„Hospodin má spoločenstvo s tými, ktorí sa Ho boja, a svoju zmluvu poznať im dáva.“ (Ž 25:14)
Už nepočúvame veľa o strachu pred Bohom. Zvykli sme hovorievať nasledovné veci: „Je to bohabojný muž“ alebo „je to bohabojná žena.“ Mimochodom, bolo to považované za kompliment.
Dnes počujeme veľa o Božej láske. Samozrejme, Biblia učí o Božej láske a aj my by sme mali o nej učiť. Zdá sa mi však, že v dobe, v ktorej žijeme, nikdy nepočujem o strachu pred Bohom.
Počujeme veľa o sláve Nebies, ale nikdy nepočujeme napomenutia o pekle. Počujeme mnoho o odpustení, ale nepočujeme veľa o pokání. Evanjelium zahŕňa všetko, a preto by malo byť všetko aj hlásané.
V minulosti bola cirkev kritizovaná kvôli kazateľom, ktorí horlivo kázali o pekle. Moja otázka je: Kde sú? Chcem aspoň jedného počuť. Bez okolkov počúvam kazateľov rozprávať o zdraví, bohatstve, prosperite, voľných parkovacích miestach či hojnom požehnaní. Avšak rád by som počul kázeň o ohni a síre. A takisto by som rád počul niečo o strachu pred Bohom.
Strach pred Bohom neznamená, že sa pred Ním máme v strachu skrývať. To nie je to, čo mám na mysli, keď poviem – strach pred Bohom. Nahraď si slovo strach slovom rešpekt, úcta, bázeň či pocta. Jedna z definícií strachu pred Bohom znie nasledovne: „zdravý strach z nahnevania Boha.“ Je to premýšľanie nad následkami hriechu.
Potrebujeme poznať Božiu lásku a mať pred Bohom bázeň. Obe sú dôležité. Slovami Oswalda Chambersa: „Pozoruhodná vec na Božej bázni je, že keď sa bojíš Boha, nebojíš sa ničoho iného, zatiaľčo keď sa Boha nebojíš, bojíš sa všetkého.“