Zamyslenia

„Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho, opravdivé právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Nezlyhá a nestratí odvahu, kým neupevní opravdivé právo na zemi, pretože na jeho učenie ostrovy čakajú. Takto vraví Hospodin, Boh, ktorý stvoril nebesá a rozvinul ich, ktorý roztiahol zem i s jej porastom, On dáva dýchanie ľudu na nej a ducha tým, čo chodia po nej: Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil, určil som ťa ľudu za sprostredkovateľa zmluvy a za svetlo národom, aby si otváral oči slepým a vyvádzal väzňov zo žalára a z väzenia tých, čo sedia v tme. Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Ajhľa, predošlé veci sa splnili a nové oznamujem. Skôr, ako vyrašia, dám vám o nich počuť.“ (Iz 42:1-9)

V predchádzajúcich kapitolách buduje Boh skrze proroka Izaiáša prípad. Hovorí, že hoci nasledujeme falošné modly, tie nás klamú, zotročujú a nakoniec nás zradia. V tejto pasáži je povolaný Boží vyvolený „služobník“, aby priniesol spravodlivosť a vyslobodenie tým, ktorí sú v „žalároch“ (v. 7). Toto bola lekcia pre Izrael a zostáva to lekciou aj dnes pre nás.

Podstata modloslužby je, že uctievame a slúžime tomu, čo si to nezasluhuje. V srdci kresťanského posolstva je však to, že Ježiš Kristus „Vyvolený“, ktorý si skutočne zasluhuje uctievanie, najprv slúžil nám.

Ako môžeme poznať Božie potešenie takým spôsobom, že začneme nahrádzať modly v našich životoch skutočným uctievaním? Vo veršoch 1 – 4 sa učíme uzrieť toho, v ktorom má Boh sám potešenie. Uzrieť znamená vidieť a zvážiť. Izaiáš volá Izrael, aby uvidel a zvážil Hospodina skrze Jeho služobníka, Bohom vyvoleného a podporovaného Jeho Duchom. Keď uzrieme tohto služobníka, jasne dokážeme rozlíšiť, čo je skutočné a čo je podvrh, „uliata socha“ plná „prázdneho vetra“ (Iz 41) oproti Duchom naplnenému služobníkovi, ktorý prišiel v tele (J 1).Tento služobník, ktorý nás dlho pozoroval zďaleka, vie, že sme zranení, vždy na pokraji straty nádeje a dokončí svoju úlohu s jemnosťou priateľa (v. 3). Uzri potešenie, ktoré Syn pre teba našiel v službe Otcovi dokonca až do smrti. Potom nájdi potešenie v Ježišovi a buď slobodný.

Modlitba

Otče, Synu a Duchu Svätý, chválime Ťa, že plnosť Božskej prirodzenosti koná a môžeme ju jasne vidieť, ako prináša koniec modloslužbe a utrpeniu, ktoré z nej pramení. Ďakujeme za Tvoje Slovo, že na neho môžeme hľadieť a diviť sa z Tvojej zmluvy s Tvojím ľudom. Radujeme sa, že si poslal svojho služobníka – kráľa, Ježiša Krista, ktorý skutočne „hlása zajatým prepustenie“ (L 4:18). V Kristovom mene. Amen.

Timothy Keller