„Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí — a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.“ 2. kniha kráľov 7:9
Štyria malomocní zistili, že armáda, ktorá obliehala Jeruzalem, zutekala. Hospodin spôsobil, že nepriateľ počul hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska. Stratili všetku nádej, že sa im podarí zachrániť si život.
Štyria malomocní, štyria vyhnaní, štyria zavrhnutí! Čo mohli spraviť? Veľa nad tým nepremýšľali. Vedeli, že jednu vec robiť určite nemôžu, a to byť ticho. Museli povedať hladujúcim v Jeruzaleme, že sú zachránení.
Tento deň je dňom dobrých zvestí!
Aj dnes je tomu tak. No len veľmi málo ľudí o tom vie. Väčšina ľudí stále žije v tme a tieni smrti a mnohí nikdy nepočuli, že existuje miesto, kde sa dá nakúpiť pšenica a jesť bez peňazí.
Ak sme my sami zachránení, musíme si navzájom povedať: „Nemôžeme čakať dozajtra. Musíme to povedať dnes. Vieme, že prichádza noc, keď nik nebude môcť pracovať. Ale ešte stále je deň a slovo života sa má zvestovať tým, ktorí smerujú k večnému zatrateniu.“
Možno sa cítiš zavrhnutý a bezvýznamný tak ako tí malomocní. To ti však nesmie vziať istotu. Veď vieš, že nekážeme seba. Je to zvesť o Kristovi, ktorý vedie hriešnikov zo smrti do života. Pripravil cestu. Ježiš nás nevyzýva, aby sme porazili hriech a diabla. Nemusíme robiť to, čo On už vykonal. On získal víťazstvo, preto zdarma smieme piť z prameňa vody života.
Hladujúci z Jeruzalema sa pravdepodobne ponáhľali do opusteného tábora nepriateľa, aby utíšili svoj hlad. Ale vo vzťahu s Ježišom je to iné. Všade, kde sa káže evanjelium, je niekoľko zachránených. Ak nikto nechce zvestovať spásu, všetci zahynú. Tento deň je dňom dobrých zvestí! Nebuďme ticho! Nech nás trest nezastihne!
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast