„Viera je zaiste podstatou toho, čoho sa nádejame, a dôvodom toho, čo nevidíme. Ňou si predkovia získali dobré osvedčenie.“ (Žid 11:1-2)
Ak by o tebe nemalo byť povedané nič iné, nech je povedané aspoň nasledovné: „Toto je Boží muž.“ alebo „Toto je Božia žena.“ Nenapadá mi lepší kompliment.
Mojžiš je v Biblii opísaný ako „Boží muž“ (5M 33:1). Bol to nedokonalý muž. Bol to však aj Boží muž.
Mojžiš spočiatku nechcel robiť to, k čomu ho Boh povolal. Zdráhal sa. Boh však nad Mojžišom držal svoju ruku už od čias, keď bol bábätkom. Jeho príbeh je takmer ako rozprávka. Až na to, že je to pravda. Vieme, ako Boh ochránil Mojžiša, keď bol maličký. V nepremokavom košíku sa plavil dolu Nílom. . A takmer akoby dostala znamenie, bola práve v blízkosti faraónova dcéra a počula jeho plač. Podišla k nemu a našla prekrásne dieťa. Zapracoval jej materský inštinkt a Mojžiša si prisvojila.
Mojžiš mal všetko, čo len mohol chcieť, avšak vedel, že to nie je to, čo pre neho Boh chce. List Židom nám v 11:24-25 prezrádza: „Vierou odoprel Mojžiš, keď už dorástol, volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej zvolil protivenstvo znášať s ľudom Božím, ako mať chvíľkový pôžitok z hriechu.“ Mojžiš urobil v živote správne rozhodnutia.
Mojžiš bol človekom, ktorý zmenil svet. Kľúčovú charakteristiku človeka, ktorý mení svet, by sme mohli zhrnúť do jedného slova: viera. 11. kapitola Listu Židom definuje vieru nasledovne: „podstata toho, čoho sa nádejame a dôvodom toho, čo nevidíme.“ Viera je ako sval. Potrebujeme ju používať. Ak ju zanedbáme, zmenší sa. Musí byť neustále využívaná. Dalo by sa to zhrnúť nasledovne: Využívaj ju, alebo o ňu prídeš. Mojžiš vieru používal a my potrebujeme robiť to isté.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast