Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Bezúhonnosť a priamosť nech ma zachovávajú, lebo ja na Teba očakávam.“ Žalm 25:21

Najväčšia istota, akú môžeme mať, je žiť tak, aby náš život zniesol denné svetlo. Byť čestní a pravdiví v našej reči, aby sme neboli postavení zoči-voči slovám, za ktoré sa nebudeme vedieť zodpovedať.

Kto žije dvojitý život, nemôže byť nikdy v istote a šťastný. Veľa kresťanov tak žije. Jeden život žijú v kostole, druhý doma a v práci. Jedným spôsobom rozprávajú, keď sú spolu s Božím ľudom v kostole, a celkom iným s tými, ktorí sú vonku.

Dôvodom je to, že človek hľadá svoje vlastné výhody. Záleží mu na peniazoch a chce byť populárny medzi ostatnými ľuďmi.

Potom človek dá nabok svoje presvedčenie podľa Božieho Slova, rozpráva podľa toho, ako sa to páči ľuďom a zúčastňuje sa vecí, ktoré spôsobujú zlé svedomie. Ale iba na začiatku. Pretože to najvážnejšie je, že keď stále koná proti svojmu svedomiu, svedomie zostane ticho, a už ho neupozorňuje, keď koná nespravodlivo, alebo hovorí klamstvo.

Je neuveriteľné, ako ďaleko dokáže kresťan zájsť s takýmto dvojakým životom. Niektorí takí ľudia dokonca dokážu kázať Božie Slovo a zároveň byť celkom inými ľuďmi mimo spoločenstvo svätých.

Ale sú ďaleko od istoty. Sú úplne bezbranní, keď sa hlási katastrofa. Pretože jedného dňa príde účet. Vtedy budú odhalení pred očami všetkých.

V pravde je dobré, keď človek očakáva na Hospodina a vie, že nemá čo skrývať, či už v živote, alebo v slovách, ktoré hovorí.

Modlitbu o to, aby sme boli bezúhonní a priami, nám na naše srdce a do našich úst vkladá sám Pán.

Pravidelne sa ju modlime!

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.