„Neodstúpime od Teba, dopraj nám života a Tvoje meno vzývať budeme.“ (Ž 80:19)
Prebudenie nedokážeme vytvoriť sami. Nedá sa zorganizovať. Môžeme sa však zaň trápiť v modlitbe. Prebudenie je nadprirodzený zásah Boha. Je to niečo, čo Boh robí pre nás, a nie niečo, čo my robíme pre Neho.
Jeden človek definoval prebudenie ako komunitu nasýtenú Bohom. Richard Owen Roberts, ktorý napísal skvelú knihu s názvom Prebudenie, ho opísal ako „mimoriadne hnutie Ducha Svätého, ktoré prináša mimoriadne výsledky.“
A. W. Tozer definoval prebudenie ako to, čo mení morálnu klímu spoločenstva.
Prebudenie nie je nič viac ani menej ako nový začiatok poslušnosti voči Bohu.
Fakticky, neveriaci nepotrebujú prebudenie; potrebujú spasenie. Prebudenie potrebuje cirkev. Je určené len pre veriacich, ale evanjelizácia je určená pre neveriacich.
Charles Spurgeon povedal: „Byť prebudený je požehnanie, z ktorého sa môžu tešiť len tí, ktorí majú určitý stupeň duchovného života. Tí, ktorí nemajú duchovný život, nie sú a ani nemôžu byť v tom najprísnejšom zmysle slova subjektmi prebudenia. Skutočné prebudenie treba hľadať v Božej cirkvi.“
Myslím si, že väčšina ľudí nepočula autentické, biblické podanie evanjelia. V skutočnosti sa domnievam, že dnes máme v našom národe veľa „takmer kresťanov“. Vedia niečo o evanjeliu, ale nerozumejú mu úplne. Nereagovali naň a neprijali ho.
Napríklad keď apoštol Pavol predstavil evanjelium Herodesovi Agrippovi, vládca povedal: „Bezmála by si ma presvedčil a urobil zo mňa kresťana.“ (Sk 26:28)
Jedno z najväčších prebudení v dejinách ľudstva sa začalo jedným človekom – Jonášom. Spočiatku utekal pred Bohom, ale nakoniec sa spamätal. Boh nás povolal, aby sme podobne ako Jonáš išli a hlásali evanjelium. Otázkou je: Robíme to?
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast