Spochybňovanie - 17. január

„Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného!“

(Ž 51:12)

Pre ľudí okolo dvadsiatky nie je nezvyčajné odísť od niečoho, v čom boli vychovávaní. Dôvodov je veľa. Možno ich vystavovanie nevere zabralo viac ako viera. To dôvod, prečo Biblia vraví: „Srd­ce je klam­livé nad všet­ko a zrad­né je…“

Ľudské srdce je pod takým vplyvom hriechu, že je ochotné prijať neveru za svoju vieru. Nejaký človek, ktorého si vysoko váži, bezpochyby ovplyvnil jeho zmýšľanie, a tak svoj raný tréning považuje už len za „hlúposť“. Ako raz niekto povedal: „Trocha vedomostí môže človeka dostať preč od Boha, ale plné pochopenie ho privedie späť.“

Jednými z najvernejších kresťanov, ktorých poznám, sú ľudia, ktorí vo svojich životoch prešli obdobiami, v ktorých spochybňovali Bibliu, Krista a Boha. Ako však pokračovali ďalej v štúdiu záležitostí, ktoré ich trápili, nachádzali prevažné dôkazy, že „vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha!“

Modlitba dňa

Modlím sa dnes za všetkých pochybujúcich ľudí, Pane, pričom si spomínam na obdobia vo svojom živote, kedy v ňom vládla nevera.

Billy Graham Evangelistic Association

Musíme sa narodiť, aby sme konali dobré skutky - 16. január

„Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.J 3:3

Podľa týchto slov sú dobré skutky a druhá časť učenia, konkrétne, kázanie o dobrých skutkoch, veľmi málo dôležité. Kristus tu neodmieta dobré skutky, pretože skutky sú tiež dobré, ale majú svoj význam a svoje miesto a tam majú zostať, lebo – v porovnaní s časťou učenia, o ktorej hovorím (viera a znovuzrodenie) – sú úplne nepodstatné, pretože nás neprivedú do neba. Ani neoprávňujú človeka vidieť nebeské kráľovstvo alebo vojsť do večného života, do ktorého sa človek musí znovu narodiť. Nikto nepatrí k cirkvi, kým sa znovu nenarodí. Tieto slová sú priame a jasné. Nikodém je tiež dostatočne dobrý a nechýbajú mu dobré skutky: Pokoruje sa a prichádza k Pánu Kristu... A predsa mu Pán hovorí: Táto pokora a svätosť sú daromné a on sa nedostane do neba, ak sa znovu nenarodí. Tí, ktorí tomuto veria a považujú to za pravdu, môžu ľahko odpovedať na spravodlivosť a sväté úvahy moslimov a všetkých tých ľudí, keď sa jeden zviaže povrazmi, druhý si oblečie náboženské háby a ďalší chodí na púte. Odpoveď každému z nich by bola: Aj keď prednášaš dlhé modlitby a postíš sa, alebo buduješ skromné príbytky, tieto skutky ťa neprivedú do neba. Rovnako, ani navlečením nábožných šiat to nedosiahneš. Ale deje sa to takto: Musíš sa znovu narodiť. To znamená: Teraz si mŕtvy so všetkými tvojimi činmi, celým bytím a životom; si zavrhnutý a s touto svätou a farizejskou spravodlivosťou si bezcenný... Uvažuj nad týmto príkladom: Dieťa, ktoré sa má narodiť o dva roky, je teraz nič. Mladá žena, ktorá ho má vynosiť a porodiť, je ešte panna. Dieťa, ktoré sa má z nej narodiť je nič; nič nemôže urobiť. Lebo to, čo samo najprv nemá život, nemôže nič vykonať, s tým musí súhlasiť každý. Takto je to aj so všetkými skutkami, nezáleží na tom, aké vzácne a dobré sú, nie sú vôbec nič, keď sa dejú pred znovuzrodením. Tieto skutky nie sú nič iné len hriech a smrť... Tým, že toto učíme, neodsudzujeme dobré skutky, ale chceme, aby sa ľudia pripravili a najskôr sa znovu narodili; až potom môžu konať dobré skutky. Tešili by sme sa takým ľuďom, čo úprimne konajú dobré skutky. Človek musí kázať o tom druhu ľudí, ktorí môžu konať dobré skutky... Naši protivníci tomu nerozumejú; preto kričia, že zakazujeme dobré skutky, čo je lož. Lebo najlepšie učíme o dobrých skutkoch a hovoríme, že dobré skutky môžu konať len tí, ktorí sa znovu narodili a ktorí sú narodení a stvorení pre dobré skutky (Ef 2:10). Len zakazujeme, keď niektorí chcú konať dobré skutky, zatiaľ čo ešte nie sú tými, ktorí ich konajú, pretože sa ešte do nich nenarodili. Lebo dobré skutky sa majú konať, ale majú ich konať iba tí, ktorí sa narodili ako nový človek, a tí, ktorí majú a môžu konať dobré skutky. Ak má tesár postaviť dom, musí najskôr jestvovať on sám. Lebo čo postaví, ak sa ešte nenarodil? Takto usudzuj aj tu o dobrých skutkoch... Ľahko sa dá obliecť nábožné rúcho, ale najprv sa opýtaj, či si sa nanovo narodil; potom sa opýtaj na skutky, ktoré máš konať... Toto je naše učenie: Skutky všetkých ľudí sú nič a konajú ich zbytočne, ak sa najprv znovu nenarodia.

St. Louis ed., 7:1851-1854.

Povolaní činiť učeníkov - 15. január

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého.“ (Mt 28:19)

Ako kresťania sa nemáme snažiť len získať ľudí pre Ježiša Krista, máme sa snažiť postaviť ich na vlastné duchovné nohy, aby boli schopní kráčať ďalej sami a budovať svoj vzťah s Ním. Volá sa to učeníctvo.

Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ (Mt 28:19-20)

Akosi sme oddelili hlásanie evanjelia od učeníctva, ale Boh chce, aby sme privádzali ľudí ku Kristovi a zároveň ich učili, ako majú duchovne stáť na vlastných nohách.

Som veľmi vďačný za to, že Boh do môjho života priviedol takého človeka. Keď som sa rozhodol pre Krista, nepoznal som mnoho kresťanov. Nejako som sa nevedel zaradiť. Prežíval som zvláštnu etapu – medzi kresťanmi som sa cítil pomerne nesvoj, no zároveň som nechcel tráviť čas so svojimi starými priateľmi.

Jedného dňa za mnou však prišiel chlapík, ktorý sa volal Mark, a predstavil sa mi. Zobral ma so sebou do kostola a predstavil ma ostatným kresťanom. Poradil mi, čo mám čítať, a odkrýval mi význam jednotlivých častí Písma. Mal som milión otázok a on mi všetko trpezlivo vysvetľoval. Pomohol mi prejsť spomínanou etapou. Ďakujem zaňho Bohu.

Aj ty môžeš byť „Markom“ pre nového veriaceho. Možno ťa Boh nepovolal, aby si sa stal kazateľom či vedúcim chvál, no môžeš byť priateľom niekoho, kto sa nedávno rozhodol pre Krista. Môžeš s ním tráviť čas. Môžeš mu ukázať, ako v tomto svete žiť kresťanským životom.

https://www.harvest.org

Nesplatiteľný dlh - 14. január

„... ktorý seba samého vydal za naše hriechy…“ (G 1:4)

Pred mnohými rokmi si kráľ Karol V. požičal obrovskú sumu peňazí od obchodníka v Antverpách. Kráľovi prišla výzva k zaplateniu, no on bol na mizine a nebol schopný zaplatiť. Obchodník usporiadal na kráľovu počesť veľkú hostinu. Keď boli všetci hostia usadení a jedlo ešte nebolo prinesené, obchodník položil na stôl veľký podnos, na ktorom zapálil oheň. Potom vybral výzvu k zaplateniu zo svojho vrecka a držal ju v plameni pokiaľ nezhorela do tla. Kráľ sa hodil svojmu sponzorovi okolo krku a plakal. Presne tak sme si my požičali od Boha. Dlh mal byť splatený, ale my sme ho nemali ako splatiť. Pred dvetisíc rokmi Boh pozval svet k hostine evanjelia, a v agónii kríža Boh držal tvoje a moje hriechy, pokiaľ nebol pohltený posledný náznak viny.

Modlitba dňa

Z vďačnosti pred Tebou kľakám, Pane Ježiši Kriste.

Billy Graham Evangelistic Association

Keď sa viera stane samozrejmosťou - 13. január

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. (1J 1,3)

Tento list napísal Ján približne sto rokov po Kristovi. Zomrel v Efeze a tam bol pochovaný. Tento cirkevný zbor založil Pavol. Aby sme porozumeli Jánovmu listu, je dôležité, aby sme niečo o meste Efezus v tej dobe vedeli. Zároveň bude zrejmé, že mnohé veci nám budú pripomínať mesto, v ktorom žijeme dnes. Tri faktory označovali mesto Efezus a zvyšok Rímskej ríše.

  1. Kresťanstvo bolo vlažné. Mnohí z veriacich boli deti alebo vnúčatá prvých kresťanov. Prvý zápal, čistota a jasnosť evanjelia začínali blednúť. Tá krása začínala byť matná a šedá. Evanjelium sa stalo niečím samozrejmým. Predstavte si, aký zážitok to musel byť, keď bol Pavol v Efeze a celé mesto sa vzbúrilo.

V Skutkoch apoštolov v 19. kapitole môžeme čítať o dôsledkoch Pavlovho vyučovania, o reakciách v synagóge aj o vplyve, ktorý Pavol mal, keď dva roky vyučoval v Tyranovej škole.

Ale po mnohých rokoch, Pán posiela cez Jána do Efezu takýto pozdrav: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. (Zj 2,4)

Ježiš už dávno pred tým hovoril: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12)

Zápal pre Krista sa stratil. Kresťanský život sa stal tradíciou a formou. Niečím samozrejmým.

  1. Morálka a čistý životný štýl prvých kresťanov odlišoval od ostatných. Ale ich deti a vnúčatá sa nechceli odlišovať. Chceli byť ako všetci ostatní.

Veriacich nazývali svätí. To slovo znamená vyvolení, oddelení pre Boha, patriaci Bohu. Chrám bol svätý. Deň pokoja bol svätý. Aj veriaci mali byť svätí. Veriaci v Efeze ale žili život plný kompromisov. Boli iní než učeníci, o ktorých Ježiš povedal: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ (J 15,19) „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.“ (J 17,14)

Prišla nová generácia, ktorej cieľom bolo priateľstvo so svetom. Židovsko-kresťanská morálka bola pošliapaná a biblické normy zabudnuté. Božie normy boli považované za príliš reštriktívne. Brali radosť zo života. Božie prikázania boli napísané tak dávno a odložili ich nabok. Veď žijeme v novej dobe...

Dôležité je ale povedať, že problém milovania sveta neznamená, že nemáme mať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pavol veriacim do Korintu píše: Veď je zjavné, že ste listom Kristovým... (2Kor 3,3) Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2Kor 5,20)

Musíme byť s ostatnými ľuďmi, ale naše srdce musí byť ukotvené v Bohu. Keď sa ale evanjelium o Ježišovi stane samozrejmosťou, duchovný život chradne. A keď sa v takom živote veci neobnovia, krok za krokom opúšťame život s Bohom. Toto sa dialo v Efeze.

  1. Prenasledovanie nebolo nepriateľom kresťanstva v Efeze. V Efeze neprichádzalo nebezpečenstvo z vonku, ale prichádzalo skrze pokušenie zvnútra.

Ježiš o takýchto veciach hovoril: „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to.“ (Mt 24,24-25) Apoštol Pavol starším v Efeze povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ (Sk 20,29-30)

Kresťanstvo neohrozoval nepriateľ, ale nebezpečenstvo, že sa pomaly, krok za krokom zmení. Že sa prispôsobí vetru času a myšlienkam padnutého človeka.

Boli pokúšaní spraviť z kresťanstva viac intelektuálne a rešpektované náboženstvo, vyjadriť myšlienky v termínoch populárnej filozofie.

Je nebezpečné, keď radšej chceme žiť dlho, namiesto toho, aby sme chceli žiť bohato. Väčšina ľudí chce, aby život mal nejaký obsah. Mnohí sa ale zamestnávajú hlavne tým, aby ten obsah uspokojil ich samých. Človek zabúda na to, že v živote sa darí len potiaľ, pokiaľ sme kanálom požehnania pre ľudí okolo nás.

Nestrácaš azda prvú lásku...?


Ukážka z knihy Curt A. Westman - Zamyslenia II. Ak vás táto ukážka zaujala a mali by ste záujem o knihu, môžete si ju najvýhodnejšie kúpiť na www.eshop.evs.sk/index.php/zamyslenia-ii

Mocné svedectvo pre rozdelený svet - 12. január

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35)

V čase, keď som ešte nebol veriaci, ma na kresťanstve veľmi priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali.

Vyrastal som v 60. rokoch, v čase hipisákov a kultúry drog. Všade sme mali symboly mieru a používali sme divné slová. Celé to malo byť o láske a mieri, ale bol to podvod. Žiadna láska ani mier. Rýchlo som pochopil, že šlo o faloš a pokrytectvo.

Keďže som žil v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že hipisácka kultúra by mi mohla pomôcť. Dokonca som sa nejaký čas zaoberal filozofiou. Nehľadal som nejaké pocity či senzácie, hľadal som zmysel života.

Nenašiel som ho, až kým som sa nezačal stretávať s kresťanmi. Mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Stretávali sa na biblických hodinách v areáli našej strednej školy. Vždy som sledoval, ako sa objímajú a hovoria si: „Nech ťa požehná Pán.“

Myslel som si, že to nemôže byť pravda, že nie je možné, aby sa ľudia takto o seba zaujímali a starali. No čím ďalej som ich pozoroval, tým viac ma to vyrušovalo. Kládol som si mnoho otázok. Čo ak majú pravdu a ja sa mýlim? Čo ak je láska medzi nimi skutočná a nič nepredstierajú? Čo ak Boh naozaj žije v ich vnútri? Ak je to pravda, tak som na omyle ja, a teda nemám zodpovedaných mnoho otázok. Preto som musel zistiť, čo hovoria.

Vidia ľudia takúto lásku aj v tvojom živote? Keď ľudia rozličných vekových kategórií a z rôznych sociálnych pozadí či kultúr odsunú nabok všetky rozdiely a stretnú sa, aby spolu uctievali Ježiša Krista, je to mocné svedectvo pre svet, ktorý je dnes rozdelený viac než kedykoľvek predtým.

https://www.harvest.org