„Hospodina čakávam, na Jeho slovo čaká moja duša.“ (Ž 130:5)
Mojžiš strávil na faraónovom dvore štyridsať rokov zisťovaním, že je niekto, potom strávil štyridsať rokov v púšti zisťovaním, že je nikto a následne strávil štyridsať rokov zisťovaním toho, čo môže Boh urobiť s niekým, kto zistil, že je nikto.
Ako egyptský princ bol Mojžiš mocným mužom. Chcel však tiež pomôcť svojim spolubratom Židom. Preto keď videl nespravodlivosť, vzal celú záležitosť do vlastných rúk. Zabil Egypťana, ktorý bil Žida. Boh Mojžiša nepožiadal, aby to urobil. Mojžiš to vzal do svojich vlastných rúk. Stal sa zločincom, a tak si to namieril do kopcov. Mojžiš mal počkať na Božie načasovanie.
Odrazu sa z Mojžiša princa stal Mojžiš pastier. Pre Egypťanov bola pozícia pastiera podradná. Mojžiš sa vytratil do zabudnutia. . Z následníka egyptského trónu sa stal bežný pastier oviec, ktoré ani nevlastnil.
Myslím si, že niekedy sme, čo sa týka Boha, netrpezliví a berieme veci do vlastných rúk. Možnože si manželka vydatá za neveriaceho manžela a myslíš si, že doňho budeš toľko rýpať, až ho „dokopeš“ do Božieho kráľovstva. Ver mi, takto to nebude fungovať. Nijakého človeka nikdy nedonútiš prísť do Božieho kráľovstva. Ak žiješ zbožný život, tvoj manžel to vidí.
Za veci, čo nás trápia, sa potrebujeme modliť. Potrebujeme dôverovať Bohu a čakať na jeho načasovanie. Keď je načasovanie správne, Pán ťa bude viesť, a to je čas, kedy máš konať. Nestačí len urobiť správnu vec. Potrebuješ urobiť správnu vec správnym spôsobom a v správnom čase.