„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ (Kol 3:17)
Je ľahké stratiť perspektívu a zabudnúť, že máme byť za čo vďační.
Možno práve teraz prežívate ťažké obdobie. Možno máte zdravotné, finančné alebo rodinné problémy. V žiadnom prípade nechcem naznačovať, že tieto veci nie sú ťažké, pretože sú. Napriek tomu by sme mali ďakovať.
To je dôvod, prečo sme boli stvorení. Boh nás postavil na túto zem, aby sme Ho oslavovali a vzdávali vďaky Jeho menu. Písmo nás k tomu opakovane nabáda. V Žalme 106:1 čítame: „Haleluja! Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť.“
V Liste Kolosanom 3:17 sa píše: „A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“
List Židom 13:15 nám hovorí: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“
Áno, chvála a uctievanie môžu byť obetou, pretože to nemusíme nutne chcieť robiť. Keď sme skľúčení alebo deprimovaní, keď sa nám nedarí alebo nás postihne tragédia, nemáme chuť chváliť Boha.
Biblia však nehovorí, že by sme mali chváliť Pána len vtedy, keď sa cítime dobre. Skôr hovorí, že by sme mali Pána chváliť vždy, pretože je dobrý.
Keď Ježiš uzdravil desať mužov s malomocenstvom, jeden z nich, Samaritán, sa vrátil, aby mu poďakoval. Ježiš sa spýtal: „Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec!“ (L 17: 17-18).
Tak ako Samaritán, aj my by sme mali byť pri vzdávaní vďaky rovnako rozhodní ako pri prosbe o pomoc. Poďakoval si Bohu za všetko, čo pre teba urobil?