Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Ja všetkých, ktorýchkoľvek milujem, vychovávam a trescem. Rozhorli sa tedy a kajaj sa!“ Zjavenie Jána 3:19

Človek by si myslel, že zbor, ktorý dostane takú tvrdú obžalobu, akú dal Pán Ježiš Laodikejským, musí byť zatratený a Ježišom opustený.

Ale Pán Ježiš tento zbor miluje.

Preto ho napomína. Nechce, aby zahynul. Chce sa dostať k nemu, preto stojí pred dverami a klope.

Koho Pán miluje, toho vychováva a trestá, hovorí Božie Slovo. Vtedy sa nám zdá, ako keby na nás Pán zanevrel, ako keby nás chcel opustiť.

Ale On nás trestá preto, aby nás nemusel zanechať a aby sme nemuseli ísť do zatratenia. „…tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom.“ (1K 11,32)

V treste je nebeská zvesť. Pán s nami zaobchádza ako so synmi. Preto máme konať ako prorok. Máme Bohu ďakovať za to, že sa na nás hnevá. (Iz 12:1)

Keď zažívame Božie trestanie, číhajú na nás dve nebezpečenstvá. Jedno je opovrhovanie trestom. Vtedy sa staviame proti Pánovi Ježišovi. To druhé je malomyseľnosť, keď sme trestaní. Musíme sa vyhnúť obidvom nebezpečenstvám.

Podarí sa nám to, keď počúvneme Pánove slová: „Rozhorli sa teda a kajaj sa!“

Rozhorliť sa znamená, zobrať si Pánovo Slovo k srdcu, dať mu za pravdu a upraviť svoj život podľa neho.

Skloň sa pred Pánom, nechaj sa trestať, a obráť sa k Pánovi Ježišovi s tým, čo ti Pán ukazuje, že je nesprávne a je hriechom v tvojom živote.

Prijať výchovu a karhanie znamená nechať sa presvedčiť o neprávosti!

Keď sa to deje, vtedy plní karhanie svoj cieľ. Vtedy to spôsobuje obrátenie a obnovenie nášho vzťahu k Pánovi Ježišovi! Ovocie tohto procesu sa v našom živote určite ukáže.

Øivind Andersen

Teológ, učiteľ a kazateľ (1905-1994). Napísal množstvo kníh a je dobre známy nórskym kresťanom.