„Keď prišiel na druhú stranu, do krajiny Gadarénov, postavili sa Mu do cesty dvaja posadnutí, ktorí práve vyšli z hrobov a boli náramne zúriví, takže sa nikto neodvážil chodiť tou cestou.“ (Mt 8:28)
Možno vás prekvapí, že démoni ani samotný diabol nie sú ateisti ani agnostici. Dokonca by sa dalo povedať, že vo veľmi obmedzenom zmysle sú vo svojej viere celkom ortodoxní.
Veria v existenciu Boha. Veria, že Ježiš sa vráti, aj keď niektorí liberálni teológovia tomu neveria.
Veria aj v Kristovo božstvo, ako to dokazuje to, čo mu povedali dvaja posadnutí muži, keď prišiel do oblasti Gadarénov: „Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás predčasne mučil?“ (v.29)
Teraz nenaznačujem, že démoni a diabol dôverujú Bohu. Biblia učí pravý opak. Hovorí nám, že satan sa vzbúril proti Bohu a nenávidí Boha a jeho ľud. Diabol vie, že jeho dni sú spočítané. Vie, že jeho čas je krátky. Preto robí všetko pre to, aby na svete spôsobil čím viac skazy.
Biblia však tiež hovorí: „Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia.“ (Jk 2:19) Démoni a diabol vedia, že Ježiš je mocný. Zároveň však uznávajú, že niečo je pravda bez toho, aby v to verili.
Jakub nám ukazuje, že aj my môžeme byť vo svojej viere celkom ortodoxní. To znamená, že môžeme veriť, že Biblia je Božie slovo a že Ježiš je Boží Syn, bez toho, aby toto presvedčenie ovplyvnilo náš spôsob života. Jakub ďalej hovorí: „Či chceš pochopiť, prázdny človeče, že viera bez skutkov je neužitočná? … Lebo ako telo bez ducha je mŕtve, tak je mŕtva aj viera bez skutkov.“ (v. 20, 26)
Ak hovoríme, že máme vieru v Ježiša Krista, potom to ukážme tým, ako žijeme.