„Inému zas riekol: Poď za mnou! Ale ten povedal: Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ – Lk 9:59
Ak nepoznáš vtedajšiu kultúru, môže sa ti zdať, že bolo bezcitné to, čo Pán povedal: „Nech si mŕtvi pochovávajú svojich mŕtvych; ale ty choď a zvestuj kráľovstvo Božie!” (Lk 9:60)
Ježiš práve niekoho vyzval, aby Ho nasledoval, ale dotyčný odpovedal: „Dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ (verš 59). Vyzerá to, že tomuto mužovi zomrel otec a on sa ho práve chystá pochovať.
Ale nebolo to tak. Je to obrazná reč blízkeho východu – narážka na to, že syn je povinný pomáhať otcovi v rodinnom podnikaní, až kým otec nezomrie a dedičstvo sa nepodelí.
Takže, keď Ježiš povedal: „Nasleduj ma“, muž už zrejme bol veriaci. Bolo to povolanie do služby. Zdá sa, že ho Pán volal k silnejšiemu záväzku.
Ale tento človek sa vyhováral. Povedal: „Musím počkať, až otec zomrie a dedičstvo sa rozdelí. Nemôžem sa takto teraz zaviazať.“ Ťahal čas, veril, že keď jeho otec nakoniec zostarne a zomrie, Ježiš už bude dávno preč a on sa tým nebude musieť zapodievať.
Povolal ťa Boh, aby si mu niečím slúžil? Možno prehovoril k tvojmu srdcu a povedal: „Chcem, aby si mi slúžil darmi, ktoré som ti dal.“
No ty vravíš: „S radosťou, ale mám povinnosti, mám tento obchod, túto záľubu. Som príliš zaneprázdnený, aby som Ti slúžil práve teraz. Musím platiť účty, užiť si zábavu a mám rodinu, ktorej sa musím venovať. Jednoducho nemám čas.“
Nebuď ako tento človek a nevyhováraj sa. Zareaguj na Jeho volanie.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast