„O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6)
Historici našu éru pravdepodobne nazvú „doba úzkosti“. Ak svoje nádeje sústredíme na čokoľvek iné, než je Boh a Jeho vôľa pre nás, prirodzeným výsledkom bude úzkosť. Ak si za cieľ dáme čokoľvek iné, nevyhneme sa frustrácii a porážke. Napriek tomu, že máme menej dôvodov robiť si starosti než predchádzajúce generácie, starostíme sa viac. Hoci to máme jednoduchšie než naši predkovia, máme viac nepokoja. I keď máme menej skutočných príčin na úzkosť než naši predchodcovia, vnútorne sme úzkostlivejší. Mozoľnaté ruky boli znakom priekopníka, zvraštené obočie je však typickým znakom moderného muža.
Boh nikdy nesľúbil, že nás zbaví všetkých našich starostí, problémov a ťažkostí. Vlastne, niekedy si myslím, že úprimne veriaci kresťan je vo väčšom konflikte s okolitou spoločnosťou než ktorýkoľvek iný človek. Spoločnosť ide jedným smerom, kresťan opačným. To spôsobuje nezhody a konflikty. Boh však uprostred problémov zasľúbil ozajstný pokoj a pocit istoty a bezpečia, ktorý človek zo sveta nikdy nezakúsil.
Modlitba dňa
Pane Ježiši, uč ma viac udržiavať môj pohľad sústredený na Teba než na seba a svoje obavy. Pomôž mi dnes dovoliť Ti udeliť mi pokoj srdca a mysle.