„Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez vlastné telo; a keďže máme aj veľkého kňaza nad domom Božím: pristupujme s úprimným srdcom, v plnosti viery.“ List Židom 10:19–22
Keď Pán Ježiš zomrel na kríži, chrámová opona sa roztrhla na dvoje. Týmto nám Boh názorne ukazuje, že vďaka Ježišovej smrti je cesta k Nemu otvorená pre všetkých ľudí bez rozdielu.
V Ježišovej krvi máme prístup dovnútra, do svätyne. Ježišova obeť odstránila všetko, čo nás oddeľuje, všetky prekážky medzi nami a Bohom. Pán Ježiš je naším predstaviteľom a zástupcom – našim Veľkňazom pred Bohom. Po Jeho smrti na kríži sa končí chrámové obetovanie v Jeruzaleme. Už nie je potrebný pozemský veľkňaz. Prístup k Bohu je otvorený pre všetkých. Odvaha pristúpiť k Bohu nespočíva v našich pocitoch. Ten, kto je z pravdy, sa cíti odsúdený a obžalovaný Bohom kvôli svojim hriechom. Boh nám ukazuje, akí v skutočnosti sme. Odhaľuje nás a necháva nás spoznať súd nad našimi hriechmi vo vlastnom svedomí. Vtedy sa cítime všelijako, len nie odvážne. Cítime, akoby nás Boh chcel zavrhnúť, a bol by to jediný spravodlivý následok nášho hriechu a nevery. Ale prichádza k nám zvesť o dôvere v Ježišovej krvi. Právo pristúpiť k Bohu je v Ňom, nie v nás. Pán Ježiš je naša dôvera a prístup. (Ef 3:12)
Nech by sme objavili o nás samých čokoľvek, akékoľvek čierne by to pre nás bolo, máme prístup k Bohu skrze Pána Ježiša Krista! Ale ten prístup musíme používať! Ak to nerobíme, sme stratení. Ak ho používame, sme spasení. Máme pristupovať s pravdivým srdcom. Položiť všetko pred Boha otvorene. Pristupovať máme takí, akí sme. Rozprávaj sa s Ním o svojom hriechu! Rob to v ’plnosti viery’!
Táto plnosť viery, to nie je pocit, je to nespochybniteľná dôvera, že čo Boh povedal, to platí!