„Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!“ (Mt 25:25)
Myslím, že niekde v našich mysliach ako veriaci očakávame, že slúžiť Pánovi alebo používať to, čo nám Boh dal, bude drina, ťažké, nepríjemné, žiadna zábava…
V podobenstve o talentoch si to myslel aj tretí sluha. Mal pokrivenú predstavu o svojom pánovi. Povedal mu: „Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje!“ (Mt 25:24-25)
Majster teda v podstate povedal: „Dobre. Hovoríš, že som tvrdý človek, keď zbieram úrodu, ktorá mi nepatrí. Ak je to tak, prečo si teda neinvestoval moje peniaze?“
Je zjavné, že predstava tohto muža o jeho pánovi bola nesprávna. Myslel si, že jeho pán je niekto, kto nie je. Rovnako majú niektorí ľudia pokrivenú predstavu o Bohu. Boja sa mu povedať: „Tu je môj život, Pane. Tu je moja budúcnosť. Tu sú moje zdroje. Tu je môj čas. Teraz je zasvätený Tvojej sláve.“
Nikdy by to nepovedali, pretože si myslia, že Boh by im znepríjemnil život. To bol problém tohto tretieho služobníka. Mal falošnú predstavu o svojom pánovi.
Mnohí z nás sa Boha boja, ale tento strach nie je zbožnou úctou k Nemu. Bojíme sa toho, čo nám urobí, bojíme sa, že nám zničí život. Je načase, aby sme si uvedomili, že najväčšou radosťou v živote je služba Pánovi. Nie je to drina, je to radosť. Je to život, aký sa má žiť.