Jeho život posudzoval podľa štandardov sveta, podľa väčšiny by bol považovaný za zlyhanie. Bol chudobný, odmietnutý a zomrel ťažkou a hanebnou smrťou. Nehľadal pohodlie, moc a uznanie, ako to robia iní.

Dokonca ani v jeho vonkajšom vzhľade neexistoval žiadny náznak toho, že je tvorcom a udržiavateľom vesmíru. Nemal krásu ani majestát, ktoré by mu iní závideli, hoci bol jediným zdrojom všetkej krásy. Viac než to, bol dokonale odmietnutý a opovrhovaný, muž bolesti do takej miery, že ľudia sa odvrátili a skryli pred Ním svoje tváre. Bol zasiahnutý, súžený, prebodnutý, potrestaný, zdrvený a trpel nad naše chápanie. To všetko a pritom bol najviac nevinným a spravodlivým človekom, ktorý kedy žil.

Ježiš prešiel všetkými týmito vecami, aby sme my nikdy nemuseli. Zažil smútok a žiaľ spôsobom, ktorý sme my nikdy nemohli zniesť. Bol potrestaný za hriech, hoci on sám nikdy nezhrešil. Posledný verš nám hovorí, že my všetci sme ako ovce – hlúpe, bezmocné a chceme chodiť vlastnou cestou. Hospodin ale dovolil, aby Ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Hoci bol bohatý, schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli Jeho chudobou.

Modlitba

Otče, žasneme nad pokorou a súcitom Tvojho Syna. Iba skrze Jeho rany sme uzdravení. Každodenne v nás obnov radosť z nášho spasenia a pomôž nám žiť vo svetle ešte väčších vecí, ktoré prídu. V Kristovom mene. Amen.