Zamyslenia

„Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľov Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb. Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli. Budú nad ním nariekať, ako sa narieka nad jedináčikom, a trpko nad ním žialiť, ako sa žiali nad prvorodeným. V ten deň bude v Jeruzaleme veľké nariekanie ako nárek nad Hadad-Rimónom v megidskom údolí. Nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne. Čeľaď domu Dávidovho osobitne a jeho ženy osobitne; čeľaď domu Nátanovho osobitne a jeho ženy osobitne. Čeľaď domu Lévího osobitne a jeho ženy osobitne; rod Šimeího osobitne a jeho ženy osobitne; aj všetky ostatné čeľade osobitne a ich ženy osobitne.“ (Zach 12:10-14)

Hoci Zachariáš vyslovil tieto slová, boli to slová Hospodina. Ako by to však mohlo byť? Ako mohol Boh povedať: „Potom budú hľadieť na mňa, ktorého prebodli?“ Môže byť Boh zranený? Ešte záhadnejšie, môže byť Boh „prebodnutý“ – čo naznačuje zabitie? Inými slovami, môže Boh zomrieť?

Ježiš Kristus naplnil toto proroctvo. Nielenže bol úplne Bohom, ale bol tiež úplne človekom. Navyše, ako predpovedalo proroctvo, Ježiš bol „jedináčik“ a „prvorodený“ Syn Otca (J 3:16). On zomrel a na kríži bol prebodnutý: „Jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda.“ (J 19:34)

Proroctvo však hovorí viac. Hovorí, že tí, ktorí ho prebodli, budú trúchliť, pretože na nich Boh vyleje „ducha milosti a nástojčivých prosieb.“ Inými slovami, Duch otvorí ich oči, aby uvideli, čo urobili a aký žalostný bol ich hriech. Tento smútok bude rozsiahly, ale intímny – „nariekať bude krajina, každá čeľaď osobitne.“

Čiastočne sa toto proroctvo naplnilo na Letnice. Peter povedal svojim poslucháčom: „Toho, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.“ (Sk 2:23) Potom, keď počuli evanjelium, „bodlo ich to v srdci,“ a tritisíc ich bolo toho dňa zachránených (Sk 2:37-41). Dnes sa toto proroctvo stále plní. Keď nás Duch napĺňa milosťou, trúchlime nad Kristovou smrťou, pretože vieme, že „bol prebodnutý pre naše priestupky“ (Iz 53:5). V našom smútku sa však taktiež radujeme, pretože Jeho smrť nám priniesla „pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia“ (Iz 53:5).

Modlitba

Pane, priznávame, že náš hriech prebodol Ježiša. Preto smútime a prosíme, aby si na nás vylial Ducha milosti a milosrdenstva. V pokore sa radujeme, že Tvoje milosrdenstvo nikdy nesklame – Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni (R 5:8). V Kristovom mene. Amen.

Timothy Keller