„Predovšetkým teda napomínam, aby sa diali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.“ Prvý list apoštola Pavla Timoteovi 2:1-2
Tieto napomenutia sa týkajú spoločného života kresťanov na službách Božích a rôznych stretnutiach. Boh chce, aby sme k Nemu na našich spoločných stretnutiach prichádzali s modlitbami.
Boh to nenechal len na nás, aby sme sa rozhodli, za čo sa budeme modliť. Samozrejme, že môžeme pred Neho prísť so všetkými našimi potrebami a On nedal hranice pre to, za čo sa môžeme modliť. Ale aj tak nám Boh kladie určité veci na srdce, za ktoré chce, aby sme sa modlili.
Nesmieme sa na tieto napomenutia pozerať ako na príkaz, ale ako na právo. Boh nám uložil modliť sa za všetkých ľudí, zvlášť za tých, ktorým je daný verejný úrad Bohom, aby mohol medzi nami uskutočniť svoje plány a myšlienky na spasenie, aby sme mohli žiť tichým a pokojným životom v úplnej pobožnosti a statočnosti.
Znamená to, že Boh chce, aby sme žili v úplnom súlade s Jeho plánom spasenia.
Boh tieto modlitby zdôvodňuje tak, že chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy.
Nie je to samozrejmosť, že život plynie ako zvyčajne. Nie je ani samozrejmosťou, že Božie kráľovstvo zasahuje do sveta. A vôbec nie je samozrejmé, že sa Božia vôľa deje v spoločnosti.
Preto nám Boh uložil modliť sa za tieto veci. Vyjadruje to viacerými spôsobmi: modlitby, príhovory, prosby a ďakovania.
A tak na nás je, aby sme nasledovali toto napomenutie. Máme vedieť, že On, ktorý nás vyzýva k modleniu to robí preto, aby počul naše modlitby a splnil, za čo sa modlíme!
Pamätajme na to a konajme podľa toho v našich kresťanských spoločenstvách!