„Sami od seba a veľmi naliehavo nás prosili, aby sa mohli zúčastniť na dobročinnosti a na službe svätým.“ 2. list Korintským 8:4
Zbory v Macedónii žili vo veľkej materiálnej núdzi, ale to neznamená, že pomoc svätým nechávali na iných. Práve naopak! „Hojnosť ich radosti a ich veľká chudoba rozmnožila bohatstvo ich štedrosti.“ (2 K 8:2) Preto veľmi naliehavo prosili Pavla, aby sa mohli zúčastniť na dobročinnosti a službe svätým. Dávali nad svoje možnosti. Nedávali len peniaze, ale z Božej vôle dávali sami seba.
Zvyčajne to nie sú bohatí, kto dáva najviac na Božie kráľovstvo. Sú to tí, ktorí nemajú veľa ani sami pre seba. Bohatstvo už zatvrdilo mnoho sŕdc a spôsobilo, že boli necitlivé voči potrebám iných. Čím viac dostaneš, tým viac chceš. Akoby bolo jednoduchšie dávať, keď človek nemá až tak veľa.
Nie všetci kresťania nachádzajú požehnanie dávania ako radostnú službu. Ako je to s tebou? Patríš k tým, ktorí svojimi darmi pravidelne podporujú misiu?
Aké je to požehnanie, keď sa môžeš na tom zúčastniť! Náš svet sa veľmi rýchlo dokáže zmenšiť a naše myšlienky sa točia len okolo nás samých. Ale keď dávaš, pripájaš sa k tým, ktorí tvoj dar prijali. Aká je to radosť, keď do svojho srdca môžeš prijať ľudí z iných národností aj zahraničných misionárov! Akú perspektívu to prináša do každodenného života, keď sa smieš zúčastniť na najväčšom diele/službe zo všetkých: šíriť Božie kráľovstvo na zemi.
Všetko, čo máš, je len pôžička. Všetkého sa budeš musieť vzdať, ak nie skôr, tak v poslednú noc. Dnes to však máš k dispozícii. Nezabúdaj na misiu. Existuje spojenie medzi našou ochotou zúčastniť sa na dobročinnosti a počtom misionárov, ktorých môžeme vyslať.
Dvere sú stále otvorené. Nevieme ako dlho, ale Ježiš povedal, že prichádza noc, keď nik nebude môcť pracovať. Musíme využiť možnosti, pokiaľ ich máme.
Keď niečo vložíš Bohu do jednej ruky, druhou ťa požehná. Existuje výnimočný vzťah medzi Bohom a radostným darcom. Božie slovo ťa pozýva, aby si vyskúšal, čo to znamená. Nebudeš sklamaný. Boh vždy odpláca štedro.